Wikipédia

Martin Hojsík

slovenský politik a aktivista, odborník na životné prostredie

Mgr. Martin Hojsík (* 27. január 1977, Bratislava)[1] je slovenský politik a aktivista, odborník na životné prostredie. Od roku 2019 pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu v liberálnej frakcii Obnovme Európu.[1] Pôsobí tiež ako člen predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko[2] so zameraním na životné prostredie a trvalú udržateľnosť. V októbri 2023 a následne opakovane v júli 2024 v ďalšom volebnom období bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu.[3][4]

Martin Hojsík
slovenský politik a odborník na životné prostredie
Martin Hojsík v roku 2023
Martin Hojsík v roku 2023
Podpredseda Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 18. októbra 2023
Predchodca Michal Šimečka
Súčasný poslanec Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 25. máj 2019
Súčasný podpredseda Progresívneho Slovenska
Momentálne v úrade
od 6. júna 2020
Predchodca Martin Poliačik
Biografické údaje
Narodenie27. január 1977 (47 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaProgresívne Slovensko
Alma materPrírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiapolitik a aktivista
Národnosťslovenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMartin Hojsík
(multimediálne súbory)

V minulosti pracoval na rôznych pozíciách v mimovládnych organizáciách Four Paws, ActionAid a Greenpeace.[5]

Životopis

upraviť

Vzdelanie a kariérne začiatky

upraviť

Hojsík sa narodil v Bratislave, kde aj vyrastal. Navštevoval Gymnázium Vazovova.[5] V rokoch 1995 – 2001 vyštudoval genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[6] V magisterskej práci sa venoval významu vybraných chemomutagénov na dediferenciáciu, kalogenézu, organogenézu a génovú expresiu u podzemnice olejnej (Arachis hypogaea L.). Je držiteľom certifikátu zo Schumacher College so zameraním na líderstvo a tímovú prácu.[5]

Pôsobenie v mimovládnych organizáciách

upraviť

Greenpeace

upraviť

Veľkú časť svojho života zasvätil Greenpeace, medzinárodnej neziskovej organizácii na ochranu životného prostredia. Pôsobil v ňom necelé dve dekády, a to od roku 1995 až do 2013. Najprv v rokoch 1995 – 1997 pôsobil ako externý vedúci projektov v Greenpeace Česko-Slovensko týkajúcich sa energetickej účinnosti, kde mal na starosti komunikáciu s médiami, logistiku  a koordináciu dobrovoľníkov. Od roku 2001 pracoval pre Greenpeace Central and Eastern Europe, kde okrem iného organizoval kampane proti toxínom v strednej a východnej Európe a pomáhal so zakladaním regionálnych sídiel Greenpeace v Poľsku a Maďarsku.[7] Venoval sa témam politík životného prostredia, implementácii Aarhuskeho dohovoru a znečisteniu vodných tokov Dunaja.[8]

V rokoch 2005 – 2009 pracoval ako aktivista pre Greenpeace International, kde sa venoval kauzám ako nelegálny vývoz elektoodpadu do Ázie (Čína, India, Pakistan) a Afriky (Ghana, Nigéria), ako aj trénovaniu dobrovoľníkov a plánovaniu a spravovaniu rozpočtov.[7] Od roku 2009 do januára 2013 mal na starosti vedenie vodohospodárskeho projektu Greenpeace International so sídlom v Holandsku. V tejto pozícii vytváral viacročnú stratégiu Greenpeace Detox kampane. V rokoch 2011 a 2012 viedol Greenpeace Shop Window. V Greenpeace International pracoval taktiež ako poradca pre kampane a viedol školenia v tejto oblasti.

ActionAid International

upraviť

V rokoch 2013 – 2015 pôsobil v organizácii ActionAid International so sídlom v Johannesburgu. Viedol a manažoval Tax Power Multi Country Campaign, ktorá sa zameriavala na propagovanie zmeny daňových zákonov v rozvojových krajinách.[5] Koordinoval komunikáciu s občianskymi iniciatívami, odborovými organizáciami, tvorcami politík, a medzinárodnými inštitúciami.

FOUR PAWS

upraviť

Od roku 2015 pôsobil ako vedúci programu a člen výkonnej rady v organizácii FOUR PAWS, ktorá sa zaoberá právami zvierat a snaží sa odstraňovať násilie na zvieratách, v ktorej mal na starosti organizáciu a realizáciu projektov.[5] Venoval sa napríklad kampani na pomoc medveďom, súčasťou ktorej bolo aj založenie útočísk pre medvede, ktoré sú napriek zákazom často udržiavané v nevhodných podmienkach.[9]

Politická činnosť

upraviť

Martin Hojsík sa začal politicky angažovať už v roku 2000 ako člen komisie na spravovanie malých grantov na Ministerstve životného prostredia SR. V rokoch 2002 – 2006 bol členom poradného výboru environmentálnej komisie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako člen národného konventu SR o EÚ sa v roku 2004 venoval koordinácii kampane zameranej proti toxickým chemikáliám. V rokoch 2003 – 2004 sa ako člen Národnej koordinačnej komisie pre počiatočnú pomoc Slovensku pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o pretrvávajúcich organických znečisťovateľoch (POPs).[10] V roku 2015 bol členom reprezentácie Slovenskej republiky na tretej Medzinárodnej konferencii OSN o financovaní vývoja. V roku 2016 vstúpil do predstavenstva OZ Progresívne Slovensko, od roku 2018 je členom rovnomenného hnutia Progresívne Slovensko.[11] V roku 2019 kandidoval do Európskeho parlamentu na koaličnej kandidátke PS-SPOLU.

Pôsobenie v Európskom parlamente (2019 – 2024)

upraviť

Dňa 25. mája 2019 bol vo voľbách do EP za koalíciu Progresívne Slovensko – SPOLU zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, získal 27 549 preferenčných hlasov.[12] V rámci svojho pôsobenia má otvorené poslanecké kancelárie v Bratislave a v Bruseli.

V Európskom parlamente je členom politickej frakcie Obnovme Európu (Renew Europe). Je členom výboru ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a BUDG (rozpočet). Jeho prioritami sú klimatická zmena,[13] ochrana biodiverzity a zvierat,[14] regulácia nebezpečných chemických látok, a presadzovanie bezpečných a zdravých potravín.[15]

18. októbra 2023 bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu, kde nahradil Michala Šimečku, ktorý nastúpil ako poslanec do slovenského parlamentu.[3]

PCB látky na Zemplíne

upraviť

Vo februári 2020 ostro kritizoval nečinnosť slovenskej vlády pri riešení chemického znečistenia PCB látkami na Zemplíne a legálnosti prevádzky odkaliska Poša. Hojsík tvrdil, že aj keď sa v 70. rokoch 20. storočia zistilo, že PCB sú toxické a západné krajiny zastavili ich produkciu, na Zemplíne sa ich produkcia ešte zvýšila. Slovensko malo ako členská krajina EÚ zlikvidovať všetky PCB látky do roku 2010. V roku 2019 štátny orgán zdokumentoval v Chemku Strážske 504 ton PCB, z mnohých sudov obsah vytekal.[16]

Výskumy z oblasti ukázali, že zvýšenými hladinami PCB môžu byť narušené funkcie štítnej žľazy a vývoj u detí. Poškodzujú endokrinný, reprodukčný a imunitný systém, ale takisto pôsobia toxicky na nervový systém. Ide o pravdepodobný ľudský karcinogén. Kvôli znečisteniu tiež bolo obyvateľom Zemplína štátnou správou odporúčané nekonzumovať domáce živočíšne potraviny, nejesť mäso ulovených zvierat a rýb. Jeden z odhadov znie, že v oblasti žije vyše 23-tisíc ľudí, u ktorých boli prekročené kritické limity pre expozíciu PCB látkami. V spolupráci s Právnickou fakultou v Trnave Hojsík odovzdal právnu analýzu, ktorá má ľuďom pomôcť žiadať finančné odškodné.[17]

Pesticídy a ochrana včiel

upraviť

Hojsíkovi sa podarilo presadiť projekty na ochranu včiel a zníženie používania nebezpečných pesticídov, ktoré majú krátkodobé alebo dlhodobé negatívne účinky na včely a včelie kolónie.[18] Podľa neho za úhyn včiel nezodpovedá iba klimatická kríza, šírenie inváznych nepôvodných druhov, či degenerácia ich prirodzeného životného prostredia, ale aj množstvo nebezpečných pesticídov, ktoré sa používajú najmä v poľnohospodárstve. Tie včelám dlhodobo znižujú ich životaschopnosť a plodnosť, v dôsledku čoho zmizlo takmer 37 % včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov.[19] Vystúpil v EP s iniciatívou, ktorej cieľom je, aby sa v poľnohospodárstve celej Európskej únie mohli používať len také chemické látky, ktoré preukázateľne nemajú žiadny negatívny dosah na včely a ich zdravie.[20]

V októbri 2019 vyzval vládu SR, aby aktívne zakročila proti používaniu nebezpečných pesticídov a spustil petíciu na záchranu včiel s headlinom „ochranou včiel chránime seba“. Odhady totiž tvrdia, že ak včely vyhynú, zmizne asi 80 percent kvitnúcich a iných kultivovaných druhov rastlín, keďže celé spektrum plodín vrátane jabĺk, citrusov, paradajok, mrkvy, tekvice, uhoriek či slnečníc závisí od opeľovacej činnosti včelami.[20]

Práva zvierat

upraviť

Ako bývalý programový riaditeľ a člen predstavenstva organizácie FOUR PAWS, ďalšou z oblastí, v ktorej sa Martin Hojsík angažuje, sú práva zvierat a ich ochrana. Jednou z pálčivých tém sú takzvaní „pašeráci krutosti“, teda siete organizovaného zločinu, ktoré nelegálne a vo veľkom obchodujú so šteňatami a mačkami. Tie sú často odobraté matkám príliš skoro a chované v zlých podmienkach bez riadnej vakcinácie. Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.[21] Presadzoval v nej povinnú registráciu chovateľov a prepojené systémy registrácie a identifikácie zvierat medzi jednotlivými krajinami Únie.[22]

Spolupracoval tiež na petícii EUROPE’S SECOND-CLASS TIGERS proti medzinárodnému obchodu s tigrami a tigrími výrobkami, akými sú tigrí bujón, šperky z kostí, či tradičná medicína využívajúca časti ich tiel.[23] Kritizoval, že zatiaľ čo divoké tigre sú chránené zákonom, tie v zajatí často nie, a že štátom chýbajú podstatné informácie o chovateľoch, počte tigrov nachádzajúcich sa na ich území a podmienkach, v ktorých žijú.[24]

Klimatická núdza a Zelená obnova

upraviť

Ohľadom klimatickej krízy Hojsík niekoľkokrát kritizoval vládu SR a ministerstvo životného prostredia, že napriek tomu, že klimatické zmeny majú veľký vplyv na budúcnosť Slovenska a planéty, sú ich kroky nedostačujúce.[25]

Zastáva názor, že vyhlásenie klimatickej núdze a „zavedenie právne záväznej emisnej brzdy s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku 2030“ musia byť samozrejmosťou.[26] Upozornil na možné dôsledky klimatickej krízy, ktoré Slovensko môže zasiahnuť, akými sú napríklad strata štyroch ročných období, nedostatok potravín, či extrémne výkyvy počasia, suchá, a tornáda. Presadzuje tiež, aby sa namiesto zaužívaného termínu „uhlíková neutralita“ používal radšej výraz „klimatická neutralita“, pretože je inkluzívnejší a spadajú pod neho okrem uhlíka aj všetky skleníkové plyny.

V apríli 2020 spustil petíciu za Zelenú obnovu ako spoločnú reakciu na klimatickú núdzu a záchranu ekonomiky a priemyslu po pandémii koronavírusu COVID-19. Základnou ideou Zelenej obnovy je, že po kríze spôsobenej koronavírusom by sa namiesto finančnej podpory priemyslov, ktoré znečisťujú planétu a prispievajú ku klimatickej kríze, malo investovať do rozvoju zelenej ekonomiky.[27] Mimo iných záväzkov v nej bola vláda vyzvaná, aby sa nové zákony posudzovali vždy aj z hľadiska životného prostredia, aby sa zlepšil systém recyklácie odpadu a spracovania bioodpadu a aby sa investovalo namiesto automobilovej dopravy do hromadnej a cyklodopravy. Za podstatné kroky tiež Hojsík považuje ekologickú obnovu budov a vytvorenie tzv. „zelených námestí“ bez betónu.

Výsledky a ocenenia

upraviť

V roku 2020 ho politický týždenník Politico vo svojej sérii článkov „Changemakers“ vyhlásil za „neúnavného bojovníka proti pesticídom a iným toxickým chemikáliám“[28] a v rebríčku[29] ho označili ako jedného z europoslancov, ktorých sa oplatí sledovať, a ktorí budú hlavnými lídrami pozitívnych zmien. Vyzdvihli najmä jeho ambiciózne ciele na zníženie používania pesticídov, ktoré majú neblahé dôsledky na včely a iné opeľovače.[29][30]

Publikácie

upraviť

Počas svojho pôsobenia v Greenpeace International spolupracoval na viacerých publikáciách týkajúcich sa znečistenia životného prostredia:

  • Toxic Threads: Putting Pollution on Parade. How textile manufacturers are hiding their toxic trail (2012)
  • Toxic Threads: The Big Fashion Stitch Up (2012)
  • Dirty Laundry: Unravelling the corporate connections to toxic water pollution in China (2011)
  • Cleaning up our Chemical Homes - Changing the market to supply toxic-free products (2007)

Správa z roku 2007 sa zaoberal spoločnosťami v Chemical Home databáze. Hodnotil aký pokrok dosiahli pri odstraňovaní škodlivých látok v ich výrobkoch a nahrádzaní toxických látok inými alternatívami. Zvyšné štúdie sa venujú problematike textilného priemyslu a jeho negatívnych dôsledkov. Správa z roku 2011 "Špinavá bielizeň" sa zameriava na problém toxického znečistenia vody v dôsledku uvoľňovania chemikálií textilným priemyslom v Číne. V štúdii z roku 2012 sa preukázala široká škála nebezpečných látok v odpadových vodách z komunálnych čistiarní v dvoch priemyselných zónach v Číne, ako aj v neďalekej rieke po ekologickej havárii.

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b Poslanci EP : Martin HOJSÍK [online]. Európsky parlament, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  2. ↑ O nás [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, 2023-04-25, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online.
  3. ↑ a b TASR. Hojsík nahradil Šimečku vo funkcii podpredsedu Európskeho parlamentu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-18. Dostupné online [cit. 2023-10-18].
  4. ↑ TASR. Martina Hojsíka opäť zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu. Euractiv (Bratislava: I – Europa), 2024-07-17. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. ISSN 1337-0235.
  5. ↑ a b c d e HOJSÍK, Martin. Martin Hojsik : Member of European Parliament [online]. LinkedIn, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online.
  6. ↑ Martin Hojsík In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online. Archivované 2020-06-14 z originálu.
  7. ↑ a b Domov [online]. Martin Hojsík, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. Archivované 2020-07-28 z originálu.
  8. ↑ SZALAI, Pavol. Hojsík o záchrane klímy: Ani pri SNP sa nediskutovalo o nákladoch. Euractiv (Bratislava: I – Europa), 2019-07-22. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1337-0235.
  9. ↑ Help for Bears [online]. FOUR PAWS International, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ Počiatočná pomoc Slovenskej republike pri plnení záväzkov, vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs) [online]. 24. máj 2002, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  11. ↑ Progresívne Slovensko [online]. progresivne.sk, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  12. ↑ Výsledky volieb do Európskeho parlamentu [online]. Štrasburg: Európsky parlament, 2019. Dostupné online. Archivované 2019-12-02 z originálu.
  13. ↑ Martin Hojsík: Vyzývam premiéra Pellegriniho, aby sa zaviazal podporiť zvýšenie budúcoročného rozpočtu na ochranu klímy [online]. EuropskeNoviny.sk, 2019-09-13, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  14. ↑ Európsky parlament urobil významný krok k zastaveniu obchodu so zvieratami [online]. StartItUp.sk, 2020-02-15, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Európsky parlament schválil celoeurópsku iniciatívu europoslanca Martina Hojsíka [online]. EuropskeNoviny.sk, 2019-09-05, [cit. 2020-03-17]. Dostupné online.
  16. ↑ OGURČÁKOVÁ, Jana. Europoslanec: Východ Slovenska je pri zamorení PCB látkami svetový unikát. Korzár (Košice: Petit Press), 2020-01-22. Dostupné online [cit. 2023-10-18].
  17. ↑ Martin Hojsík: Na Zemplíne sme svedkami obrovského zlyhania štátu a jeho predstaviteľov [online]. EuropskeNoviny.sk, 2020-02-25, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  18. ↑ REDAKCIA/LH, Martin Hojsík. Martin Hojsík o rozpočte EÚ: Podarili sa mi presadiť aj projekty na ochranu včiel [online]. www.noviny.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  19. ↑ Pomôžte mi ochrániť naše včely [online]. Petície | Martin Hojsík, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  20. ↑ a b HOJSÍK, Martin. Ochranou včiel chránime seba. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-11-13. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1339-844X.
  21. ↑ Európsky parlament schválil rezolúciu europoslanca Hojsíka o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Európske noviny, 2020-02-12. Dostupné online [cit. 2023-10-18].
  22. ↑ HOJSÍK, Martin. Pašeráci krutosti – skutočne európske riešenie slovenského problému. SME : Blog (Bratislava: Petit Press), 2019-04-18. Dostupné online [cit. 2023-10-18].
  23. ↑ Europe’s second-class tigers [online]. RuthlessTrade, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ Kráľ tigrov v Európe? Komerčný obchod s týmito zvieratami prekvitá, Slovensko nie je výnimkou. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-04-22. Dostupné online. Archivované 2020-04-30 z originálu.
  25. ↑ TASR; SITA. Ministerstvo životného prostredia pri plnení základných úloh zlyhalo, myslí si Hojsík. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-01-02. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1335-4418.
  26. ↑ HOJSÍK, Martin. Klíma by mala byť v centre záujmu. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-03-11. Dostupné online [cit. 2023-10-18]. ISSN 1335-4418.
  27. ↑ HOJSÍK, Martin. Slovensko potrebuje po korone zelenú obnovu [online]. Denník N, 2020-04-02, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  28. ↑ TASR. Hojsíka nazvali neúnavným súperom v boji proti pesticídom. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-17. Dostupné online [cit. 2020-03-19]. ISSN 1335-4418.
  29. ↑ a b DE LA BAUME, Maïa. 20 MEPs to watch in 2020. Politico, 2020-01-13. Dostupné online [cit. 2020-03-17].
  30. ↑ WAX, Eddy. 5 people putting pesticides on the agenda [online]. POLITICO, 2020-02-13, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Hojsík&oldid=7923748“