Wales
O zakladateľovi wikipédie pozri Jimmy Wales.| Wales | |||||
| |||||
| Národné motto: "Cymru am byth" (Walesky) "Wales navždy" | |||||
| Štátna hymna: "Hen Wlad Fy Nhadau" "Land of My Fathers" | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | |||||
| • krátky | Cymru | ||||
| Hlavné mesto | Cardiff (Caerdydd) 51°29′ S.š. 3°11′ Z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Cardiff | ||||
| Úradné jazyky | waleština, angličtina | ||||
| Demonym | Walesan (staršie aj: Walesčan) | ||||
| Štátne zriadenie Kráľ Prvý minister Walesu |
Konštitučná monarchia Karol III. Carwyn Jones | ||||
| Vznik | 1057 (zjednotený Gruffyddom ap Llywelynom) | ||||
| Susedia | Anglicko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
20 779 km² km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2011) • hustota (2011) |
3 063 456 147,43/km² | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2006 85,4 miliardy USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|]].) 30 546 USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|]].) | ||||
| Mena | Britská libra (GBP) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
SČ (UTC) BLT (UTC+1) | ||||
| Medzinárodný kód | GB-WLS | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | GB | ||||
| Internetová doména | .uk[1],.scot,.cymru | ||||
| Smerové telefónne číslo | +44 | ||||
Súradnice: 52°21′00″S 3°38′00″Z / 52,35°S 3,6333333333333°Z
Wales (slovenská výslovnosť: [vejlz][2], staršie [uels] či [vels][3][4]; spisovný tvar prídavného mena je waleský[2][5], vyskytuje sa ale aj tvar welšský[5][6] a nesprávny tvar [bohemizmus] velšský[7][8]; po anglicky Wales - anglická výslovnosť IPA: [ˈweɪlz]; po walesky Cymru - výslovnosť IPA: [ˈkəm.rɨ]) je jedna z konštituentných krajín Spojeného kráľovstva.
Nachádza sa v juhozápadnej časti ostrova Veľká Británia a na ostrove Anglesey.[9] Susedí na východe s Anglickom. Hlavným mestom a zároveň najväčším mestom je Cardiff. Populácia Walesu je približne 3 milióny a je oficiálne bilingválna. Walesky hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.[10][11]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Anglický názov pre Wales pochádza z germánskeho slova Walha, ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“, príbuzné názvu "valašsko".[12] Walesania sami seba nazývajú Cymru, čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre dlhý čas používal spoločne s Brythoniaid (Briti).
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Wales sa nachádza na polostrove v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne 20 779 km². Od severu k juhu meria asi 274 km a od západu k východu asi 97 km. Wales hraničí na východe s Anglickom, a s morom na ostatných troch stranách: s Bristolským prielivom na juhu, sa Prielivom svätého Juraja na západe, a Írskym morom na severe. Waleské pobrežie má dĺžku 965 km. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší Anglesey na severozápade.
Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách Cardiff, Swansea a Newport a ich okolí.
Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v strede. Hory boli modelované počas poslednej doby ľadovej. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo Snowdonii. Najvyššou horou Walesu je hora Snowdon (1 085 m).
V strednom Walese sa rozkladá Kambrické pohorie, na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Brecon Beacons.
Moderné hranice Walesu a Anglicka sú umelé; boli definované prevažne v 16.storočí na základe feudálnych hraníc. S výnimkou Monmouthshire ako časti Walesu v roku 1968, neboli nikdy schválené v žiadnom referende a neurčila ich žiadna hraničná komisia, a kopírujú Ofov val len približne.
Wales je známy rôznymi krkolomnými názvami obcí, napríklad
Náboženstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vo Walese sa 57,6% obyvateľov hlási ku kresťanstvu. Najsilnejšia je Cirkev Walesu (56 000 členov). Cirkev Walesu vyznáva anglikánstvo a patrí do Anglikánskeho zväzu cirkví. Patrónom Walesu je svätý Dávid a 1. marca sa každoročne oslavuje Deň svätého Dávida.
Druhá najväčšia cirkev vo Walese je rímskokatolícka cirkev (43 000 členov). Pôsobia tu aj iné kresťanské cirkvi. Moslimov je v krajine 24 000, žijú tu aj komunity hinduistov, šikhov, budhistov a židov. Ateistov je v krajine 32,1% a 7,6% svoje náboženstvo neuviedlo.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov[13], hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej dobe ľadovej. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia neolitu (predovšetkým hrobky), ale aj z bronzovej a železnej doby. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od Rimanov, ktorí začali dobývať Wales v roku 48. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho klanových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v Dolaucothi. Tiež založili legionársku pevnosť Caerleon (latinsky: Isca Silurum), z ktorej sa dochoval najzachovalejší amfiteáter v celej Británii. Počas 4. storočia priniesli Rimania do Walesu kresťanstvo. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi germánskymi kmeňmi. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V 7. storočí budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj vikinskí nájazdníci. Walesania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej Mercii a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.
Celý stredovek je sprevádzaný bojom s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi Eduardovi I. na konci 13. storočia. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul Princ waleský (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia Owain Glyndŵr, ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku 1536 bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo Westminsteri.
V 18. storočí začínala priemyselná revolúcia, ktorá Wales hlboko ovplyvnila. Obzvlášť juhovýchodný Wales bol v priebehu 19. storočí veľmi industrializovaný, počet obyvateľov dramaticky narástol. Tieto pôvodne walesky hovoriace oblasti boli postupne poangličtené.
Po druhej svetovej vojne začal dlhodobý úpadok ťažby uhlia a železiarstva, ktorý tvoril základ tunajšieho priemyslu. Plaid Cymru (národná waleská strana) získala prvý kreslá v parlamente a zavedenie waleskej samosprávy (Devolution) sa stalo aktuálnou politickou témou. Prvé referendum o domácej samospráve v roku 1979 bolo neúspešné, ale v druhom referende v roku 1997 voliči vyslovili svoj súhlas. Výsledok referenda viedol k vytvoreniu waleského národného zhromaždenia so sídlom v Cardiffe.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Nominet announcement on the .cymru and .wales gTLDs [online]. nominet.org.uk, [cit. 2014-01-31]. Dostupné online.
- ↑ a b Wales. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2013
- ↑ Veľký slovensko-ruský slovník Vy-Ž. Bratislava: Veda. S. 222
- ↑ Wales. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ a b MICHALUS, Š. Wales ... In: Kultúra slova 1969, č. 5, S. 190-191 [1]
- ↑ BÖHMEROVÁ, A. DISKUSIE K PROBLEMATIKE PREBERANIA ANGLICKÝCH VLASTNÝCH MIEN DO SLOVENČINY. ÚVAHY NAD NOVÝM SLOVNÍKOM. In: Jazykovedný časopis 58, 2007, 2 [2]
- ↑ Dannie Abse [online]. arspoetica.sk, [cit. 2021-02-01]. Dostupné online.
- ↑ Wales. In: Slovník spisovného jazyka českého
- ↑ The Countries of the UK [online]. statistics.gov.uk, [cit. 2008-10-10]. Dostupné online.
- ↑ Welsh Language Board - Number of speakers [online]. Byig-wlb.org.uk, [cit. 2010-08-09]. Dostupné online. Archivované 2010-05-24 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ DAVIES, John. A History of Wales. Londýn : Penguin, 1994. ISBN 0-14-01-4581-8. S. 69.
- ↑ Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old [online]. Channel 4 website, 30. október 2007. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- VisitWales.com Medzinárodný sprievodca Walesom (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na českej Wikipédii.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
.svg)
