Drahovce
Drahovce sú obec, ktorá leží na pravom brehu rieky Váh, približne 6 km na juh od okresného mesta Piešťany. So svojimi viac než dva a pol tisíc obyvateľmi patria medzi najväčšie obce piešťanského okresu.
Drahovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Piešťany |
Región | Dolné Považie |
Vodný tok | Váh |
Nadmorská výška | 153 m n. m. |
Súradnice | 48°31′04″S 17°48′18″V / 48,517778°S 17,805000°V |
Rozloha | 24,04 km² (2 404 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 610 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 108,57 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1309 |
Starosta | Miroslav Ledecký[3] (nezávislý) |
PSČ | 922 41 |
ŠÚJ | 506991 |
EČV (do r. 2022) | PN |
Tel. predvoľba | +421-33 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Drahovce | |
Webová stránka: obecdrahovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Drahovčan[4]
|
Polohopis
upraviťObec leží na hlavnej štátnej ceste medzi Trnavou a Piešťanmi, v južnej časti Považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu. Počtom obyvateľov sú druhou najväčšou obcou Piešťanského okresu. Podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach.
Vodné toky
upraviťKataster obce sa nachádza v povodí najdlhšej slovenskej rieky Váh.
Vodné plochy
upraviťDrahovce sú v okolí známe juhovýchodne sa nachádzajúcimi jazerami, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov. V lete ich veľa ľudí využíva na príjemné schladenie sa vo vode a v ostatnom období sú využívané hlavne na športový lov rýb. Pri Drahovciach je asi 12 takýchto jazier. Medzi najznámejšie patria jazero Važina a jazero Baková. V severovýchodnej časti Drahovce zasahujú do katastra vodnej nádrže Sĺňava.
Symboly obce
upraviťErb obce
upraviťObec má svoj erb, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo dňa 22. apríla 1997. Je umiestnený na obecnom úrade, na začiatku, a na konci obce. Zobrazené sú na ňom tri klince, pripomínajúce ukrižovaného Ježiša Krista a patria k tzv. arma Christi, sú aj symbolom Rádu jezuitov, ktorí pôsobili v obci. Pri skrížení nôh sa použil len jeden klinec a dva na ruky. Slnko a dva klasy symbolizujú slnečný kraj, a úrodnú pôdu.
Dejiny
upraviťDrahovciam sa kedysi podľa miestnej povesti hovorilo Važina. Niekoľko kilometrov severne od Važiny, na brehu rieky Váh sa nachádzala osada Baková. V roku 1773 však prišla veľká povodeň a zmietla osadu Baková. Obyvatelia Bakovej požiadali Važinčanov o možnosť prisťahovať sa k nim, do ich osady, avšak Važinčania si zapýtali prehnane vysokú cenu za pozemky. Odvtedy sa začalo Važinčanom hovoriť drahí – Drahovčania, podľa čoho sa neskôr pomenovala aj obec. Prvá písomná zmienka o Drahovciach je v Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej sa prvýkrát spomína aj neďaleké okresné mesto Piešťany, v podobe Pescan.
Názov
upraviťVývin názvu obce
Politika
upraviťObyvateľstvo
upraviťPrvé záznamy o počte obyvateľov sú zachované od roku 1900
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, trojloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1777. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby rovnakého patrocínia. V prvej polovici 20. storočia boli doplnené bočné lode, vzniklo tak súčasné trojlodie. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho poslednej prestavby z prvej polovice 20. storočia. Na hlavnom oltári je obraz sv. Martina od R. O. Dollingera z roku 1947.[6] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo či polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, páskou a klenákmi. Veža s nárožným skosením vyrastá zo štítového priečelia s volútami vo forme rizalitu. Členená je kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
- Kaplnka sv. Cyrila a Metoda, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1820. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi, medzi ktoré je umiestnená nika so sochou sv. Floriána. Nad nikou je termálne okno.[7]
- Rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie v časti Dolné Voderady, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1821. Fasáda je členená kordónovou rímsou a termálnymi oknami. Priečelie je členené dvoma polostĺpmi a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom.
- Socha Kalvárie z roku 1872
Pomníky
upraviť- Pomník padlým obetiam 2. svetovej vojny
- Pomník padlým vojakom 1. svetovej vojny
Zaujímavosti
upraviťZaujímavou pamiatkou je zvonica, ktorú postavili Drahovčania v strede historického jadra obce v roku 1770. Vekom jej drevená konštrukcia natoľko schátrala, že ju bolo treba po druhej svetovej vojne odstrániť. Historický zvon bol uschovaný na miestnej fare v uhlí ešte počas vojny, aby bol uchránený pred použitím na nábojnice. Zvonica stála pred domom Holíkovcov. Pán Holík, ktorý už dlhšie v Drahovciach nebýval, sa zaprisahal že zvonicu postaví znova. Z chotára poznášal vhodné agátové drevo. Po jednom celom lete práce v roku 1994 ručne vytesanú zvonicu znovu postavil na pôvodné miesto na Dedinskej ulici.
Pravidelné podujatia
upraviť- Drahovská Desiatka - začiatkom septembra
- Drahovské Hody - 11. novembra, alebo najbližší víkend. Konajú sa pri príležitosti výročia zasvätenia miestneho kostola jeho patrónovi sv. Martinovi.
- Drahovské Vrtochy - koncom augusta.
Hudba
upraviťV obci pôsobí od roku 1913 krojovaná dychová kapela Drahovčanka a Kasio.
Od roku 2008 tu začala pôsobiť nová chlapčenská skupina O106.
Od roku 2020 tu pôsobí kapela Lekárovci band
Kulinárske špeciality
upraviť- Pečená kačica pripravovaná na Hody
Školstvo
upraviťV obci sa nachádza základná škola, materská škola, školský klub (školská družina) a materské centrum Lienkovo.
Hospodárstvo a infraštruktúra
upraviťDoprava
upraviťPopri obci prechádza hlavná železničná trať Bratislava – Žilina, železničná zastávka Drahovce už naďalej nefunguje. Obec má priame autobusové spojenie s okolitými mestami - Piešťany, Trnava, Leopoldov, Hlohovec, Nitra.
Dôležité firmy
upraviť- PVOD - Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo
- ADLO - výroba bezpečnostných dverí, protipožiarnych dverí, zasklených dverí a bezpečnostných zárubní
- OMFA Chemical Textiles - výroba podomietkových sklokeramických armovacích mriežok
Spolky a združenia
upraviť- Dobrovoľný hasičský zbor od roku 1882
- Slovenský zväz záhradkárov v Drahovciach, od roku 1931
- Rybári
- Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu od roku 1983
- Krúžok mladých rybárov
- Drobnochovatelia od roku 1947
- Poľovníci od roku 1947
- Spolok sv. Dominika Sávia od roku 2005
- Klub dôchodcov Drahovce
- OZ Superuvoľnení[8]
- Občianske združenie Naše Rodné Slovensko
- OZ Včeloz
Šport
upraviťOd roku 1977 sa každoročne v obci poriadajú bežecké preteky Drahovská Desiatka.
Taktiež tu funguje futbalový oddiel dospelých, ako aj dorastu a žiakov. Futbalové zápasy sa konajú na miestnom futbalovom štadióne.
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Michal Alojz Trnka (* 1746 – † 1821), príslušník jezuitskej rehole, kňaz, doktor filozofie, doktor teológie, učiteľ a univerzitný profesor. Približne v roku 1830 dal postaviť uprostred obce kaplnku a zasvätil ju sv. Michalovi. Dnes je zasvätená sv. Cyrilovi a Metodovi.
- Štefan Vlk (* 1905 – † 1975), kresťanský laik, muž nezlomnej viery. Po oslovení Duchom Svätým cca 30 ročný opustil dovtedajší život a začal žiť v Detve. Žil sám v malej izbičke pod vežou vo veľmi skromných podmienkach. Pomáhal dedinčanom na statku i v domácnosti – hlavne menšími opravami. Bol horlivý katolík a často aj iných povzbudzoval k viere. Známou osobnosťou sa stal okrem iného aj tým, že opravoval a maľoval typické detvianske vyrezávané kríže. Tie sú pre Podpoľanie originálnou a dodnes zachovávanou tradíciou, stoja pri cestách, ale aj na hroboch.[9][10][11]
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Drahovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b KRUPA, Vladimír. Drahovce. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 137.
- ↑ Drahovce– Kostol sv. Martina [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Drahovce – Kaplnka sv. Cyrila a Metoda [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ superuvolneni.sk
- ↑ Muž nezlomnej viery
- ↑ Štefan Vlk ľudová legenda z Detvy
- ↑ Kniha o Š. Vlkovi: VALENT, F. Nezlomený diablom. Zvolen : Združenie Jas, 1996. ISBN 8088795168
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahovce