Benedikt XI.
Blahoslavený Benedikt XI. (rodený Niccolò Boccasini; * 1240, Treviso – † 7. júl 1304 Perugia)[1] bol dominikánsky mních, 9. generál dominikánskeho rádu (1296-1298) a od 22. októbra 1303 až do svojej smrti pápež katolíckej cirkvi.
Benedikt XI. | ||||||||
194. rímsky biskup | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
22. október 1303 – 7. júl 1304 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Niccolò Boccasini | |||||||
Narodenie | 1240 Treviso, Taliansko | |||||||
Úmrtie | 7. júl 1304 Perugia, Taliansko | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 22. október 1303 | |||||||
Svätec | ||||||||
Blahorečenie | 24. apríl 1736 Klement XIII. | |||||||
Odkazy | ||||||||
Benedikt XI. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Rýchlo si získal dôveru pápeža Bonifáca VIII., ktorý ho vymenoval za kardinála v roku 1298 a často ho vysielal na mierové a diplomatické misie do Uhorska a Francúzska. Keď sa rozpútal konflikt medzi Bonifácom a kráľom Francúzska Filipom IV. Pekným, postavil sa na stranu pápeža, zariaďujúc dokonca to, aby nikto z dominikánov nespochybňoval zvrchovanosť pápeža a jeho legitímnosť vládnutia v cirkvi. Keď kráľovský agent Guillaume de Nogaret spolu s predstaviteľmi pápežovi znepriatelenej rodiny Colonna uniesli Bonifáca a uväznili ho v Angani, Boccasini bol jedným z dvoch kardinálov, ktorí sa jednoznačne postavili proti únosu a zabezpečili vyslobodenie pápeža. Po smrti Bonifáca VIII., ktorá nadišla o mesiac neskôr, to bol práve Boccasini ktorý získal uznanie konkláve a bol vybraný za pápeža, prijímajúc meno Benedikt. Konkláve bolo jedným z najkratších v histórii pápežstva. 18 kardinálov mysliac o im hroziacom nebezpečenstve zo strany Nogareta, ukončili obrad za necelý deň.
Mieril k uhladeniu sporu s Filipom IV. Pekným aj s rodinou Colonna. Odvolal exkomunikáciu vznesenú na kráľa Bonifácom VIII., nemohol však odpustiť Nogaretovi a bezprostredným účastníkom únosu, ktorých exkomunikoval 7. júna 1304. O mesiac neskôr, po zjedení čerstvých fíg zomrel náhle a prekvapujúco v Perugii na dyzentériu, čo je dôvodom podozrení, že bol otrávený prívržencami Nogareta. V podstate všetci nasledujúci pápeži, počínajúc Klementom V., zostávali pod mocným vplyvom kráľa Francúzska a sám Klement V. preniesol pápežskú rezidenciu do Avignonu, čím začal tzv. avignonské zajatie pápežov.
Benedikt XI. bol autorom zbierky kázní a komentárov do evanjelia podľa Matúša, Žalmov, Knihy Jób a Apokalypsy. Bol tiež jediným z pápežov svojej doby, ktorého Dante Alighieri neposudzoval negatívne.
Blahorečený bol 24. apríla 1736 pápežom Klementom XII..
Referencie
upraviť- ↑ CHENEY, David M.. Pope Benedict XI [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2023-01-01]. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benedikt XI.
Predchodca: Bonifác VIII. |
Pápež Benedikt XI. (zoznam) |
Nástupca: Klement V. |