Cyprián (mních)
Cyprián[1] (vlastným menom: František Ingác Jäschke, Jaisge; * 28. júl 1724, Polkowice, Sliezsko – † 16. apríl, 1775, Červený kláštor) bol kamaldulský mních, rehoľník pôsobiaci v Červenom kláštore.
| Cyprián | |
| mních, botanik, lekárnik, ranohojič a alchymista | |
| Narodenie | 28. júl 1724 Polkowice |
|---|---|
| Úmrtie | 16. apríl 1775 (50 rokov) Červený kláštor |
Život
upraviťPodľa zachovaných legiend bol mních Cyprián všeobecne vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ, zberateľ, či dokonca konštruktér. Rádový sľub pravdepodobne zložil v zoborskom kláštore kamaldulov pri Nitre.
Brat Cyprián podľa všetkého vynikal najmä v oblasti medicíny, lekárnictva, alchýmie a botaniky. Traduje sa, že v Červenom kláštore ho kvôli jeho liečiteľským schopnostiam vyhľadávali ľudia zo širokého okolia. Táto domnienka vzbudzuje isté pochybnosti, pretože rád kamaldulov je rímskokatolícka kontemplatívna rehoľa, ktorej členovia žijú pustovníckym spôsobom, odlúčení od sveta.
Dielo
upraviťJediným dôkazom o tom, že mních Cyprián bol reálnou osobou je dochovaný herbár, ktorý tvoril v rokoch 1765 - 1771 (fotokópia herbára je súčasť expozície kláštornej medicíny a farmaceutiky). Cypriánov herbár je foliant o rozmeroch 39 x 23 x 9 cm, viazaný v hnedej koži. Na vnútornej strane väzby sú dva latinské texty, napísané zrejme Cypriánom. Približne v polovici strany je venovanie: Spóner Tivadar a Karpati Muzeumnak. V literatúre sa traduje, že po Cypriánovej smrti posledný prior kamaldulov z Červeného kláštora daroval herbár svojmu príbuznému Tivadárovi Spónerovi, ktorý ho venoval Karpatskému múzeu v Poprade. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa spolu s inými tatranskými zbierkami dostal do Múzea TANAP-u. V súčasnosti je jedným z najcennejších zbierkových predmetov v správe Slovenského národného múzea- -Prírodovedného múzea. Ručne vyrobený papier herbára je bezdrevný, relatívne dobre zachovaný, iba miestami poškodený hmyzom, rovnaký u čisto textových partií i strán s nalepenými rastlinami. Úvodné texty, popisky pri rastlinách aj súvislý text na konci herbára sú písané čiernym atramentom (Radwańska-Paryska 1991). Cypriánov herbár je vzácne slovacikum, vysokej kultúrno-historickej hodnoty. Vznikol v druhej polovici 18. storočia, pravdepodobne v rokoch 1766 – 1771, a považuje sa za najstarší na Slovensku zachovaný herbár. Má význam nielen pre cirkevnú históriu, ale pozoruhodný je najmä z hľadiska histórie botaniky, farmakognózie, farmaceutiky či medicíny. Obsahuje významné botanické doklady, zaujímavé skutočnosti o vtedajšom liečiteľstve a lekárnictve, ale aj o pôsobení frátra Cypriána a spôsobe života rádu kamaldulov* v Červenom kláštore. Môže poskytnúť bohatý materiál lingvistom pre štúdium ľudových názvov rastlín, prípadne aj botanikom pri tvorbe národného názvoslovia. Predpokladaný tvorca herbára, kamaldulský mních fráter Cyprián nebol ako botanik či florista na Slovensku patrične docenený. Väčšina publikovaných prác sa zmieňovala o herbári iba okrajovo (napr. Vraný 1929, Bombová 1967, Bohuš 1970, 1974, Marček 1971, Košťál 2010). Viacero autorov Cyprián zaujal z historického alebo technického hľadiska ako údajného zhotoviteľa lietacieho aparátu (Lacko 1965, 1971, Jankovič 1970, 1971, Janota 1984 a ďalší). Mnohí historici sa o jeho znalostiach z botaniky vyjadrovali dokonca s dešpektom (Lipták 1937, Wűnschendorfer 1907 in Radwańska-Paryska 1991: 26), alebo im nevenovali žiadnu pozornosť. Prvá, a vlastne jediná, práca detailne sa zaoberajúca odbornou botanickou stránkou herbára, je analýza poľskej botaničky Radwańskej-Paryskej (1991). Úvod herbára tvoria tri listy, jeden čistý a dva popísané, druhý z nich obojstranne. Na prvej strane s nadpisom Botanoteka Fr. Kyprian [Botanická zbierka frátra Cypriána, gréckymi písmenami] sa nachádza text, napísaný nemecky a latinsky, pripisovaný Cypriánovi. Obsahuje prevažne filozofické úvahy autora, ale aj veršované vyjadrenie – komu je herbár určený. Nasleduje prázdny list a za ním, na averze tretieho listu, je umiestnený ozdobný incipit. Latinský text je napísaný úhľadným písmom, ilustračné motívy sú tieňované pravdepodobne tušom a kolorované karmínom. Letopočet 1766, ukrytý v chronostichone, sa považuje za rok začiatku práce na herbári. Autor textu, Cypriánov spolubrat, blízky priateľ a obdivovateľ, vyzdvihuje v ňom jeho talent, všestranné schopnosti a zručnosti. Na reverze tohto listu je prilepený ďalší list s kresbou zrkadla v ozdobnom ráme, ktoré možno predstavuje neznámy symbol, alebo je len správou o tom, že Cyprián okrem iných zručností, dokázal vyrábať aj zrkadlá. Vlastný herbár pozostáva z 97 listov s jednostranne nalepenými rastlinami. Z nich je iba 94 očíslovaných. Jedna strana na začiatku a dve na konci nie sú očíslované. Po prvej neočíslovanej strane, (s nalepenými rastlinami, ktoré ale nie sú zapísané v Cypriánovom indexe), nasledujú dva prázdne listy a až po nich je strana, označená číslom 1. Strana 2 sa nachádza dvakrát, pričom prvá z nich je označená ako das blatt zwischen N. 1 und 2 [list medzi číslom 1 a 2]. Strana 81 chýba. Herbárové položky sú prilepené neznámym, pravdepodobne po domácky vyrobeným lepidlom a ešte prichytené pásikmi rôznofarebných textílií, pripomínajúcich zvyšky z ornátov. Rastliny nie sú usporiadané systematicky. Autor ich zrejme ukladal v takom poradí, v akom ich nazbieral a vysušil. Počet sušených rastlín na jednej stane sa pohybuje od 1 po 6. Názvoslovie rastlín nie je jednotné, mená sú uvedené najmä v latinčine, gréčtine a nemčine. Pri viacerých taxónoch sú pripojené aj poľské mená (či skôr ľudové názvy), mená prevzaté pravdepodobne z miestneho dialektu, niekedy aj mená, pripomínajúce české či slovenské názvy. Okrem názvov je pri niektorých herbárových položkách uvedená aj lokalita zberu, stručná charakteristika stanovišťa alebo dlhšia anotácia, týkajúca sa najmä úžitkových vlastností, liečivých účinkov, alchýmie či mágie. Texty, písané zmesou latinčiny a nemčiny, nesú známky uponáhľanosti. Často sú ťažko čitateľné, niekedy až nezrozumiteľné, s vloženými znakmi a s množstvom rozmanitých ortografických záhad a nepresností. V herbári je spolu 285 sušených cievnatých rastlín a 1 lišajník, ale iba 265 rôznych taxónov. Dvadsaťjeden taxónov sa totiž opakuje dvakrát, pričom duplikáty sa nachádzajú väčšinou na rôznych stranách. Herbárové položky, vysušené zrejme lisovaním, sú preparované veľmi starostlivo a pedantne. Časti rastlín sú rozložené tak, aby sa čo najmenej prekrývali, listy sú rovné. U niektorých rastlín sa zdá, že Cyprián si vyberal menšie exempláre, takže položky nie sú vždy celkom typické. Vlastný herbár je doplnený piatimi stranami indexu, v ktorom sú abecedne usporiadané mená rastlín, väčšinou latinské. Za posledným popísaným listom, nasledujú ešte ďalšie tri nepopísané (spolu 7 strán), rozdelené deliacou čiarou na dve polovice, zrejme pôvodne pripravené pre index. Vlastný herbár je ukončený indexom, písaným tak, že na začiatku je ozdobné prvé písmeno a názvy druhov potom začínajú druhým písmenom. Tento princíp však nie je zachovávaný dôsledne. Na konci herbára je 16 listov (32 strán) nemeckého textu. Text obsahuje Cypriánove úvahy o jeho vlastných liečiteľských skúsenostiach, diagnostike chorôb, príprave rastlinných produktov, používaných na liečenie alebo v mágii, o alchýmii, ale aj poznámky o vtedajšom stave medicíny a spôsobe života rádu kamaldulov v Červenom kláštore. Značnú časť textu Cyprián venuje obhajobe významu svojich počinov, adresovanej kritikom a neprajníkom.
Všetky rastliny sú veľmi kvalitne vysušené. Ich označenie je väčšinou správne, odpovedajúce stavu poznania polovice 18. storočia. Niekoľko úplných omylov vzniklo najskôr zámenou položiek, alebo iným nedopatrením. Pri väčšine rastlín sú uvedené viaceré mená, niekedy aj v piatich jazykoch. Mnohé zo sušených rastlín boli zrejme pestované v kláštornej záhrade, či už ako liečivky, zelenina, koreniny alebo prostriedky proti živočíšnym škodcom, ale väčšinou boli zbierané v okolitom teréne. Na základe konkrétnych lokalít, uvedených v herbári, ale aj lokalít predpokladaných na základe ekológie a recentného rozšírenia taxónov, bola rekonštruovaná Cypriánova zberná oblasť, zahŕňajúca Pieniny, Spišské vrchy, Východné Tatry, s centrom v území priľahlom k Zadným Meďodolom, Považský Inovec a snáď aj okolie Nitry. Napriek tomu, že Cyprián pravdepodobne nemal ambíciu vytvoriť vedecké dielo, jeho floristické vedomosti, postrehy, týkajúce sa biológie druhov a stanovištných podmienok sú obdivuhodné, nehovoriac o empirických vedomostiach z oblasti farmácie. Mimoriadne významná je historicky prvá písomná zmienka a doklad o pestovaní zemiakov a ich názve „grulj“ na Spiši už v 18. storočí.
Legenda o lietaní
upraviťK mníchovi Cypriánovi sa viaže legenda o tom, že si zhotovil lietajúci stroj, za pomoci ktorého v okolí Červeného Kláštora lietal. Povrávalo sa, že miesto jeho vzletu boli Tri koruny. Údajným mníchovým lietaním sa už vyše 200 rokov zaoberajú spisovatelia, historici aj technici. Ak aj mních Cyprián nelietal, mohli by aspoň existovať jeho úvahy, náčrty, možno aj pokusný model jeho „krídel“. Koniec koncov, niečo také nemohlo ostať bez povšimnutia. Ako sa dá prečítať v expozícii múzea v Červenom Kláštore: Podľa levočského historika Elemíra Koszeghyho, v nezachovanej archívnej listine z čias okolo roku 1760, istý rimavskosobotský profesor po latinsky údajne zaznamenal:
| „ | Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. Aparát zhotovil istý fráter Cyprián z lechnického kláštora, ktorý podľa červených skál, z ktorých je postavený, ľud volá Červeným kláštorom. Pri spálení bolo mnoho ľudí a zastavili sa aj ctihodní kanonici zo Spišskej Kapituly. Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Pán biskup nebol pri exekúcii prítomný, ale nemali sme možnosť ani vidieť mnícha, ktorého odviedli na miesto, odkiaľ už viac neuvidí hory a nebude v pokušení, aby znovu lietal. | “ |
Herbáreň mnícha Cypriána
upraviťV jednom zo zrekonštruovaných mníšskych domčekov v areále Červeného kláštora je zaujímavá farmaceutická výstava interiéru stredovekej lekárne, ako pamiatka na kamaldulského brata Cypriána. Okrem najznámejšej pamiatky na brata - herbára, sú najzaujímavejšie exponáty tejto časti zbierok originálne lekárenské vitríny zo začiatku 18. storočia, lekárenské váhy zo 17. storočia vyrobené v Amsterdame a vzácna prvá slovenská liekopisná literatúra – Bratislavská Torkošova lekárenská taxa z roku 1745, písaná v štyroch rečiach.
Popularita
upraviťVšeobecné povedomie o frátrovi Cypriánovi stúplo po masívnom diváckom úspechu celovečerného hraného filmu, historickej drámy Legenda o Lietajúcom Cypriánovi režisérky Mariany Čengel Solčanskej v roku 2010. V tom istom roku vyšiel vo vydavateľstve Ikar aj rovnomenný román.
Zdroje
upraviť- ↑ CYPRIÁN. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 74.
Literatúra
upraviť- VARŠOVÁ, Katarína: Legendárny Cyprián: lietajúci či uletený? In: Historické rozhľady, č. 6, 2010, s. 141 - 152.
- VOZÁROVÁ, Marta: Herbár pátra Cypriana. In: Pamiatky a múzeá, č. 3, 1996, s. 42 - 45.
- ČENGEL SOLČANSKÁ, Mariana: Legenda o Lietajúcom Cypriánovi. Ikar, 2010.
- HRABOVEC, Ivan. CYPRIAN z Červeného Kláštora. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 189.