Preskočiť na obsah

India

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Indická republika
Vlajka Indie Štátny znak Indie
Vlajka Znak
Národné motto:
Satyamēva Jayatē (Satjaméva Džajaté)
Pravda víťazí
Štátna hymna:
Jana Gana Mana
hind. जन गण मन
Miestny názov  
 • dlhý Republic of India (angl.)
भारत गणराज्य (Bhārat Ganarājya - Bhárat Ganrádžja) (hind.)
 • krátky India (angl.)
Hlavné mesto Naí Dillí (New Delhi)
28°36′ s.š. 77°12′ v.d.
Najväčšie mesto Dillí
Úradné jazyky hindčina, angličtina a 21 miestnych jazykov
Demonym Ind, Indka[1]
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády 		federatívna parlamentná republika
Droupadi Murmuová
Naréndra Módí
Vznik 26. január 1950
Susedia Bangladéš, Bhután, Mjanmarsko, Čína, Nepál, Pakistan
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
3 287 263 km² (7.)  
314 400 km² (9,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2023)
 • sčítanie (2011)
 • hustota (2023) 		 
1 428 627 663 (1.)
1 210 854 977
425/km² (30.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2024
3, 937 biliónov $ (5.)
2 731 $ (136.)
Index ľudského rozvoja (2022) 0,644 (134.) – stredný
Mena indická rupia (INR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		IST (UTC+5:30)
bez zmeny (UTC+5:30)
Medzinárodný kód IND / IN
Medzinárodná poznávacia značka IND
Internetová doména .in
Smerové telefónne číslo +91

Súradnice: 22°48′S 83°00′V / 22,8°S 83°V / 22.8; 83

India, dlhý tvar Indická republika, je štát v južnej Ázii. Je siedmou najväčšou krajinou podľa rozlohy, najľudnatejšou krajinou od júna 2023[2] a od získania nezávislosti v roku 1947 najľudnatejšou demokraciou na svete.[3] Na juhu ju ohraničuje Indický oceán, na juhozápade Arabské more a na juhovýchode Bengálsky záliv, na západe má pozemné hranice s Pakistanom, na severe s Čínou, Nepálom a Bhutánom a na východe s Bangladéšom a Mjanmarskom. V Indickom oceáne sa India nachádza v blízkosti Srí Lanky a Maldív; jej Andamanské a Nikobarské ostrovy majú spoločnú námornú hranicu s Thajskom, Mjanmarskom a Indonéziou.

Moderní ľudia prišli na indický subkontinent z Afriky najneskôr pred 55 000 rokmi.[4] Ich dlhé osídlenie, spočiatku v rôznych formách izolácie ako lovcov a zberačov, spôsobilo, že tento región je veľmi rozmanitý a v genetickej rozmanitosti ľudí je druhý po Afrike.[5] Usadlý život sa na subkontinente objavil na západnom okraji povodia rieky Indus pred 9 000 rokmi a postupne sa vyvinul do civilizácie údolia rieky Indus v treťom tisícročí pred Kr.[6][7] Do roku 1200 pred n. l. sa do Indie zo severozápadu rozšírila archaická forma indoeurópskeho jazyka sanskritu.[8][9] Jej dôkazy sa dnes nachádzajú v hymnoch Rigvédy. Rigvéda, ktorá sa zachovala vďaka ústnej tradícii, zaznamenáva úsvit hinduizmu v Indii.[10] V severných a západných oblastiach Indie boli vytlačené drávidské jazyky.[11][12] Do roku 400 pred n. l. sa v hinduizme objavilo rozvrstvenie a vylúčenie podľa kasty[13] a vznikli budhizmus a džinizmus, ktoré hlásali spoločenské poriadky nesúvisiace s dedičnosťou.[14] Raná politická konsolidácia viedla k vzniku voľne prepojených ríš Maurjov a Guptov so sídlom v povodí Gangy.[15][16][17] Ich spoločná éra bola naplnená rozsiahlou tvorivosťou,[18] ale vyznačovala sa aj zhoršujúcim sa postavením žien[19] a začlenením nedotknuteľnosti do organizovaného systému viery.[20] V južnej Indii stredné kráľovstvá preniesli do kráľovstiev juhovýchodnej Ázie písmo drávidských jazykov a náboženskú kultúru.[21]

V ranom stredoveku sa na južnom a západnom pobreží Indie presadili kresťanstvo, islam, judaizmus a zoroastrizmus.[22][23] Moslimské vojská zo strednej Ázie s prestávkami obsadzovali severné indické roviny,[24] nakoniec založili Dillíský sultanát a vtiahli severnú Indiu do kozmopolitných sietí stredovekého islamu.[25][26] V 15. storočí vytvorila Vidžajanagarská ríša na juhu Indie dlhodobú zloženú hinduistickú kultúru.[27] V Pandžábe vznikol sikhizmus, ktorý odmietal inštitucionalizované náboženstvo.[28] Mughalská ríša v roku 1526 nastolila dve storočia relatívneho mieru[29] a zanechala po sebe dedičstvo v podobe žiarivej architektúry.[30] Nasledovala postupne sa rozširujúca vláda britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá premenila Indiu na koloniálnu ekonomiku, ale zároveň upevnila jej suverenitu.[31][32] Vláda britskej koruny sa začala v roku 1858. Práva sľúbené Indom sa udeľovali pomaly,[33][34] ale zavádzali sa technologické zmeny a zakorenili sa moderné predstavy o vzdelávaní a verejnom živote.[35] Vzniklo priekopnícke a vplyvné nacionalistické hnutie, ktoré sa vyznačovalo nenásilným odporom a stalo sa hlavným faktorom ukončenia britskej nadvlády.[36][37] V roku 1947 sa britské Indické impérium rozdelilo na dve nezávislé domíniá,[38] indické domínium s hinduistickou väčšinou a pakistanské domínium s moslimskou väčšinou, za veľkých strát na životoch a bezprecedentnej migrácie.[39][40]

India je od roku 1950 federatívnou republikou, ktorá je spravovaná prostredníctvom demokratického parlamentného systému. Je to pluralitná, viacjazyčná a multietnická spoločnosť. Počet obyvateľov Indie vzrástol z 361 miliónov v roku 1951 na takmer 1,4 miliardy v roku 2022.[41] Za ten istý čas sa jej nominálny príjem na obyvateľa zvýšil zo 64 USD ročne na 2 601 USD a miera gramotnosti zo 16,6 % na 74 %. Z pomerne chudobnej krajiny v roku 1951[42] sa India stala rýchlo rastúcou veľkou ekonomikou a centrom služieb informačných technológií s rozširujúcou sa strednou triedou.[43] India má vesmírny program s niekoľkými plánovanými alebo dokončenými mimozemskými misiami. Indické filmy, hudba a duchovné učenie zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v globálnej kultúre.[44] Výrazne znížila mieru chudoby, aj keď za cenu rastúcej hospodárskej nerovnosti.[45] India je štátom s jadrovými zbraňami, čím sa radí medzi štáty s vysokými vojenskými výdavkami. So svojimi susedmi, Pakistanom a Čínou, vedie spory o Kašmír, ktoré nie sú vyriešené od polovice 20. storočia.[46][47][48] Medzi sociálno-ekonomické problémy, ktorým India čelí, patrí rodová nerovnosť, podvýživa detí a rastúca úroveň znečistenia ovzdušia. Územie Indie je megadiverzné, so štyrmi ohniskami biodiverzity.[49] Lesy tvoria 21,7 % rozlohy krajiny. Indická divoká príroda, na ktorú sa v indickej kultúre tradične pozerá s toleranciou,[50] je podporovaná medzi týmito lesmi a inde v chránených biotopoch.

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov India je odvodený od staroperzskej verzie slova Sindhu, historického miestneho mena pre rieku Indus. Ústava Indie uznáva ako bežné používanie aj výraz Bharat (hin.: भारत /bʰɑːrət̪/ ) ako oficiálne pomenovanie rovnakého statusu. Tento názov je odvodený od sanskritského mena kráľa Hindov, Bharata, ktorého príbeh je spomenutý v epickej básni Mahábhárata. Tretie meno, Hindustan (hin.: हिन्दुस्तान /hin̪d̪ust̪ɑːn/) (per. Hindská krajina), sa používa od dvanásteho storočia, hoci jeho súčasné použitie je obmedzené z dôvodov vnútroštátnych konfliktov o tom, ako toto slovo reprezentuje krajinu.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Veľká stupa v Sanchi, Madhjapradéš postavená cisárom Ašókom v 3. storočí pred Kr.

Úkryty s maľbami z kamennej doby v Bhímbétke v štáte Madhjapradéš sú najstaršími známymi stopami ľudského osídlenia na území súčasnej Indie. Prvé známe trvalé osídlenie sa objavilo pred 9 000 rokmi a postupne sa vyvinulo do civilizácie povodia Indusu, ktorá začala okolo 3 300 pred Kr. a kulminovala medzi 2800 pred Kr. a 1 900 pred Kr. Nasledovala ju védska civilizácia. Zhruba od roku 550 pred Kr. vzniklo veľa nezávislých kráľovstiev.

Na severe územia sa nachádzala ríša Maurjovcov, ktorá prispela vo veľkej miere ku kultúrnemu dedičstvu krajiny. Od roku 180 pred Kr. nasledovali série invázií zo strednej Ázie, ktoré viedli k vzniku Indo-gréckeho, Indo-skýtskeho a Indo-partského kráľovstva. Od tretieho storočia pred Kr. panovali Guptovci a ich obdobie má prívlastok „Zlatý vek“ starovekej Indie. Na severe krajiny sa vystriedalo zopár dynastií v priebehu niekoľkých období vrátane dynastií Čálukjovci, Čérovci, Čólovci, Kadambovci, Pallavovci a Pándjovci. Veda, umenie, literatúra, matematika, astronómia, náboženstvo a filozofia prekvitali pod patronátom týchto kráľov.

Po islamských inváziách zo strednej Ázie a Perzie (7. – 12. stor.) väčšina severnej a strednej Indie padla pod nadvládu dillíjskeho sultanátu a neskôr pod Mughalskú dynastiu, ktorá postupne rozšírila ich vládu do väčšiny Indického subkontinentu. Aj napriek tomu niekoľko pôvodných kráľovstiev prosperovalo, špeciálne v krytých oblastiach juhu, ako napríklad ríša Vidžajanagar. V polovici druhého tisícročia niekoľko európskych krajín vrátane Portugalska, Holandska, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktoré pôvodne chceli obchodovať s Indiou, využili situáciu v krajine, kedy zničené kráľovstvá bojovali proti sebe, a zriadili v krajine kolónie. Povstanie z roku 1857, miestne známe ako prvá vojna za indickú nezávislosť, proti Britskej východoindickej spoločnosti zlyhalo. Potom ako bola vzbura potlačená, väčšina indického územia padla pod priamu správu Britského impéria. Na začiatku 20. storočia dlhotrvajúce, nenásilné úsilie o nezávislosť, vedené Mahatmom Gándhim, široko známym pod označením „Otec národa“, vyvrcholilo 15. augusta 1947, kedy India získala úplnú nezávislosť od Británie a stala sa republikou 26. januára 1950.

Ako multietnický a multináboženský štát zažila India niekoľko náboženských násilností a povstaní v rôznych častiach krajiny, no to ju neoslabilo a pokračuje ako suverénna demokracia. Má niekoľko nedoriešených sporov o hranice s Čínou, ktoré sa vystupňovali do krátkej čínsko-indickej vojny v roku 1962 a s Pakistanom, ktoré vyústili do vojen v rokoch 1947, 1965, 1971 a v roku 1999 v Kargile. India je zakladajúci člen Hnutia nezúčastnených krajín a OSN. V roku 1974 India vykonala podzemné skúšky jadrových zbraní, čo ju neoficiálne robí členom „jadrového klubu“. V roku 1998 nasledovala séria ďalších piatich testov. Významné ekonomické reformy, ktoré začali v roku 1991, transformovali Indiu medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim hospodárstvom na svete a pridala si na celosvetovom a regionálnom vplyve.

Vláda

[upraviť | upraviť zdroj]
Indický parlament
Džaváharlál Néhrú a Mahátma Gándhí v roku 1946

India je suverénna, sekulárna a demokratická republika s kvázi - federálnou formou vlády a dvojkomorovým parlamentom fungujúcim podľa westminsterského parlamentného systému. Má tri formy riadenia: legislatívu, exekutívu a súdnu moc. Prezident je hlavou štátu a má z veľkej časti reprezentatívnu úlohu, ktorá zahŕňa interpretovanie ústavy, podpisovanie zákonov, udeľovanie milostí a vyhlasovanie stavu núdze. Je aj vrchným veliteľom Indických ozbrojených síl. Prezident a viceprezident sú volení nepriamo voličmi na päťročné obdobie.

Premiér je predsedom vlády a má najviac výkonných právomocí. Je volený zákonodarcami politických strán alebo koalíciou majúcou parlamentnú väčšinu a slúži päť rokov. Ústava otvorene neustanovuje funkciu zástupcu predsedu vlády, ale táto možnosť bola občas praktizovaná. Zákonodarný zbor Indie je dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z hornej snemovne zvanej Radžja Sabha (Rada štátov), a dolnej snemovne zvanej Lok Sabha (Snemovňa ľudu). 245 – členná Radžja Sabha je volená nepriamo voličmi na funkčné obdobie šesť rokov. 545–členná Lok Sabha je volená priamo všeľudovým hlasovaním na päťročné obdobie a je ustanovujúcou zložkou politickej sily a vládneho zoskupenia. Všetci indickí obyvatelia nad 18 rokov majú právo voliť. Premiér predsedá Rade ministrov.

Exekutíva je zastúpená prezidentom, viceprezidentom a ministerským kabinetom, vedeným predsedom vlády. Každý minister spravujúci ministerský úrad musí byť členom jednej z komôr parlamentu. V indickom parlamentnom systéme je výkonná moc podriadená zákonodarnej. Nezávislá súdna moc Indie pozostáva z Najvyššieho súdu na čele s predsedom Najvyššieho súdu v Indii. Najvyšší súd ma oboje, prvostupňovú jurisdikciu nad spormi medzi štátmi a odvolaciu jurisdikciu nad vrchnými súdmi. India má 18. odvolacích vrchných súdov, každý má jurisdikciu nad zväzovým štátom alebo skupinou menších zväzových štátov. Každý z týchto štátov má odstupňovaný systém nižších súdov. Prípadný konflikt medzi legislatívou a justíciou je prenechaný prezidentovi.

Politika a zahraničné vzťahy

[upraviť | upraviť zdroj]
Naréndra Módí a Vladimir Putin na summite BRICS

Na čele krajiny stojí Indická národná kongresová strana (INC), ktorá si udržuje svoj vplyv už od vzniku nezávislej Indie. INC, často vedená členom rodiny Nahru – Gándhi, sa tešila parlamentnej väčšine s výnimkou krátkych období počas 70. a 80. rokov. Medzi rokmi 1996 a 1998 nastalo obdobie politickej nestability a vláda bola najprv zostavená pravicovou nacionalistickou stranou Bharatija Džanata (BJ) a neskôr ľavicovou koalíciou Spojený front (United Front). V roku 1998 BJ s menšími regionálnymi stranami vytvorila Národnú demokratickú alianciu (NDA) a stala sa prvou nekongresovou stranou, ktorá dokončila celé päťročné volebné obdobie. Vo voľbách v roku 2004 zvíťazila Národná kongresová strana a získala dostatočný počet kresiel, aby mohla vytvoriť koalíciu s pomocou ľavicových strán.

India si udržuje priateľské vzťahy s väčšinou krajín, no roky, ktoré nasledovali po vyhlásení nezávislosti, sú poznačené neustálymi konfliktami s Pakistanom a Čínou o územie Kašmíru a Arunáčalpradéšu. Počas Studenej vojny sa India pokúsila udržať si svoju neutralitu a bola jedným zo zakladajúcich členov Hnutia nezúčastnených krajín. Po čínsko-indickej vojne v roku 1962 sa zlepšili vzájomné vzťahy Indie so Sovietskym zväzom, čo ale narušilo vzťahy so Spojenými štátmi. Stav sa opäť ustálil po skončení Studenej vojny. Súčasne priateľské ponuky predkladané Indickou vládou posilnili vzťahy so Spojenými štátmi, Čínou a Pakistanom. V ekonomickej sfére má India blízky vzťah s inými rozvojovými krajinami v Južnej Amerike, Ázii a Afrike, špeciálne s Brazíliou a Mexikom. India je taktiež zakladajúci člen OSN a do veľkej miery prispela k úspechu operácií OSN prebiehajúcich na štyroch kontinentoch. Viac ako 55 000 indických príslušníkov bojových a policajných síl slúžilo v 35 mierových misiách Spojených národov.

Štáty a zväzové teritóriá

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný článok: Administratívne členenie Indie

India je rozdelená na 28 štátov (ktoré sa ďalej delia na okresy), šesť zväzových teritórií a teritórium hlavného mesta Dillí. Štáty majú svoju vlastnú volenú vládu, kým zväzovým teritóriám vládne správca menovaný zväzovou vládou (len niektoré majú volené vlády).

India má dve výskumné základne v Antarktíde - Dakšin Gangotri a Maitri, no zatiaľ sa nedomáha práva na územie.

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Himaláje sa rozprestierajú od Džammú a Kašmíru na severe Arunáčalpradéš na ďalekom východe, čím vytvárajú prevažnú väčšinu indickej východnej hranice.

Himaláje, tvoriace severnú hranicu Indie, sú najvyšším pohorím na svete. Najvyšším vrchom Indie je Káčaňdžunga, ležiaca na hranici indického štátu Sikkim a Nepálu, vysoká 8 586 m. Najvyšší vrch ležiaci iba na území Indie je Nandádéví, vysoký 7 816 m. Na východe India hraničí s Bangladéšom a Mjanmarskom. Za severnou hranicou leží Čína, Bhután a Nepál. Na severozápade, kde leží púšť Thar prebieha hranica s Pakistanom. Zvyšok severnej, strednej a východnej Indie pozostáva z úrodnej Indogangskej nížiny, ktorá sa nachádza v povodí riek Indus, Ganga a Brahmaputra.

Južný indický polostrov sa skoro celý rozkladá na Dekanskej plošine, ktorá je z juhozápadu, juhu a juhovýchodu obmývaná Indickým oceánom. Pobrežie je dlhé okolo 6 tisíc kilometrov a je pomerne málo členité. Len na západe sú dva väčšie polostrovy Kačchský a polostrov Káthijávar. Časť západného pobrežia od Khambhátskeho zálivu po Paňdžim, sa nazýva Konkán. Ďalej na juh pokračuje ako lagúnové Malabarské pobrežie. Najjužnejším bodom pevninovej časti Indie a polostrova Predná India je mys Kumári. Ostrov Srí Lanka oddeľuje od Indie Mannársky záliv a Palcký prieliv. Južná časť východného pobrežia Indie medzi ústím Kávérí a Krišny sa nazýva Koromandelské pobrežie. Rovnako ako ďalšia časť východného pobrežia je nízke, lagúnové a menej vhodné na budovanie prístavov. Súčasťou Indie sú aj súostrovia Andamany a Nikobary v Bengálskom zálive a Lakadivy a ostrov Mimikoj v Arabskom mori.

Podnebie Indie sa líši od tropického na juhu až po mierne na severe krajiny. Časti Indie, ktoré ležia v Himalájach majú podnebie tundry. Väčšina dažďov je spôsobená monzúnmi.

Geológia

[upraviť | upraviť zdroj]
Nangá parbat (8 125 m)

Územie Indie možno rozdeliť na tri hlavné oblasti, ktoré sa odlišujú svojim geologickým vývojom ako aj charakterom povrchu:

Himaláje, tvoria severnú hranicu Indie. Himalájske pohorie od pohoria Karakoram oddeľuje horný tok rieky Indus. Najvyššie polohy oboch vysokohorských masívov sú zaľadnené. Stály sneh leží v súčasnosti na južných stranách vo výškach 4 400 až 5 300 m a okolo 6 000 m na severe. V Karakorame sa táto výška pohybuje v rozmedzí 5 000-6 000 m. Dĺžka ľadovcov presahuje miestami 60 km. V prevažnej časti Himalájí prevláda vysokohorský ľadovcový reliéf.

Indogangská nížina je rozsiahla nížina v povodí riek Indus, Ganga a Brahmaputra.

Dekanská plošina je rozľahlá vysočina zaberajúca vnútrozemie Indického polostrova.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Bombajská burza

India má síce v absolútnom ponímaní štvrtú najväčšiu ekonomiku, pretože patrí medzi krajiny s najväčším počtom obyvateľov. Jej HDP na obyvateľa ju však radí medzi chudobné krajiny. V súčasnosti má však tendenciu dobiehať vyspelé krajiny (na prelome rokov 2005 – 2006 zaznamenala India hospodársky rast 8,1 %), ale HDP na obyvateľa zostáva stále nízke.

Devízové rezervy Indie majú hodnotu vyše 145 miliárd USD. Mumbaj je finančným centrom a základňou Rezervnej banky Indie a poprednej Bombajskej burzy. Kým štvrtina obyvateľov Indie stále žije pod úrovňou chudoby, vyvinula sa spolu s informačnými technológiami a službami rozsiahla stredná trieda.

India má pracovnú silu 496,4 milióna obyvateľov, z ktorých poľnohospodárstvo tvorí 60 %, priemysel 17 % a služby 23 %. Miera nezamestnanosti je 9 %. Poľnohospodárstvo produkuje ryžu, pšenicu, bavlnu, jutu, čaj, cukrovú trstinu, zemiaky; dobytok, bizóny, ovce, kozy, hydinu a ryby. Priemysel zahŕňa textil, chemikálie, spracovanie jedla, oceľ, prepravovanie zariadenia, cement, ropa a stroje.

Každoročne do Indie cestujú len asi 3 milióny turistov, pričom turizmus predstavuje dôležitý, no stále nedostatočne vyvinutý zdroj národného dôchodku. Turizmus tvorí 5,3 % hrubého domáceho produktu a priamo či nepriamo vytvára asi 42 miliónov pracovných miest, čo je asi 10 percent pracovnej sily Indie.

Hlavnými obchodnými partnermi sú Spojené štáty, Európska únia, Japonsko, Čína a Spojené arabské emiráty.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Príprava na tradičný tanec v Tripure

India je prvá najľudnatejšia krajina na svete. Jazyk, náboženstvo a kasty sú determinované sociálnou a politickou organizáciou v rámci vysoko rôznorodej populácie. Indickými najväčšími aglomeráciami sú Mumbaj (kedysi Bombaj), Dillí, Kalkata (kedysi Calcutta) a Chennai (kedysi Madras). Gramotnosť obyvateľstva je 64,8 %, z toho 53,7 % žien a 75,3 % mužov. Pomer pohlaví je 933 žien na 1000 mužov. Percento pracujúcich je 39,1 %, z toho 51,7 % mužov a 25,6 % žien. Priemerný vek je 24,66 a populačný rast je 22,32 pôrodov na 1000 obyvateľov.

Napriek tomu, že 80,5 % ľudí sú Hindovia, India je tiež domovom tretej najväčšej populácie moslimov na svete (13,4 %) po Indonézii a Pakistane. Ďalšie náboženské skupiny zahŕňajú kresťanov (2,3 %), sikhov (1,84 %), budhistov (0,76 %), džainistov (0,40 %), židov, zoroastristov, ahmadi-moslimov a bahaistov.

India je domovom dvoch hlavných lingvistických skupín: indoárijskej (používa ju asi 74 % populácie) a drávidskej (používa ju asi 24 % populácie). Iné jazyky používané v Indii pochádzajú z austroázijských a tibetsko-barmských jazykových skupín. Indická ústava uznáva 23 oficiálnych jazykov. Hindčinu a angličtinu používa vláda na úradné účely. Dva tradičné jazyky Indie sú sanskrit a tamilčina. Počet materinských jazykov v Indii dosahuje až 1 652.

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]
...Tádž Mahal v Ágre je indická najnavštevovanejšia turistická destinácia.
Tibetskí budhisti v Sikkime počas osláv Budhistického nového roku Losar
Jedlo v Indii je niekedy podávané na banánovom liste.

India ma bohaté a unikátne kultúrne dedičstvo a dokázala si zachovať svoje tradície počas histórie aj napriek preberaniu nových zvykov, tradícií a myšlienok zároveň od útočníkov aj imigrantov. Množstvo zvykov, jazykov a monumentov je dôkazom vzájomného miešania sa vplyvov počas storočí. Napríklad slávny Tádž Mahal, alebo iné pamiatky sú príkladom islamsky inšpirovanej architektúry, ktoré boli zdedené po Mugalskej dynastii. Sú výsledkom synkretickej tradície, ktorá kombinuje elementy zo všetkých častí krajiny. Indická spoločnosť je široko pluralitná, mnohojazyčná a mnohonárodnostná.

  • Indická hudba je reprezentovaná širokým spektrom foriem. Dva hlavné prúdy klasickej hudby sú Carnatic z Južnej Indie a Hindustani zo Severnej Indie. Populárne formy hudby taktiež prevládajú, za zmienku stojí napríklad Filmi hudba. V Indii taktiež existuje množstvo druhov klasických tancov vrátane Bharatanatyam, Kathakali, Kathak a Manipuri. Často majú formu príbehu a obsahujú duchovné a náboženské prvky. India má rozmanité festivaly, z ktorých je mnoho oslavovaných bez ohľadu na kastu a vierovyznanie. Najznámejšie a najpopulárnejšie oslavy zahŕňajú hinduistické festivaly Díválí, Holí a Dussehra a moslimské oslavy Eid.

Prvé literárne zmienky v Indii mali väčšinou ústnu formu a až neskôr boli prevedené do písomnej podoby ako napríklad Védy, alebo eposy Mahábhárata a Rámájana. V Indii je taktiež množstvo významných a moderných spisovateľov píšucich v indických jazykoch a angličtine. Jediným nositeľom Nobelovej ceny za literatúru bol bengálsky spisovateľ Rabíndranáth Thákur. Ročne India produkuje najväčší počet filmov vo svete. Filmová produkcia má svoju základňu v Mumbaji, ktorá je často označovaná ako „Bollywood“.

Vzdelanie je vysoko cenené členmi každej sociálno-ekonomickej vrstvy obyvateľstva. Tradičné indické hodnoty ako rodina sú vysoko rešpektované a považované za posvätné, hoci mestské rodiny začínajú preferovať rodinu dvoch partnerov z dôvodov socioekonomických obmedzení kladených systémom skupinovej rodiny. Náboženstvo v Indii je veľmi spoločenskou udalosťou s množstvom praktík sprevádzaných pompéznosťou a vitalitou a tvorí neodlučiteľnú súčasť každodenného života.

Indická kuchyňa je neobyčajne rozmanitá; ingrediencie, korenie a kuchárske metódy sa líšia každým regiónom. Ryža a pšenica tvoria základnú potravinovú zložku v krajine. India je taktiež pozoruhodná pre pestrosť vegetariánskej a nevegetariánskej kuchyne. Korenisté jedlá a sladkosti sú veľmi populárne.

Indické tradičné oblečenie je odlišné medzi jednotlivými regiónmi. Značne sa líši či už farbami, alebo štýlmi, záleží na rôznych faktoroch ako podnebie. Najpopulárnejší odev pre ženy sa nazýva sárí a dhotí pre mužov.

Športy a hry

[upraviť | upraviť zdroj]
Indický hokejový tím, ktorý na letných olympijských hrách v roku 1936 získal zlato

Národný šport Indie je pozemný hokej, no aj napriek tomu je kriket teraz veľmi populárnym športom spôsobený úspechom a popularitou v poslednej dobe. V niektorých štátoch, najmä na severovýchode, futbal je najpopulárnejším športom a je široko sledovaný napriek tomu, že India sa umiestnila mimo top 100 národných tímov, vo svetovom rebríčku FIFA. India ma taktiež silné zastúpenie v šachu s niekoľkými hráčmi s medzinárodným statusom vrátane Višvanátan Ánand, ktorý bol FIDE šampiónom. Ďalšie populárne športy sú biliard a streľba.

S jednou striebornou a dvoma bronzovými medailami na posledných troch olympiádach má India len málo športových úspechov. Do roku 1980 vyhrala osemkrát zlatú medailu v pozemnom hokeji.

Tradičné domorodé športy sú jazdecké pólo, kabaddi a gilli-danda, ktoré sa hrajú v celej krajine. Šach, bedminton a carom sa považujú, že vznikli v Indii. Biliard a bedminton priniesli Indii medzinárodný úspech. Formula 1 sa taktiež teší popularite, aj keď len v mestských oblastiach.

Sviatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na federálnej úrovni má India tri štátne sviatky. Ďalších deväť až dvanásť voľných dní je vyhradených pre festivaly, náboženské sviatky a narodenia čelných predstaviteľov a určujú ich jednotlivé štáty.

Dátum Sviatok Poznámka
26. január Deň republiky Ústava Indie vstúpila do platnosti tento deň v roku 1950.
15. august Deň nezávislosti India získala nezávislosť od Britského impéria tento deň v roku 1947.
2. október Gandhi Džajanti Výročie narodenia Mahátmu Gándhího.

Indické naj…

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Najdlhšia železničná stanica na svete (okolo 860 m)
  • Najvyššie položené vojenské letisko na svete
  • Najväčší zamestnávateľ na svete je indická železničná spoločnosť (zamestnáva 1,6 mil. ľudí)
  • Najväčší producent bavlnených výrobkov na svete
  • Najľudnatejšia krajina sveta
  • Štvrtá najrozsiahlejšia železničná sieť na svete (vyše 75 000 km s vyše 7000 vlakmi)
  • Piaty najväčší výrobca uhlia na svete
  • Šiesty najväčší producent cukru na svete
  • Siedmy najväčší štát sveta.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci, ktorí tu pôsobili

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Slovenské slovníky
  2. ↑ Most populous nation: Should India rejoice or panic?. Parameter "periodikum" je povinný!, 2023-05-01. Dostupné online [cit. 2024-05-29]. (po anglicky)
  3. ↑ METCALF, Barbara D.; METCALF, Thomas R.. A Concise History of Modern India. [s.l.] : Cambridge University Press, 2012-09-24. Google-Books-ID: mjIfqyY7jlsC. Dostupné online. ISBN 978-1-107-02649-0. S. 327. (po anglicky)
  4. ↑ PETRAGLIA, Michael D.; ALLCHIN, Bridget. The Evolution and History of Human Populations in South Asia: Inter-disciplinary Studies in Archaeology, Biological Anthropology, Linguistics and Genetics. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007-05-22. Google-Books-ID: Qm9GfjNlnRwC. Dostupné online. ISBN 978-1-4020-5562-1. (po anglicky)
  5. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. S. 28. (po anglicky)
  6. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. (po anglicky)
  7. ↑ FISHER, Michael H.. An Environmental History of India: From Earliest Times to the Twenty-First Century. [s.l.] : Cambridge University Press, 2018-10-18. Google-Books-ID: kZVuDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-107-11162-2. (po anglicky)
  8. ↑ LOWE, John J.. Participles in Rigvedic Sanskrit: The Syntax and Semantics of Adjectival Verb Forms. [s.l.] : OUP Oxford, 2015-04-23. Google-Books-ID: L07CBwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-100505-3. (po anglicky)
  9. ↑ FLOOD, Gavin. The Blackwell Companion to Hinduism. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2008-04-15. Dostupné online. ISBN 978-0-470-99868-7. (po anglicky)
  10. ↑ JAMISON, Stephanie; BRERETON, Joel. The Rigveda: A Guide. [s.l.] : Oxford University Press, 2020-02-23. Google-Books-ID: 1LTRDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-063339-4. (po anglicky)
  11. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. (po anglicky)
  12. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. (po anglicky)
  13. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. (po anglicky)
  14. ↑ FISHER, Michael H.. An Environmental History of India: From Earliest Times to the Twenty-First Century. [s.l.] : Cambridge University Press, 2018-10-18. Google-Books-ID: kZVuDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-107-11162-2. (po anglicky)
  15. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. (po anglicky)
  16. ↑ FISHER, Michael H.. An Environmental History of India: From Earliest Times to the Twenty-First Century. [s.l.] : Cambridge University Press, 2018-10-18. Google-Books-ID: kZVuDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-107-11162-2. (po anglicky)
  17. ↑ LUDDEN, David. India and South Asia: A Short History. [s.l.] : Simon and Schuster, 2013-11-01. Google-Books-ID: pBq9DwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-78074-108-6. (po anglicky)
  18. ↑ LUDDEN, David. India and South Asia: A Short History. [s.l.] : Simon and Schuster, 2013-11-01. Google-Books-ID: pBq9DwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-78074-108-6. (po anglicky)
  19. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. (po anglicky)
  20. ↑ KULKE, Hermann; ROTHERMUND, Dietmar. A History of India. [s.l.] : Psychology Press, 2004. Google-Books-ID: V73N8js5ZgAC. Dostupné online. ISBN 978-0-415-32920-0. S. 93. (po anglicky)
  21. ↑ ASHER, Catherine B.; TALBOT, Cynthia. India Before Europe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006-03-16. Google-Books-ID: ZvaGuaJIJgoC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-80904-7. (po anglicky)
  22. ↑ ASHER, Catherine B.; TALBOT, Cynthia. India Before Europe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006-03-16. Google-Books-ID: ZvaGuaJIJgoC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-80904-7. (po anglicky)
  23. ↑ FISHER, Michael H.. An Environmental History of India: From Earliest Times to the Twenty-First Century. [s.l.] : Cambridge University Press, 2018-10-18. Google-Books-ID: kZVuDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-107-11162-2. (po anglicky)
  24. ↑ ASHER, Catherine B.; TALBOT, Cynthia. India Before Europe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006-03-16. Google-Books-ID: ZvaGuaJIJgoC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-80904-7. (po anglicky)
  25. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. (po anglicky)
  26. ↑ ASHER, Catherine B.; TALBOT, Cynthia. India Before Europe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006-03-16. Google-Books-ID: ZvaGuaJIJgoC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-80904-7. (po anglicky)
  27. ↑ ASHER, Catherine B.; TALBOT, Cynthia. India Before Europe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006-03-16. Google-Books-ID: ZvaGuaJIJgoC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-80904-7. (po anglicky)
  28. ↑ ASHER, Catherine B.; TALBOT, Cynthia. India Before Europe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006-03-16. Google-Books-ID: ZvaGuaJIJgoC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-80904-7. (po anglicky)
  29. ↑ ASHER, Catherine B.; TALBOT, Cynthia. India Before Europe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006-03-16. Google-Books-ID: ZvaGuaJIJgoC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-80904-7. (po anglicky)
  30. ↑ FISHER, Michael H.. An Environmental History of India: From Earliest Times to the Twenty-First Century. [s.l.] : Cambridge University Press, 2018-10-18. Google-Books-ID: kZVuDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-107-11162-2. (po anglicky)
  31. ↑ ASHER, Catherine B.; TALBOT, Cynthia. India Before Europe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006-03-16. Google-Books-ID: ZvaGuaJIJgoC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-80904-7. (po anglicky)
  32. ↑ FISHER, Michael H.. An Environmental History of India: From Earliest Times to the Twenty-First Century. [s.l.] : Cambridge University Press, 2018-10-18. Google-Books-ID: kZVuDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-107-11162-2. (po anglicky)
  33. ↑ ALDRICH, Robert; MCCREERY, Cindy. Crowns and Colonies: European Monarchies and Overseas Empires. [s.l.] : Manchester University Press, 2016-08-01. Google-Books-ID: iR3GDQAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-5261-0088-7. (po anglicky)
  34. ↑ PEERS, Douglas M.. India under Colonial Rule: 1700-1885. [s.l.] : Routledge, 2013-11-05. Google-Books-ID: dyQuAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-317-88286-2. (po anglicky)
  35. ↑ EMBREE, Ainslie Thomas; HAY, Stephen N.; BARY, William Theodore De. Sources of Indian Tradition: Modern India and Pakistan. [s.l.] : Columbia University Press, 1988. Google-Books-ID: XoMRuiSpBp4C. Dostupné online. ISBN 978-0-231-06414-9. S. 85. (po anglicky)
  36. ↑ MARSHALL, P. J.. The Cambridge Illustrated History of the British Empire. [s.l.] : Cambridge University Press, 2001-08-02. Google-Books-ID: S2EXN8JTwAEC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-00254-7. (po anglicky)
  37. ↑ CHIRIYANKANDATH, James. Parties and Political Change in South Asia. [s.l.] : Routledge, 2016-04-14. Google-Books-ID: c4n7CwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-317-58620-3. (po anglicky)
  38. ↑ TALBOT, Ian; SINGH, Gurharpal. The Partition of India. [s.l.] : Cambridge University Press, 2009-07-23. Google-Books-ID: utKmPQAACAAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-521-85661-4. (po anglicky)
  39. ↑ COPLAND, Ian. India, 1885-1947: The Unmaking of an Empire. [s.l.] : Longman, 2001. Google-Books-ID: Dw1uAAAAMAAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-582-38173-5. S. 71-78. (po anglicky)
  40. ↑ METCALF, Barbara D.; METCALF, Thomas R.. A Concise History of Modern India. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006-09-28. Google-Books-ID: iuESgYNYPl0C. Dostupné online. ISBN 978-1-139-45887-0. S. 222. (po anglicky)
  41. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. (po anglicky)
  42. ↑ FISHER, Michael H.. An Environmental History of India: From Earliest Times to the Twenty-First Century. [s.l.] : Cambridge University Press, 2018-10-18. Google-Books-ID: kZVuDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-107-11162-2. (po anglicky)
  43. ↑ METCALF, Barbara D.; METCALF, Thomas R.. A Concise History of Modern India. [s.l.] : Cambridge University Press, 2012-09-24. Google-Books-ID: mjIfqyY7jlsC. Dostupné online. ISBN 978-1-107-02649-0. (po anglicky)
  44. ↑ METCALF, Barbara D.; METCALF, Thomas R.. A Concise History of Modern India. [s.l.] : Cambridge University Press, 2012-09-24. Google-Books-ID: mjIfqyY7jlsC. Dostupné online. ISBN 978-1-107-02649-0. (po anglicky)
  45. ↑ DYSON, Tim. A Population History of India: From the First Modern People to the Present Day. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. Google-Books-ID: 3TRtDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882905-8. (po anglicky)
  46. ↑ Kashmir | History, People, Conflict, Map, & Facts | Britannica [online]. www.britannica.com, 2024-05-25, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ Aksai Chin | History, Conflict, & Map | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Encyclopedia Americana: Jefferson to Latin. [s.l.] : Scholastic Library Pub., 2006. Google-Books-ID: l_cWAQAAMAAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-7172-0139-6. (po anglicky)
  49. ↑ India | IUCN [online]. web.archive.org, 2020-11-01, [cit. 2024-05-29]. Dostupné online. Archivované 2020-11-01 z originálu.
  50. ↑ WOODROFFE, Rosie; THIRGOOD, Simon; RABINOWITZ, Alan. People and Wildlife, Conflict Or Co-existence?. [s.l.] : Cambridge University Press, 2005-08-25. Google-Books-ID: 6vNzRzcjntAC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-82505-4. S. 371. (po anglicky)
  51. ↑ RAGHURAM, H.; JAIN, Manjari; R., Balakrishnan. Species and acoustic diversity of bats in a paleotropical wet evergreen forest in southern India [online]. academia.edu, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o India
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému India
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo India

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=India&oldid=7878221“