Afganský konflikt
Afganský konflikt (paštúnsky: دافغانستان جنګون; perzsky: درگیری افغانستان)[1] sa vzťahuje na sériu udalostí, ktoré od 70. rokov 20. storočia udržiavajú Afganistan v takmer nepretržitom stave ozbrojeného konfliktu. Prvotná nestabilita nasledovala po rozpade Afganského kráľovstva počas nenásilného štátneho prevratu v roku 1973, ktorý v neprítomnosti zosadil afganského panovníka Muhammada Záhira Šáha a ukončil jeho 40-ročnú vládu. Súčasným vznikom Afganskej republiky, na čele ktorej stál Muhammad Daúd Chán, sa skončilo relatívne pokojné a stabilné obdobie moderných dejín krajiny. Celkové boje však vypukli až po roku 1978, keď Saurová revolúcia násilne zvrhla Chánovu vládu a založila Afganskú demokratickú republiku. Následné nepokoje v súvislosti s radikálnymi reformami, ktoré presadzovala vtedajšia vládnuca Ľudovodemokratická strana Afganistanu (PDPA), viedli k bezprecedentnému násiliu, čo si v roku 1979 vyžiadalo rozsiahlu vojenskú intervenciu Sovietskeho zväzu v prospech PDPA. V následnej sovietsko-afganskej vojne získali protisovietski afganskí mudžahedíni rozsiahlu podporu Pakistanu, Spojených štátov a Saudskej Arábie v rámci spoločného tajného úsilia, ktoré bolo nazvané operácia Cyklón.
| Afganský konflikt | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť studenej vojny (1978 – 1991) a globálnej vojny proti terorizmu (2001 – 2021) | |||||||||
.png) Vývoj afganskej občianskej vojny od Pešávarskej dohody v apríli 1992 po bitku o Tora Bora v decembri 2001 | |||||||||
| |||||||||
Hoci sa Sovieti v roku 1989 z Afganistanu stiahli, rôzne frakcie mudžahedínov pokračovali v boji proti vláde PDPA, ktorá sa v roku 1992 zrútila na základe Pešávarskej dohody. Pešávarská dohoda však nezostala nedotknutá vzhľadom na neschopnosť predstaviteľov mudžahedínov dosiahnuť dohodu o koalícii na rozdelenie moci v novej vláde, čo vyvolalo mnohostrannú občiansku vojnu medzi nimi. Do roku 1996 sa Taliban podporovaný pakistanskou spravodajskou službou Inter-Services Intelligence zmocnil okrem hlavného mesta Kábulu aj približne 90 % územia krajiny, zatiaľ čo severný Afganistan zostal pod vládou protitalibanskej Severnej aliancie. Počas tohto obdobia sa Afganský islamský štát Severnej aliancie tešil širokému medzinárodnému uznaniu a bol zastúpený v OSN, na rozdiel od Afganského islamského emirátu Talibanu, ktorý bol diplomaticky uznaný len tromi krajinami. Napriek pádu Kábulu v prospech Talibanu Severná aliancia pokračovala v ďalšej občianskej vojne nasledujúcich päť rokov.
Po útokoch z 11. septembra 2001, ktoré uskutočnila al-Kájda proti Spojeným štátom, Taliban poskytol džihádistovi narodenému v Saudskej Arábii Usámovi bin Ládinovi politický azyl na území Islamského emirátu. Následné nesplnenie požiadavky Bushovej administratívy na jeho vydanie podnietilo Američanmi vedenú inváziu do Afganistanu kontrolovaného Talibanom, ktorá posilnila Severnú alianciu tým, že v roku 2002 zvrhla Islamský emirát a dosadila Afganskú prechodnú vládu. Invázia spustila 20 rokov trvajúcu vojnu v Afganistane, v ktorej NATO a spojenecké krajiny NATO bojovali po boku vznikajúcej Afganskej islamskej republiky proti povstaniu Talibanu. Počas bitky o Tora Bora sa Američanmi vedenej vojenskej koalícii nepodarilo chytiť bin Ládina, ktorý sa následne presťahoval do Pakistanu a zostal tam až do roku 2011, keď ho v Abbottabade zabil americký tím SEAL Six. Napriek tomu boje v Afganistane pokračovali, čo nakoniec viedlo k stiahnutiu Američanov v rokoch 2020 – 2021 a nakoniec sa skončilo ofenzívou Talibanu v roku 2021, ktorá viedla k obnoveniu súčasného Islamského emirátu. Hoci sa vojna v celej krajine skončila v roku 2021, v súčasnosti v niektorých častiach Afganistanu[2][3][4] pretrvávajú strety a nepokoje v dôsledku konfliktu medzi ISIS a Talibanom a protitalibanského republikánskeho povstania. Od roku 2024 zostáva medzinárodne uznanou vládou krajiny rozpadnutá Afganská islamská republika.
Zoznam významných udalostí
upraviťObdobie studenej vojny
upraviť- Saurová revolúcia (1978): Zvrhnutie Afganskej republiky a prezidenta Muhammada Daúda Chána Ľudovodemokratickou stranou Afganistanu (PDPA). Založenie Afganskej demokratickej republiky, socialistického štátu spojeného so Sovietskym zväzom.
- Sovietsko-afganská vojna (1979 – 1989): Vojenská intervencia sovietskych ozbrojených síl na podporu PDPA proti rozsiahlym povstaniam. Boje prebiehali predovšetkým medzi sovietsko-afganskou alianciou a afganskými mudžahedínmi, ktorých okrem iných podporovali Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Pakistan, Saudská Arábia, Čína a Irán. Skončili sa stiahnutím Sovietskeho zväzu z Afganistanu v roku 1989.
- Afganská občianska vojna (1989 – 1992): Pokračovanie konfliktu medzi afganskou vládou a afganskými mudžahedínmi, ale bez účasti sovietskych vojsk. Sovietsky zväz naďalej finančne podporoval afganskú vládu v jej boji a rovnako frakcie mudžahedínov naďalej dostávali podporu od Spojených štátov a Pakistanu. Afganská demokratická republika prežila až do bitky o Kábul, počas ktorej mudžahedíni založili Afganský islamský štát (ISA).
- Afganská občianska vojna (1992 – 1996): Začala sa, keď rôzne mudžáhidské skupiny stiahli podporu a začali bojovať proti ISA, vrátane Hezb-e Islami Gulbuddin, neskôr do značnej miery nahradeného Talibanom a al-Káidou (všetky boli podporované Pakistanom), Hezb-e Wahdat (podporovaný Iránom) a Džunbiš-i Milli Islami (podporovaný Uzbekistanom). Mudžahedíni verní Afganskému islamskému štátu dostávali podporu zo Saudskej Arábie. Skončila sa tým, že Taliban v roku 1996 prevzal kontrolu nad Kábulom a väčšinou krajiny a založil prvý Afganský islamský emirát (IEA).
- Afganská občianska vojna (1996 – 2001): Pokračovanie predchádzajúcej fázy vojny medzi milíciami lojálnymi buď ISA, alebo IEA ovládanej Talibanom. Stúpenci lojálni ISA sa reorganizovali do Severnej aliancie vrátane Hezb-e Wahdat a Džunbiš-i Milli Islami, ktoré predtým vystupovali proti nej. Počas vojny al-Káida zintenzívnila svoje teroristické útoky proti Spojeným štátom, ktoré vyvrcholili útokom z 11. septembra, po ktorých IEA stratila takmer všetku medzinárodnú podporu a diplomatické uznanie zo strany Pakistanu, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.
Obdobie po 11. septembri
upraviť- Vojna v Afganistane (2001 – 2021): Začala sa inváziou Spojených štátov do Afganistanu 7. októbra 2001. Zvrhnutie Talibanu a následné vytvorenie medzinárodne uznanej Afganskej islamskej republiky. Vojna sa zmenila na dlhotrvajúce povstanie Talibanu, pričom afganská vláda a koaličné jednotky pod vedením NATO bojovali proti reorganizovanému Talibanu a sporadicky aj proti iným islamistickým militantným skupinám, ako sú al-Káida, sieť Haqqani, Hezb-e Islami Gulbuddin a Islamský štát – provincia Chorásán. Bilaterálne rokovania medzi Talibanom a Spojenými štátmi viedli k dohode, na základe ktorej sa americké jednotky a jednotky NATO stiahli uprostred ofenzívy Talibanu v roku 2021, pri ktorej padla Islamská republika a Taliban založil druhý Afganský islamský emirát.
- Konflikt medzi Islamským štátom a Talibanom (2015 – súčasnosť): Začal sa v roku 2015 počas vojny po 11. septembri 2001, keď sa disidentské skupiny Talibanu zorganizovali do miestnej pobočky Islamského štátu (nezamieňať s bývalým Afganským islamským štátom). Skupina útočila na Taliban, ako aj na jednotky NATO, ale primárne sa zameriavala na civilistov. Povstanie stále pokračuje.
- Republikánske povstanie v Afganistane (2021 – súčasnosť): Začalo sa v roku 2021, keď sa zostávajúce sily verné padlej Islamskej republike reorganizovali na Afganský národný front odporu v Pandžšírskom údolí. Napriek tomu, že má medzinárodné uznanie ako legitímna vláda Afganistanu, Front národného odporu nedostal žiadnu zahraničnú podporu. Sily Talibanu obsadili údolie Pandžšír v septembri 2021 a vodcovia Frontu národného odporu utiekli do Tadžikistanu. V provincii Pandžšír a v provincii Baglán prebiehajú boje medzi novoorganizovanou armádou Talibanu a malými, roztrúsenými oddielmi Frontu národného odporu.
Ak do roku 2014 spočítame rôzne odhady obetí niektorých z týchto jednotlivých konfliktov, počas trvania konfliktu v Afganistane bolo zabitých 1 405 111 až 2 084 468 ľudí.[5][6][7]
Referencie
upraviť- ↑ NAJIBULLAH, Heela. Different Layers of the Afghan Conflict. Cham : Springer International Publishing, 2020. DOI: 10.1007/978-3-030-11795-5_132-1. Dostupné online. ISBN 978-3-030-11795-5. DOI:10.1007/978-3-030-11795-5_132-1 S. 1–6. (po anglicky)
- ↑ One year later, Austin acknowledges lasting questions over Afghanistan war’s end [online]. Stars and Stripes, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Karzai says while the war has ended, unity has not yet been achieved | Ariana News [online]. www.ariananews.af, 2022-03-09, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Briefing by Special Representative Deborah Lyons to the Security Council [online]. UNAMA, 2022-01-26, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Russia's War in Afghanistan - David C. Isby - Google Books [online]. web.archive.org, 2015-04-06, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. Archivované 2015-04-06 z originálu.
- ↑ GIUSTOZZI, Antonio. War, Politics and Society in Afghanistan, 1978-1992. [s.l.] : Hurst, 2000. Google-Books-ID: Hz5NzJtg48kC. Dostupné online. ISBN 978-1-85065-396-7. (po anglicky)
- ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. Archivované 2013-04-30 z originálu.
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Afghan conflict na anglickej Wikipédii.