Holandsko: Rozdiel medzi revíziami

| Politickí predstavitelia = [[Viliam Alexander]]<br />[[Mark Rutte]]

| Vznik = [[23. máj]]a [[1568]] <br />(vyhlásenie), <br />[[30. január]]a [[1648]] <br />(uznanie)

| Rozloha = 41 543

| Poradie rozloha = 131

Na východe hraničí s [[Nemecko]]m a na juhu s [[Belgicko]]m. Zo severozápadu krajinu obmýva [[Severné more]]. Rozloha Holandska je {{km2|41526|m}}, pričom približne {{km2|6500|m}} krajiny vzniklo vysúšaním mora. Takéto územia sa nazývajú [[Polder|poldre]].

 

 

== Členstvo ==

Holandsko je nížinatá krajina, pričom väčšina krajiny tvorí rovina. Hornatá krajina sa nachádza iba v strede krajiny a na juhovýchodnom výbežku krajiny, kde vrásnením vznikli menšie hornaté vyvýšeniny. Najvyššie položeným bodom Holandska je vrch [[Vaalserberg]], ktorý sa nachádza v nadmorskej výške iba {{m|322.7|m}}.

 

 

=== Rieky a jazerá ===

V západnej a severnej časti Holandska sa nachádza niekoľko menších jazier. Väčšina veľkých prírodných jazier bola vysušená v snahe získať ďalšiu pôdu. V rámci obnovy riečnej delty a vysušením [[Zuiderské more|Zuiderského mora]] vznikli početné nové sladkovodné jazerá, pričom najväčšie z nich je [[Ijselské jazero]].

 

V Holandsku prevláda oceánske [[podnebie (klíma)|podnebie]], ktoré je príznačné pre krajiny západnej a severnej Európy. Podnebie ovplyvňuje teplý morský prúd v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]]. Ten spôsobuje, že zimy sú relatívne teplé, ale naopak letá veľmi teplé nie sú. Ročný úhrn zrážok je pomerne vysoký a pohybuje sa v rozmedzí 750 až {{mm|850|m}}. Priemerné teploty v januári sú okolo 1,7 °C a priemerná júnová teplota je približne 17 °C.

 

Vo vnútrozemí sa často objavujú [[hmla|hmly]] a vanie silný vietor. Na pobreží sa často vyskytujú [[búrka (meteorológia)|búrky]], ktoré môžu spôsobiť záplavy. Iba šesť dní v roku je v Holandsku bezvetrie. Vďaka absencii prírodných bariér akými sú napr. pohoria sa klíma v jednotlivých častiach Holandska líši iba nepatrne.

[[Súbor:Niederlande.jpg|thumb|left|Mapa Holandska, 1890]]

== Dejiny Holandska ==

Územie dnešného Holandska je severnou časťou historického [[Nizozemsko|Nizozemska]]. V [[starovek]]u tam sídlili [[Germáni|germánske]] a [[Kelti|keltské]] kmene, ktoré súperili o moc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dutch DNA: are the Dutch actually Dutch? | url = https://dutchreview.com/culture/are-the-dutch-actually-dutch/ | vydavateľ = dutchreview.com | dátum vydania = 2021-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] ho čiastočne ovládli [[staroveký Rím|Rimania]], v [[8. storočie|8. storočí]] sa stalo súčasťou [[Franská ríša|Franskej ríše]]. V [[10. storočie|10. storočí]] sa krajina rozdrobila na jednotlivé kniežatstvá, pričom od [[12. storočie|12. storočia]] vznikali mestá, prekvital obchod a remeslá.

Po niekoľkých pokusoch o zjednotenie sa celé územie Holandska dostalo roku [[1477]] do rúk [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V polovici [[16. storočie|16. storočia]] prepukla [[Holandská revolúcia]] a na severe vznikla [[Utrechtská únia]], ktorá v roku [[1581]] vyhlásila [[Republika siedmich spojených provincií|Republiku siedmich spojených provincií]] (Holandskú republiku). Jej nezávislosť uznali aj ostatné európske veľmoci.

 

 

Od roku [[1830]] sa stalo samostatným kráľovstvom vo svojich súčasných hraniciach. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bolo neutrálne, v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] ho obsadilo [[nacistické Nemecko]]. Do polovice [[20. storočie|20. storočia]] patrilo k najväčším koloniálnym veľmociam, patrila mu napr. [[Indonézia]] alebo [[Surinam]]. Postupne však o väčšinu kolónií prišlo a dnes mu patria iba malé zámorské územia v [[Karibik]]u.

 

=== Etnicita ===

 

=== Náboženstvo ===

 

=== Jazyk ===

Holandskú kultúru poznačuje silná tradícia kultúrnej tolerancie a liberalizmu.

 

Holandsko patrí v rámci svetovej úrovne k strediskám elektronickej hudobnej scény. Holandskí dídžeji patria k najpopulárnejším dídžejom v žánroch elektronickej hudby ako [[Hardcore]], [[Hardstyle]], [[techno]], [[trance]], [[house (hudba)|house]] a aj v ďalších žánroch [[elektronická tanečná hudba|elektronickej tanečnej hudby]]. Medzi najznámejších predstaviteľov patria okrem iných

 

=== Literatúra a filozofia ===

 

== Ekonomika ==

Základom holandského hospodárstva je priemysel, obchod a doprava, určitú rolu hrá aj poľnohospodárstvo. Z priemyselnej produkcie je dominantným spracovateľský priemysel, chemický priemysel, spracovanie ropy a elektrotechnický priemysel.

 

 

 

Vďaka svojej geografickej polohe sa Holandsku darí v obchode a v doprave, v [[Rotterdam]]e sa nachádza druhý najväčší prístav na svete Europort.

{{OBSE}}

[[Kategória:Holandsko| ]]

[[Kategória:Krajiny EÚ]]

[[Kategória:Členovia NATO]]