Arpádovci[1][2] alebo Árpádovci[3] bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 880 – 1 000), neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 – 1301). Založil ho Gejza. Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046 – 1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 – 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11. a 12. storočí.

Arpádovci


KrajinaUhorsko
TitulyUhorský kráľ

Dalmátsky kráľ
Chorvátsky kráľ
Kumánsky kráľ
Slavónsky kráľ
Bulharský kráľ
Lodomerský kráľ
Štajerský vojvoda

Nitrianské knieža
ZakladateľÁlmoš
Rok založenia
dynastie
približne v roku 855
Posledný panovníkOndrej III.
Posledná hlava dynastieOndrej III.
Rok zániku dynastie1301
Štátna príslušnosťUhorsko

Dejiny rodu Arpádovcov

upraviť

Staromaďarské kmene sa na prelome 9. a 10. storočia usadili v Panónskej kotline. Živili sa rabovaním okolitých území a viacerí panovníci ich využívali aj ako žoldnierov. Približne v roku 907 (bitky pri Bratislave) každopádne starí Maďari zničili ústrednú moc Veľkej Moravy, v 20. rokoch 10. storočia dobyli južnú časť Nitrianska (zhruba Podunajská nížina a časť severného stredného Maďarska). Súčasne pokračovali výboje do Európy - Rakúska, Nemecka, Talianska. Zlom nastal v roku 955 po bitke pri rieke Lech. Veľká väčšina náčelníkov aj bojovníkov bola na mieste zabitá a preživší bojovníci sa vrátili na pôvodné táboriská v Panónii, kde sa natrvalo usadili.

Po tomto období vystúpili do popredia potomkovia legendárneho Arpáda, ktorí sa bitky nezúčastnili. Vládcovia po smrti Arpáda (presnejšie po r. 900 (?907) – 955) sú sporní (pozri nižšie). Arpádov pravnuk / Zoltánov vnuk kmeňový náčelník Gejza I. (972 – 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dnešnom (severo)západnom Maďarsku a Burgenlande kniežatstvo. Gejza a jeho brat Michal zanechali výbojný spôsob života a začali spolupracovať so slovanskými rodmi, prijali kresťanstvo a miestny spôsob života. Zapojili sa do delenia Veľkej Moravy. Za svoju moc vďačia podpore slovanských rodov a pričinili sa o potlačenie staromaďarských náčelníkov. Neskôr delenie Veľkej Moravy skončilo vytvorením  uhorského,  poľského  a českého kráľovstva ( tri prúty kráľa Svätopluka ). Gejzov syn syn Štefan I. bol v roku 1000 menovaný za kráľa (vznik Uhorského kráľovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staromaďarské kmene na okolitých územiach. Stal sa prvým kráľom, ktorý bol kanonizovaný (podrobnosti pozri v článku Štefan I.) a zakladateľom arpádovskej kráľovsekj dynastie. Mladším členom rodu boli prideľované kniežatstvá - Nitrianske a Biharské.

Gejza a jeho syn Štefan I. sa spojil s veľmožmi Huntom a Poznanom. Štefan I. sa oženil s dcérou bavorského kniežaťa Henricha Svárlivého, ktorý bol spojencom českého kniežaťa Boleslava II a poľského kniežaťa Meška I. Predovšetkým ich pomocou sa podarilo Štefanovi poraziť odpor Kopáňa  a staromaďarských náčelníkov.

Michal, Gejzov brat, bol pokrstený pravdepodobne spolu so svojim bratom ešte ako nezletilý. Jeho pohanské meno nie je známe. Michal sa oženil s príbuznou bulharského cára. Jeho syn Ladislav Lysý sa oženil s Premyslavou dcérou Vladimíra I. veľkého kniežaťa kyjevského. Ich syn Domoslav sa stal uhorským panovníkom. Ďalší Michalov syn  Vazul ( Vasil) mal synov Ondreja I. a Bela I. Ondrej sa oženil s Anastáziou, dcérou kniežaťa Jaroslava I. Múdreho a  Belo oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa Meška II. Nasledujúcich 20 panovníkov Uhorska bolo ich potomkami.

Vnútrodynastické spory

upraviť

Nástupnícka politika určovala, že vládcom sa stáva najstarší žijúci potomok rodu (tzv. seniorát), čo viedlo k vnútrodynastickým sporom a občianskym vojnám v Uhorsku v prípade, že aktuálne vládnuci panovník túto politiku nerešpektoval a chcel presadiť iného kandidáta na trón, či v prípade, keď sa objavili iní pretendenti na uhorský trón. Tieto konflikty sa navonok prejavovali aj ako boje medzi centrálnou kráľovskou mocou a údelnými kniežatstvami - Nitrianskym, Biharským. Takýmito konfliktami boli:

 
Oslepenie Vazula, Obrázková kronika
  • boj o trón po smrti Štefana I.. Štefan nezanechal mužského potomka a zároveň chcel zabrániť nástupníctvu svojho bratranca Vazula (toho dal v roku 1031 uväzniť a v roku 1037 oslepiť a jeho synov vyhnať. O nástupníctvo sa strhol boj medzi Štefanovým synovcom Petrom (1038 – 1041, 1044 – 1046), synom jeho sestry Márie a benátského dóžu z rodu Orseolo, a medzi Samuelom z rodu Aba (1041 – 1044). Po Abovom zavraždení a vyhnaní Petra získal nakoniec trón Zoltánov pravnuk, vnuk Michala a syn Vazula (Vasila) Ondrej I. Všetci nasledujúci arpádovskí uhorskí panovníci sú potomkami Vazula (Vasila).
 
Oslepenie kniežaťa Álmoša a jeho syna Bela II., Obrázková kronika

Arpádovci vymreli roku 1301.

Arpádovci, ktorí vládli Uhorsku

upraviť
 
Pôvodný erb Arpádovcov doložený na pečati Imricha (1196 – 1204)

Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.

Arpádovci, ktorí vládli Nitriansku

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vládcov Nitrianskeho kniežatstva
  • Lél (c. 920 – 955) (maďarský vojvodca, ne-Arpádovec, podľa ojedinelých názorov Arpádovec)
  • Zoltán(955 – 971?) [podľa niektorých prameňov: Takšoň A (955 – ?), Gejza (? – 971, budúce veľkoknieža Uhorska)]
  • Michal (971 – 995) [podľa niektorých prameňov: Michal (971 – c. 977), Ladislav Lysý A (977 – 995)]
  • Vajk (995 – 997) [budúci kráľ Uhorska známy pod menom Štefan Veľký]
  • ? (997 – 1001) [podľa niektorých prameňov: znova Ladislav Lysý A (997 – 1001)]
  • Ladislav Lysý (1001 – cca 1029)
  • Vazul (c. 1029 – cca 1030)
  • ? (c. 1030 – 1042) [podľa niektorých prameňov: ne-Arpádovec Samuel Aba (1038 – 1041, neskôr kráľ Uhorska)]
  • Domoslav (1042) [dočasne dosadený Čechami]
  • ? (1042 – 1048)
  • Belo I. (1048 – 1060/1063) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Gejza I. (1063/1064 – 1074) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Ladislav I. (1063 a 1074 – 1077) [neskôr kráľ Uhorska]
  • Lampert (1077 – 1095)
  • Álmoš (1095 – 1108)

Arpádovci, ktorí vládli v južnom pohraničnom vojvodstve

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Arpádovci. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 46.
  2. Arpádovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
  3. Árpádovci. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 73.

Ďalšia literatúra

upraviť

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť