Putikov vŕšok

prírodná pamiatka

Putikov vŕšok je vyhasnutá bazaltová sopka ležiaca asi 0,5 km od intravilánu obce Tekovská Breznica v okrese Žarnovica na Strednom Slovensku. Troskový kužeľ dosahuje nadmorskú výšku 477 m n. m. a predstavuje poslednú aktívnu sopečnú činnosť na území Slovenska. Spolu s vulkanitmi pohoria Harghita v Rumunsku je súčasťou najmladších prejavov sopečnej aktivity v Karpatsko-Panónskej oblasti.[1]

Putikov vŕšok
Troskový kužeľ a lávový prúd
Bazaltový lávový prúd v doline Hrona.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický
Pohorie Štiavnické vrchy
Prírodná pamiatka Putikov vŕšok
Nadmorská výška 487 m n. m.
Súradnice 48°22′41″S 18°38′28″V / 48,3781°S 18,641067°V / 48.3781; 18.641067
Rozloha 21,06 km² (2 106 ha)
Geologické zloženie bazalt
Perióda plistocén
Posledná erupcia 102 000 pred n.l.
Poloha na mape Slovenska
Poloha na mape Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Oblasť Putikovho vŕška je prírodnou pamiatkou a je chránená 5. stupňom ochrany.[2] Prvé podrobnejšie výskumy geológie Putikovho vŕška uskutočnil v 50. rokoch F. Fiala. Kvartérny vek preukázali výskumy L. Šimona a ďalších.[3]

Geologicky je sopka viazaná na najmladší alkalicko-bazaltový vulkanizmus, ktorý sa v Západných Karpatoch začal v období po skončení hlavnej neogénnej sopečnej aktivity a trval od vrchného miocénu až do štvrtohôr. Z hľadiska regionálneho členenia patrí medzi alkalické-bazaltové sopky stredoslovenského vulkanického poľa. Z hľadiska horninového zloženia ju tvoria hlavne alkalické olivinické bazalty až nefelinické bazanity[4].

Zvyšky vyhasnutej sopky buduje hlavne troskový kužeľ tvorený pyroklastickými sedimentami a lávové prúdy rôznej dĺžky. Troskový kužeľ je tvorený troskovo-lapilovým tufom, aglutinátmi a vulkanickými bombami. Lávové prúdy sú najtenšie v centrálnej časti vulkánu a hrubnú smerom do doliny Hrona, kde dosahujú až 15 m. Najdlhší zaznamenaný lávový prúd tiekol smerom na sever a dosahoval dĺžku okolo 3,2 km. V oblasti medzi Novou Baňou a Brehmi tento prúd prenikol do koryta rieky Hron a na čas ho prehradil. Práve datovanie sedimentov Hrona pomocou rôznych metód a najmä použitie opticky stimulovanej luminiscencie umožnilo určiť vek sopky ako vrchný pleistocén asi 102 000 ± 11 000 rokov.[4][5]

Inými metódami boli získané aj ďalšie stratigrafické a geochronologické informácie o veku sopky. Výskum stratigrafie hornín v podloží lávového prúdu, ktorý prekryl sedimenty štrkových akumulácií Hrona bol zistený vek mladší ris, teda 0,2 až 0,13 milióna rokov. Metódou Ar/K rádiometrického datovania bol zistený vek 0,53±0,16 milióna rokov.[6]

Referencie

upraviť
  1. Šimon, L., 2000, Volcanic structure of the youngest volcano in the Western Carpathians - the Putikov vršok volcano. Archivované 2015-04-02 na Wayback Machine Mineralia Slovaca, 32, 3, s. 241-242
  2. Putikov vŕšok. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2012-10-02]. Dostupné online.
  3. Šimon, L., Pauditš, P., Kráľ, J., 2002: New data on the Putikov vršok alkali basalt volcano, Central Slovakia. Geologica Carpathica. Proceedings of the XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association. Bratislava, September 1-4, 2002, 53, Special issue, s. 210-212.
  4. a b Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., 2001, Nová Baňa-Brehy, najmladší vulkán Putikov vŕšok, lávové prúdy. in Sprievodca exkurzie zjazdu Slovenskej geologickej spoločnosti 2001. Mineralia Slovaca, 33, s. 263
  5. Šimon, L., Malgay, J., 2005, Datovanie sedimentov podložia lávového prúdu vulkánu Putikov vrch metódou opticky stimulovanej luminiscencie. Archivované 2015-04-02 na Wayback Machine Mineralia Slovaca, 37, s. 279–281
  6. Konečný, V., Balogh, K., Orlický, O., Lexa, J., Vass, D., 1995, Evolution of the Neogene - Quaternary alkali basalt volcanism in Central and Southern Slovakia (West Carpathians). Proceedings XI. Congres of the Carpatho-Balkan Geological Association, Athens, s. 533-538

Externé odkazy

upraviť