Korytnačka slonia

	Korytnačka slonia
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Trieda (classis)	plazy (Sauropsida)
Rad (ordo)	korytnačkotvaré (Testudines)
Podrad (subordo)	skrytokrky (Cryptodira)
Čeľaď (familia)	korytnačkovité (Testudinidae)
Rod (genus)	korytnačka (Chelonoidis)
Druh (species)	korytnačka slonia (Ch. nigra)
Vedecký názov
	Chelonoidis nigra; Quoy & Gaimard, 1824
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Korytnačka slonia (lat. Chelonoidis nigra) je najväčšia suchozemská korytnačka na svete, žijúca v súostroví Galapágy. Dospelé jedince môžu vážiť cez 200 kilogramov a merať 1,2 metra. Živí sa rastlinami.

Opis

Korytnačka slonia môže byť až 1,2 m dlhá a dosahuje hmotnosť 200 kg. Tvar panciera sa líši podľa poddruhu korytnačky: niektoré majú pancier sedlovitý a v prednej časti klenutý, čo im umožňuje zdvihnúť hlavu a dosiahnuť tak aj na vyššie zdroje potravy, iné majú pancier klenutý a živia sa nižšími rastlinami. Vždy je čierno sfarbený. Končatiny sú robustné, s krátkymi prstami.

Rozšírenie

Je to endemit súostrovia Galapágy. Toto súostrovie je sopečného pôvodu. Korytnačky tak žijú na veľmi úrodnej pôde, zároveň ale tiež na čiernom sopečnom popole, ktorý je vysoko výhrevný.

Biológia

Väčšinu života trávia pastvou v malých skupinách a vyhrievaním sa v mlákach alebo váľaním v blate. V období rozmnožovania sa samci stávajú teritoriálnymi a hľadajú partnerky. Technika zásnub je u samcov korytnačiek sloních nekompromisná. Len čo samec vyhľadá vhodnú samicu, drsne jej vnúti podriadené postavenie, hryzie a štípe ju do nôh, aby ju prinútil k nehybnosti. Potom sa vysunie na jej chrbát a pári sa s ňou.

Sú vajcorodé, samice vyhrabávajú v zemi jamy, kam potom kladú vajcia.

Ochrana

Hoci niektoré korytnačky slonie žijú zaručene dlhšie ako 100 rokov, druh je z hľadiska ochrany zraniteľný vo svojej existencii. Tieto korytnačky sú ohrozované hlavne v mladom veku introdukovanými zvieratami, napríklad potkanmi, mačkami a potravinovou konkurenciou v podobe kôz a dobytka.

Od roku 1965 sa snaží výskumná stanica Charlesa Darwina (Charles Darwin Research Station) na základe programu a repatriácie korytnačiek sloních pozdvihnúť ich upadávajúcu populáciu. Do marca roku 2000 bolo vypustených do prírody 1000 korytnačiek sloních.