Ciaccona

Ciaccona /tʃakˈko:na/^[1] (špan.: chacona /tʃa'koˑna/; vo franc., angl. a nem. hudob. literatúre: chaconne /ʃaˈkɔn/), je druh hudobnej formy. Pôvodne išlo o charakteristický tanec zo Španielska, či Latinskej Ameriky 16. storočia.^[2].

Pôvod

Pôvodne tanec skôr živého a žartovného charakteru v trojdobom takte vystavaný na ostinátnom base,^[3] získal neskôr na francúzskom dvore prísnejší obrys a na začiatku 17. storočia sa objavuje v balete, opere a inštrumentálnych suitách.^[2].

Neskôr sa výraz vzťahoval na akúkoľvek skladbu v miernom ¾ tempe, ktorá sa rozvíjala do niekoľkých variácií nad basovou linkou.

V 17. storočí sa môžeme stretnúť s niekoľkými skôr výnimočnými prípadmi ciaccon u Claudia Monteverdiho (Zefiro torna) a Heinricha Schütza (Es steh Gott auf, tretia časť).^[4]

Bas charakterizujúci ciacconu podlieha pravidlu: pohybuje sa od toniky k dominante vzostupným či zostupným pohybom, chromaticky alebo diatonicky. Môže byť tiež skrytý, ak umožňuje harmónia vo vrchných hlasoch vnímať jeho prítomnosť.

Passacaglia

Ciaccona 17. storočia, ako ju nachádzame vo Frescobaldiho modeli, je spravidla v durovej tónine, zatiaľ čo passacaglia je obvykle v moll.^[5] Vo francúzskej praxi 18. storočia, sa passacaglia viac opiera o melodické basso ostinato, zatiaľ čo ciaccona, "v talianskej praxi na konci 17. storočia, je v mnohých ohľadoch vedená voľnejšie".^[6]

Referencie

↑ ciaccóna, vocabolario etimologico, vocabolario Gabrielli, vocabolario Sabatini Coletti.
↑ ^a ^b La nuova enciclopedia della musica Garzanti, Milano 1988
↑ Alexander Silbiger, "Chaconne," The New Grove Dictionary of Music and Musicians, ed. S. Sadie and J. Tyrrell (London: Macmillan, 2001)
↑ Gerald Drebes: ‘‘Schütz, Monteverdi und die „Vollkommenheit der Musik“ – „Es steh Gott auf“ aus den „Symphoniae sacrae“ II (1647)‘‘. In: ‘‘Schütz-Jahrbuch‘‘, Jg. 14, 1992, p. 25 – 55, spec. 42 – 50, online: [1] Archivované 2013-01-16 na Wayback Machine
↑ Silbiger 1996, §6.
↑ Fischer 1968, 34.

Literatúra

Jaap Schroder, Bach’s Solo Violin Works, a performer’s guide, Yale University Press, 2007.
Renato Ricco, L’evoluzione stilistico-formale della Ciaccona per violino solo (parte prima), in «A tutto arco», (rivista ufficiale di ESTA Italia-European String Teachers Association), anno 2, numero 3, 2009, pp. 13 – 21.
Renato Ricco, L’evoluzione stilistico-formale della Ciaccona per violino solo (parte seconda), in «A tutto arco», (rivista ufficiale di ESTA Italia-European String Teachers Association), anno 2, numero 4, 2009, pp. 18 – 23.

Pozri aj

Passacaglia

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ciaccona na českej Wikipédii.

[1] ciaccóna, vocabolario etimologico, vocabolario Gabrielli, vocabolario Sabatini Coletti.

[ReferenceA-2] La nuova enciclopedia della musica Garzanti, Milano 1988

[3] Alexander Silbiger, "Chaconne," The New Grove Dictionary of Music and Musicians, ed. S. Sadie and J. Tyrrell (London: Macmillan, 2001)

[4] Gerald Drebes: ‘‘Schütz, Monteverdi und die „Vollkommenheit der Musik“ – „Es steh Gott auf“ aus den „Symphoniae sacrae“ II (1647)‘‘. In: ‘‘Schütz-Jahrbuch‘‘, Jg. 14, 1992, p. 25 – 55, spec. 42 – 50, online: [1] Archivované 2013-01-16 na Wayback Machine

[5] Silbiger 1996, §6.

[6] Fischer 1968, 34.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]