¿De qué trata el texto?

- ¿Quién habla? Un hombre

- ¿Por qué habla como habla?
- ¿Qué fragmentos destacáis? Enséñalos.
- ¿Recomendarías la lectura a tus compañeros?
- ¿Cómo os imagináis estos textos en teatro?
- ... (además de propuestas vuestras)

O čom je text?

- Kto hovorí?

- Prečo hovorí tak, ako hovorí?

- Ktoré časti textu podľa vás vyčnievajú? Ukážte ich.

- Odporučili by ste čítanie svojim spolužiakom?

- Ako si predstavujete tieto texty v divadle?

- ... (ako aj vaše vlastné návrhy)

Yo también me siento cansado vapuleado torturado desde por la mañana temprano a primera hora
tortura- do desde por la mañana de siempre temprano de siem- pre acabado al cien por ciento sin
posibilidad de dar un paso más premeditándolo todo para poder continuar cuando antes hacía las
cosas según mi talento mi talante con la arrogancia de un puñado de años cumplidos y una fachada
intacta el cepillo de dientes el despertador dos cruasanes una vida vivida al límite los pocos años de
vida todos y cada uno trabajados a destajo denigrado abofeteado humillado insultado ofendido víc-
tima del sarcasmo muy temprano como los culturistas han trabajado el cuerpo yo he trabajado el
espíritu porque escapar de la carnicería no requería menos escapar de lo que mis padres llamaban
«la clientela» pensando voy a llegar muy lejos sin saber que al final llegaría has ta aquí al bar Paniza
repitiéndome ocho años después nunca pensé que se podría llegar a esto fijándome en hasta dónde
han llegado los otros y padeciéndolo en mis propias carnes reconociendo que todos los del bar Paniza
hemos llegado a lo mismo y yo siendo todavía el más joven de los acabados de los vapulcados por la
mañana temprano soy el peor de los vapuleados por lo tan temprano que ahora que lo pienso
empecé yo mismo a vapulearme siendo niño por escapar de la carnicería natal y ahora dan las doce
hay que salir por patas de estaoficina aterradora ocho años sin cambiar la moqueta losmismos
muebles esperándome desde que dejé esa ofici na aterradora riéndose la moqueta a carcajadas de
mi te greso de volver después de ocho años yo había dicho le dejo todo y pedí ver al jefe y le solté lo
dejo todo y ahora vuelvo sin un chavo con el deseo de ser quien era y no se puede volver a ser el que
uno era los triunfos no se premeditan trazan planes los que no tienen fuerzas atan cabos los que
dudan de sus propias ideas los que saben que detrás de eso que llaman ideas hay plagio y nada más
paripé proyectan planifican los que padecen floje ra de espíritu y mira cómo acabé otra vez aquí la
mis ma moqueta ocho años de vuelta a una vida comány silvestre Silvestre como el gato Silvestre y
común come tú gilipollas

la gente disfruta con el desayuno ¿se dice «disfruto con el desayunos o disfruto del desayuno»? hay
zonas de Portugal donde los portugueses dicen «disfruto con el desayunos y zonas de Nueva Zelanda
donde dicen los neozelandeses «disfruto del desayunos hay zonas vecinas a las zonas portuguesas
donde dicen «disfruto con el desa- yunos donde sin embargo dicen «disfruto en el desayuno en
barrios de Filadelfia dicen «disfruto del desayuno en Argentina exclaman disfruto mientras desayunos
en To ronto dicen «disfruto desayunandos y en Guinea Ecu torial preguntan «¿qué desayuno?» yo por
las mañanas no tengo ganas de desayunar solo tengo ganas de follar y seguir durmiendo un rato más
o de levantarme a la desesperada y ponerme a trabajar en algo parecido a un libro o un dibujo o un
montaje teatral pero siempre esto último un montaje teatral un montaje teatral me levan- to
pensando en un montaje teatral mientras que otrosse levantan pensando en zamparse cuatro bolsas
de pan Bimbo con mantequilla y evitar la mirada de los niños y evitar el olor de su mujer y evitar los
ruidos de los ve- cinos y los de sus niños con los de su mujer juntos inse- parables una enorme bola
de nieve una bola de ruidos más los ruidos de la calle todo en un solo ruido el ruido de los hijos con el
de su mujer y el de los vecinos consi- derando que son las ocho de la mañana y que no estoy
hablando en broma y que ni a esas horas ni a estas ho- ras ni a mi edad se anda uno con ganas de
broma mu- cho menos después de hojear la prensa del día anterior que está tirada en la cocina desde
ayer por la tarde es de- cir el día anterior considerando que tengo los ruidos y la prensa en mi contra
me pregunto ¿para qué he salido de la cama? y después pienso es admirable que consigas sa- lir de la
cama ast tranquilo sin mediar palabra sabiendo lo que te espera nada en realidad ni la prensa del día
an- terior ni nada en realidad porque no hay prensa ni hay nadie al lado a quien dirigirse no hay mujer
no hay ni- ños estoy completamente solo entonces me siento y con el agua del café haciendo chass
chass comienzo a traba- jar en un montaje teatral con la mesa llena de papeles pero eso era antes
ahora bajo al metro me hundo en el metro y voy de manera premeditada a intentar no desa-
provechar esa llamada de teléfono que fue calificada por algunos muy cercanos a mí como una
auténtica desgra- cia y por otros muy cercanos a mí como una verdadera suerte se trataba de un
empleo de un empleo pagado y no de un montaje teatral esa gente suelta comentarios al vuelo
insignificantes para ellos porque ahora ya nadie opina sobre uno significativamente ni se mete nadie
en la vida de uno ni molestan ya las apreciaciones de otros sobre la vida que lleva uno ni las
advertencias de otros

porque ya nadie tiene tiempo ni ganas ni paciencia para advertir nada para aconsejar algo todo está
dicho sin fuerza y de pasada como para cumplir con una conven ción que antes se basaba en la
destrucción de la intimidad ajena en la intromisión y ahora ni eso cantidad de hombres y mujeres que
en nombre de la amistad te metían el dedo en la nariz revolvían se tragaban tus mocos y por la noche
te llamaban por teléfono a casa a las

tantas aconsejándote programas de radio y yo no tengo radio te llamaban para preguntarte si seguías
sufriendo de lo lindo o ya estabas peor y cuando uno cree que se ha liberado de un suplicio que el
descafeinado anodino insulso educado falsamente simpático trato actual te li- bera de ese calvario
pides a gritos palos y mamporros querías que te dejasen en paz y era una trola en el fondo no te lo
crees ni tú hijo de puta una época en la que no hay ni uno solo que sepa lo que quiere si que le dejen
en paz o le inflen a hostias le metan el dedo en la llaga le ensucien un poco más la herida una época
receptiva al triunfo a los triunfos ya veremos en qué

proponiéndome como me he propuesto hablar durante las próximas diez horas del bar Paniza de los
borrachos de mi relación presencial cotidiana con los borrachos del Paniza de nuestra complicidad de
lunes a viernes de doce a doce cuarenta y cinco con seres acabados en bus- ca de oxígeno entre el
humo de la chistorra y de la fritanga del tocinazo los torreznos esas morcillas de arroz lo que se dice
sacar la cabeza de entre el humo de la fritanga airearla levantar la cabeza entre el holocausto de la
chistorra entre la grasa quemada me sorprende cómo me voy por las ramas y haber ocupado como
mínimo quince minutos referidos a otra cosa y cada vez que mevaya del tema que me salga fuera de
las puertas espantosas llenas de barrotes negros y con unos cristales que no permiten ver de fuera
adentro pero sí de dentro afuera del bar Paniza me estoy yendo del tema porque se trata de contar
sin poner un pie fuera del Paniza todo sobre el Paniza y al mismo tiempo nada del Paniza porque en el
Paniza al menos de doce a doce y cuarenta y cinco no hay nada y ese vacío absoluto que como más
adelante espero demostrar no es otra cosa que un vacío absoluto teniendo en cuenta que pretendo
hablar del mismo tema la friolera de diez horas que se dice pronto y se soporta fatal y más cuando no
tengo ganas ni paciencia para contar detalles del Paniza que es como se podrían ocupar diez horas ni
pretendo hacer descripciones soberbias de los camareros de los enjambres de clientes esos
montoncitos de almas repartidas a lo largo de la barra de acero inoxidable del Paniza ni tampoco de
los alcohólicos solitarios ni de los tipos de bebida ni de si hay o no televisión ni de los ludópatas
encadenados a las máquinas tragaperras esas máquinas tragaperras que no prometen ni la mitad de
lo que prometía Fausto las tragaperras R. Franco las tragaperras J. W. Goethe ni de los sonidos
insufribles de las tragaperras R. Fausto ni de la máquina de café haciendo sssssssch la fritanga de
chistorra haciendo sssssssssch ni de la programación en la televisión ahí en el Paniza si es que hay
televisión entre las doce y las doce y cuarenta y cinco la inoportuna televisión de pago no la del
Paniza digo la de tu casa gilipollas que en el Paniza no aclaramos si hay o no hay televisión y a
tragarse los dibujos Bugs Bunny El ins pector Gadget El pato Lucas por muy borrachos que nos
encontremos ya somos mayorcitos y odiamos los dibujos animados y odiamos a nuestros hijos
odiamos anuestros hijos cuando ven o cuando no quieren ver los dibujos porque siempre que
deberían hacer algo no lo hacen y viceversa un hijo que ve dibujos en la televisión es un hijo tonto o
maricón y cuando mi padre me pilla- ba viendo dibujos con ocho años recién cumplidos me apagaba
la televisión me soltaba dos mamporros y me recordaba «tú eres mayor para ver dibujos tú vas a
bajar al negocio familiar a trabajar» a la carnicería natal de la planta baja la carnicería en la planta
baja o planta calle y encima dos dormitorios baño y cocina y sala o living le decían el living» a la sala
de la tele todo junto representaba lo que mi padre llamó nuestra casa y que no era sino la
prolongación de la carnicería aquella mierda de negocio familiar

y siempre que hable de los camareros del Paniza diré peruanos y todo el mundo escuchando
esperando fantásti cos detalles de esas camisas peruanas de ese aire peruano de ese particular
acento peruano de ese andar peruano de ese cabello largo atado con coleta peruano de ese color de
tez peruana y de charlas sobre el Perú que van desde la flora la fauna y la sorprendente orografia del
Perú a la situación lastimosa que vive el Perú pasando por el poncho de alpaca peruano y el sombrero
peruano en vez de todo eso que se da por sentado y si no te jodes yo digo camarero peruano y que
imagine quien pueda y quien no tenga nada en la mollera quien se avergüence al verse reflejado en el
espejo quien se considere acabado aplastado vapuleado desde por la mañana temprano por su
escasa o nula o nula y pobre o pobre y gris o cero capacidad para imaginar que se venga conmigo al
bar Paniza de doce a doce y cuarenta y cinco a beberal dueño del Paniza se le ocurrió la idea de
meterse sobre todo con la chistorra en la servilleta pone «Casa Paniza comida selecta y yo digo
«chistorras ¿no le da vergüen za a una casa acabada avergonzada vapuleada poner "comida selecta»
donde debería poner «chistorra» y punto? así que cuando tengo hambre cuando no he parado de
beber desde la siete de la mañana entro al mediodía en el bar Paniza y pido el vino de Valdepeñas de
costumbre y el montado de chistorra de Aragón que es a diferen cia del vino de Valdepeñas de
costumbre una excelente chistorra de Aragón y chistorra en general aunque dentro de los embutidos
yo lo sé porque deambulé su- fri lloré durante una terrible infancia y adolescencia en una terrible
carnicería la terrible inexpresable carnicería natal con sus grasas sus sangres sus perfumes sus
accidentes de cuchillo picadora sierra cortahuesos y esos chorizos parrilleros asesinos porque dentro
de los em- butidos a saber lo que te puedes encontrar pero eran otras épocas y había que matar por
cualquier cosa por nada poner veneno dentro de los embutidos por nada unos conservantes ilegales
que conseguíamos de extranjis matarratas parecía aquello se mezclaba con la carne de los chorizos
parrilleros así se podían vender como frescos hoy y el mes que viene también ahora no hace falta
andar matando a los clientes ahora uno se compra el periódico y se queda a gusto uno ha conseguido
por un lado el bienestar y por el otro el periódico por un lado la posibilidad de reventar comiendo y
por el otro la canalización absoluta de la violencia particular sumada a la sangría que trae el periódico
más la ilusión de que pintamos algo de que tomamos partido aunque solo sea con la opinión repleta
de Valdepeñas sobre to- das las masacres acontecidas en el universo cosa que so-siega deja tiempo
suficiente para pensar qué hacer en los diecinueve días de vacaciones veraniegas y atonta como el
tumulto de Valdepeñas en la mollera y de chis- torra de Aragón aunque la chistorra haga las veces de
colchón protector neuronal de envoltijo salvador de an- tídoto pero las neuronas van cayendo y en
ese lastime- ro abatimiento empieza y termina una vida vivida sin pedirla porque nadie ha pedido
vivir esta vida que le toca y todos la han cogido y han dicho «hala, voy a vi vir esta vida que me tocas
como si de la lotería se tra tase la bonoloto los Reyes el Niño la ONCE los ciegos y mi decrecer de
neuronas abatidas como en una mascle- tà lo reconozco en mi estúpido planificar en mi teme- roso
planificar donde antes había temeridad ahora hay temor y así voy ocho años después de la estación
de me tro Estrecho salida calle Juan de Olías por calle Juan de Olías hasta la planta séptima de
avenida Capitán Haya I a las nueve y esperando que den las doce cuando llega 6A la hora de bajar al
Paniza todos triunfamos a escondidas

se trata de hablar diez horas de una manera u otra es decir extenderse o darlo todo por sentado
dejarlo todo dicho en dos palabras o extenderse y dar esa sensación de no acabar de decirlo jamás de
completarlo continua- mente de dejar las imágenes siempre en la penumbra y sumar a la verborrea
más verborrea y verborrea o decir- lo de una vez por todas en dos palabras y todo por man- tener la
atención porque diez horas es una manera de empezar para el que aunque acabado avergonzado y va
puleado desea acaparar la atención de por vida y mo rir lo más lejos posible lo más lejos en el tiempo
no por apego a nada ni por cariño al desastre de vida que se lle va ni por odio al desastre de vida que
uno lleva no porel imperativo de acabar con la penuria no por los os- curos deseos de martirizarme
sino porque vivir impli- ca en todo momento morir lo más lejos posible en el tiempo y lo demás son
milongas un tris de desespera- ción que hay que parar hay que parar a los grandes sui- cidas de la
enciclopedia a los desesperados históricos y los desesperados desconocidos a Celan a Rothko a Sex-
ton Juan Antonio e invitarles a chistorra y a Valdepe- ñas en un bar como el Paniza ni Celan ni Rothko
ni por supuesto Anne Sexton tuvieron jamás su propio Paniza porque de lo contrario todos los días
por la mañana de doce a doce y cuarenta y cinco serían almas salvadas y acabarían pensando que
vivir es por ley natural mo- rir lo más lejos posible en el tiempo aunque se esté ple- no y uno en su
plenitud decida bajar la persiana hacer el nudo subirse a la banqueta pegarse el tiro mejor se- guir
tirando del carro y llegar pleno al Paniza atravesar esa cortina de humo de la grasa quemándose del
holo- causto de la chistorra ayudaría a sosegar esa desesperada plenitud cuando tu mejor estado te
empuja a la desgra- cia hay que encontrar urgentemente un antro como el Paniza para asomar la
cabeza para redimirse para hacer frente a la derrota junto a esta panda de ludópatas de borrachos de
Valdepeñas un bar así salva a los desespera- dos de todas las épocas a los vapuleados más de la
cuenta a los derrotados en exceso o a los exageradamente plenos da igual si Celan o el borracho de la
tragaperras que me abraza porque ha ganado ha ganado ha ganado y quiere invitar a una ronda lo
quiere celebrar con un desconoci- do que soy yo que no hago otra cosa que apuntar deta- lles
importantes en una servilleta para el montaje teatral servilleta con la inscripción «Muchas gracias» de
un lado y del otro Comida selectas cuando en realidad se tratade chistorra de Aragón excelente
chistorra de Aragón y si a una excelente de las mejores que he probado chisto- rra de Aragón van y le
llaman «comida selecta se tratará de una comida selecta pero la frase invita a la equivoca- ción al
timo a la desconfianza cuando en realidad no hay en el bar y restaurante Casa Paniza absolutamente
nada de qué desconfiar como tampoco hay nada selecto aun- que la chistorra de Aragón del Paniza
en sus variedades pincho montado tapa bocadillo media ración o ración acompañada de patatas y
pimientos fritos es sin lugar a dudas una de las más selectas chistorras que pueden probarse pero por
selecto entiendo otra clase de platos el paté caliente de alondras el ragú de vieiras con trufas frescas
o la crema de sardinas con su piel aguacate asado con cilan tro avellanas garrapiñadas y café pero
nunca un bocata de chistorra de Aragón por selecta que fuera Timp.

se llenan diez horas sin pausa solo con suposiciones y es bonito son unas entretenidas diez horas o
unas in- tolerables horas he visto llenar diez horas a otros con observaciones con matizaciones con
esterilizadísimas disecciones con maneras poéticas con intrincados jue- gos lingüísticos con pedazos
de vida con descripciones evocadoras pero nunca con balbuceantes suposiciones porque suponer
durante diez horas balbuceando y ba- beando no hay quien se lo trague es insoportable para el que
supone e inaguantable para el que tiene que sa- car algo en claro de tales suposiciones ya que pierde
diez horas de su tiempo escuchando diez horas que tradu- cidas a paciencia son miles de millones de
horas son no diré toda una vida pero sí una buena parte de una vida una especie de tatuaje una
marca imborrable algo que después de escuchado con atención y por tratar-se de algo escuchado de
esa forma es decir atentamen- te uno necesita olvidar borrar y vive en el repudio de aquello
escuchado atentamente y en eso escuchado con atención encuentra la parte más negra de su pasado
una mancha con la que resulta dificil continuar hasta el fi- nal hasta llegar al lugar más lejano posible
en el tiem- po y moja la cama las sábanas todo empapado porque no es lo mismo oír las idioteces
que se repiten aquí y allá a los quince que a los cuarenta porque a los quin- ce uno cree que va a
olvidar y olvida durante unos años pero la carga de lo escuchado reaparece el monstruoso monstruo
de lo escuchado y cuando reaparece pone el listón todavía más bajo el pelo más canoso estación de
metro Estrecho salida calle Juan de Olías hasta avenida del Capitán Haya I con la carga de lo
escuchado a cues- tas y rodeado de chavales que sabiendo lo que les espe- ra se defienden y yo que
nunca supe lo que me esperaba me defiendo malamente como gato panza arriba como el gato
Silvestre pero es que pasados los cuarenta no se sabe qué es peor qué cosa dejar de hacer y cuál
empe- zar a hacer y quién no ha sumado una importantísima cantidad de horas escuchadas ante
personas brillantes que nos apabullaban y ante personas mediocres que nos apabullaban y quién no
ha invertido toda una vida es- cuchando más de la cuenta años de atenta escucha para obtener este
beneficio dos o tres imágenes imborrables desgraciadas imágenes imborrables y ahora te preguntas
si todos aquellos conceptos tan importantes para la vida de uno para la subsistencia de uno son en
realidad tan importantes si uno debería ser menos ingenuo y pegar- se el tiro en vez de repetir como
un loro idiota «el pro-V pósito de todo ser humano debería ser acabar viviendo lo más lejos posible
del tiempo

Hacerse uno una vida

BARULLO

Elegir y limitarse a esa vida

Cerrarse uno a una vida

Todo lo que se pierde al hacerse uno esa vida

La seguridad al hacerse uno esa vida

El control sobre las pocas cosas que pueden

combinarse en la vida se suele exagerar

TT
Hacerse uno esa vida es cerrarse, considerar las demás posibilidades de vida como extrañas

Todo lo que me falta por no haberme hecho otra vida,

por dejar mi vida haciéndose

El respeto laboral conmociona las vidas

10

Sin respeto laboral no hay acceso al respeto familiar

Incluso en una vida hecha hay imprevistos

20

Las previsibles oscilaciones de un modelo de vida

copiado no marcan tanto

21

Los cambios de una vida haciéndose a sí misma son su

esencia

22

Hacerse uno esa vida que se ha hecho es ponerse al resguardo en esa vida y arruinar todas las demás
vidas posibles

23

Una vida haciéndose es una montaña de ilusiones y decepciones

24

Una vida hecha previene y reduce tanto las ilusiones como las decepciones

25

Ninguna vida, hecha o haciéndose, conduce a nada: solo se transita el devenir ilusorio y a la vez
ilusionado de la elección de vida

26

El amor no existe gracias a la sexualidad

La amistad nos hace creer en los sentimientos inamovibles

28

La traición pone en manifiesto la fluctuación natural

de los sentimientos

29

Desterrar el odio de mi alma es bajarme los pantalones entre estas fieras

30

La comida y la ropa condicionan tu forma de vida

31

Llegar a este extremo debería llamar tu atención

32

Las malas compañías son más útiles que la soledad,

porque así perfeccionas tus defensas

33

Ejercita sin respiro tu soledad, a escondidas de los demás

34

Cualquier vida, para ser aceptada, ha de viajar en un discurso triunfal

35

Es importante la velocidad y los esputos en las palabras

Es época de grandes convencidos de sí mismos

37

Comparte un silencio lleno de referentes

38

Busca la seguridad en lo imprevisible, acompañado del miedo y mediante el dolor

39

Hasta los quince las pasiones permanecen inalterables,

de mayor se adquieren compromisos económicos

40
Pensar no es productivo

Aj ja sa cítim unavený zbitý mučený od skorého rána mučený od skorého rána vždy stopercentne
hotový bez možnosti urobiť ďalší krok vopred premysliac všetko, aby som mohol pokračovať, keď
predtým som robil veci podľa svojho talentu svojej dispozície s aroganciou hŕstky dokončených rokov
a neporušenej fasády zubná kefka budík dva rožky život prežitý na hranici možností tých pár rokov
života každý jeden odpracovaný na hranici možností fackovaný ponižovaný urážaný obete sarkazmu
veľmi skoro ako kulturisti pracovali na tele ja som pracoval na duchu, pretože útek z mäsiarstva si
vyžadoval nemenej útek z toho, čo moji rodičia nazývali "klientela" v domnení, že prídem do
mäsiarstva myslel som si že to dotiahnem veľmi ďaleko, netušil som, že nakoniec prídem sem do baru
Paniza opakoval som si po ôsmich rokoch nikdy som si nemyslel, že by to mohlo dôjsť až sem pri
pohľade na to, ako ďaleko to dotiahli iní, a tým, že som to pretrpel. Ešte stále som najmladší z tých, čo
boli bití skoro ráno, a som najhorší z tých, čo boli bití tak skoro, že keď si na to teraz spomeniem, začal
som sa biť ako dieťa, aby som utiekol z mäsiarstva, kde som sa narodil, a teraz je dvanásť hodín a ja sa
musím dostať z tejto kancelárie na vlastných nohách. musíme sa dostať do pekla z tejto desivej
kancelárie osem rokov bez výmeny koberca ten istý nábytok ma čaká od chvíle, keď som odišiel z tej
desivej kancelárie smiech koberec so smiechom na moju túžbu vrátiť sa po ôsmich rokoch som
povedal, že všetko opúšťam a požiadal som o stretnutie so šéfom a dal som mu vedieť, že všetko
opúšťam a teraz sa vraciam bez haliera s túžbou byť tým, kým som bol a nemôžete sa vrátiť k tomu,
kým ste boli. triumfy nie sú vopred premyslené vypracúvajú plány tí, čo nemajú silu viažu konce tí, čo
pochybujú o vlastných nápadoch tí, čo vedia, že za tým, čo nazývajú nápadmi, je plagiát a nič viac ako
paripé plánujú plánujú tí, čo trpia slabosťou ducha a pozrite sa, ako som tu skončil opäť ten istý
koberec osem rokov späť k životu žrádla a divočiny Sylvester ako kocúr Sylvester a obyčajné žerte vy
kreténe

ľudia si vychutnávajú raňajky hovoríte "ja si vychutnávam raňajky alebo ja si vychutnávam raňajky"?
sú oblasti Portugalska, kde Portugalci hovoria "disfrututo con el desayunos a oblasti Nového Zélandu,
kde Novozélanďania hovoria "disfruto del desayunos sú oblasti susediace s portugalskými oblasťami,
kde hovoria "disfruto con el desa yunos kde však hovoria "disfruto en el desayuno vo filadelfských
štvrtiach hovoria "disfruto del desayuno v argentíne vykrikujú disfruto mientras desayunos v To ronto
hovoria "disfruto desayunandos a v Equ torial Guinea sa pýtajú "qué desayuno?"

Ráno nemám chuť raňajkovať, mám chuť si len tak zasúložiť a spať o niečo dlhšie, alebo v zúfalstve
vstať a pracovať na niečom, napríklad na knihe, kresbe alebo hre, ale vždy na tom druhom, na hre, na
hre, na hre, na hre, na hre. Vstávam s myšlienkou na divadelné predstavenie, zatiaľ čo iní vstávajú s
myšlienkou na zjedenie štyroch balíčkov chleba s maslom Bimbo a vyhýbanie sa očiam detí a
vyhýbanie sa pachu ich manželky a vyhýbanie sa hluku susedov a hluku ich detí a hluku ich manželky a
hluku ich detí a hluku ich manželky spolu neoddeliteľná obrovská snehová guľa hlukov plus hluky ulice
všetko v jednom hluku hluk detí s hlukom manželky a hlukom susedov vzhľadom na to, že je osem
hodín ráno a že nehovorím vtipne a že ani v túto hodinu, ani v túto hodinu, ani v mojom veku nemá
človek náladu na vtipkovanie, a už vôbec nie po prelistovaní tlače z predchádzajúceho dňa, ktorá leží v
kuchyni od včerajšieho popoludnia, teda od predchádzajúceho dňa, vzhľadom na to, že mám proti
sebe hluk a tlač, pýtam sa sám seba, prečo som vstal z postele? a potom si pomyslím, že je
obdivuhodné, že človek dokáže vstať z postele ast potichu, bez toho, aby povedal čokoľvek, vediac, čo
ho čaká, vlastne nič, ani lis z predchádzajúceho dňa, ani nič iné, pretože nie je žiadny lis a ani nikto, s
kým by sa dalo hovoriť, žiadna žena, žiadne deti, som úplne sám, a tak si sadnem a s vodou z kávy si
urobím podvozok.

začnem pracovať na divadelnej montáži so stolom plným papierov. Teraz schádzam do podzemia,
ponorím sa do podzemia a zámerne idem, aby som sa pokúsil nezmeškať ten telefonát, ktorý niektorí
mne veľmi blízki ľudia označili za skutočné nešťastie a iní mne veľmi blízki za skutočné šťastie.
našťastie to bola práca, platená práca, a nie divadelné predstavenie, títo ľudia komentujú za pochodu
veci, ktoré sú pre nich bezvýznamné, pretože v dnešnej dobe sa už nikto zmysluplne nevyjadruje k
životu človeka, nikto sa mu do života nepletie a nikto sa už nezaoberá hodnoteniami iných o jeho
živote a varovaniami iných

pretože nikto nemá čas, vôľu ani trpezlivosť dávať nejaké rady, všetko sa hovorí bez servítky a
mimochodom, akoby sa dodržiavala konvencia, ktorá bola kedysi založená na ničení intimity druhých
a na vmiešavaní sa, a dnes už ani toľko mužov a žien, ktorí by vás v mene priateľstva pichali do nosa,
šúchali sa v nose, hltali vaše soplíky a v noci vám telefonovali domov vo všetkých hodinách vám radili
v rozhlasových reláciách a ja nemám rádio, volali vám, aby sa vás opýtali, či ešte trpíte, alebo už je
vám horšie, a keď si myslíte, že ste oslobodení od utrpenia, že vás od toho utrpenia oslobodzuje
súčasné bezkofeínové anodické mdlé vzdelané falošne súcitné zaobchádzanie, voláte po paliciach a
úderoch, že ste chceli mať pokoj a bola to lož chcel si byť ponechaný na pokoji a bola to lož hlboko v
srdci tomu ani sám neveríš ty sviňa éra, v ktorej ani jeden človek nevie, čo chce, či chce byť
ponechaný na pokoji, alebo chce byť nafúknutý ranami strká prst do rany špiní ranu trochu viac éra
vnímavá na, navrhujúc sa, ako som sa navrhol, že budem hovoriť počas nasledujúcich desiatich hodín
baru Paniža opilcov o mojom každodennom vzťahu tvárou v tvár s opilcami Paniža o našej spoluúčasti
od pondelka do piatku od dvanástej do dvanástej štyridsaťpäť s hotovými bytosťami pri hľadaní
kyslíka medzi dymom chystra a dymom chystra. dym z chistorry a fritanga z tocinazo torreznos tie
čierne pudingy z ryže čo sa hovorí, že treba vybrať hlavu z dymu z fritangy vyvetrať ju zdvihnúť hlavu
medzi holokaustom z chistorry medzi spáleným tukom som prekvapený, ako idem na vandrovku a aby
som sa zamestnal aspoň pätnásť minút Odbočím od témy aspoň na pätnásť minút na niečo iné a
zakaždým, keď odbočím od témy, vychádzam z tých príšerných dverí plných čiernych mreží a skla,
ktoré neumožňujú vidieť von z baru Paniza. Odbočujem od témy, pretože ide o to, aby som o Panize
povedal všetko bez toho, aby som vykročil mimo Panizy, a zároveň nič o Panize, pretože v Panize
minimálne od dvanástej do dvanástej štyridsaťpäť nie je nič a táto absolútna prázdnota, ktorá, ako
dúfam, že neskôr ukážem, nie je ničím iným ako absolútnou prázdnotou, ak si uvedomím, že o tej istej
téme mienim hovoriť neuveriteľných desať hodín, čo je dosť skoro a je to osudné, a ešte viac, keď
nemám ani chuť, ani trpezlivosť hovoriť o detailoch Panizy, čo by mi mohlo zabrať veľa času. Nemám
ani chuť, ani trpezlivosť rozprávať o detailoch Panizy, čo by mohlo zabrať desať hodín, a ani nemám v
úmysle venovať sa len opisu čašníkov v Panize, čo by mohlo zabrať desať hodín. Nemám v úmysle
opisovať čašníkov, húfy zákazníkov, tie malé hromady duší rozložené pozdĺž nerezového baru v Panize,
ani osamelých alkoholikov, ani druhy nápojov, ani to, či je tam televízor, ani hráčov prikovaných k
hracím automatom, tým hracím automatom, ktoré nesľubujú ani polovicu toho, čo Faust. Franco
hracích automatov J. W. Goetheho ani neznesiteľných zvukov hracích automatov R. Fausta ani
kávových automatov, ktoré robia sssssssssch fritangu z chistorra robia la fritanga de chistorra robia
sssssssssssssch ni de la programación en la televisión ahí en el Paniza si es que hay televisión entre las
doce y cuarenta y cinco la inoportuna televisión de pago no la del Paniza digo la de tu casa gilipollas
que en el Paniza no aclaramos si hay o no hay televisión y prehltnúť kreslené filmy Bugs Bunny
inšpektor Gadget Daffy Duck bez ohľadu na to, ako sme opití, sme dospelí a nenávidíme kreslené
filmy a nenávidíme naše deti keď pozerajú alebo keď nechcú pozerať kreslené filmy, pretože vždy, keď
by mali niečo robiť, nerobia to a naopak. syn, ktorý pozerá rozprávky v televízii, je hlúpy syn alebo
buzerant, a keď ma otec pristihol, ako pozerám rozprávky, keď som mal osem rokov, vypol televízor,
dal mi dve rany a pripomenul mi: "si už veľký na pozeranie rozprávok, pôjdeš do rodinného podniku
pracovať" do mäsiarstva. mäsiarstvo na prízemí alebo na úrovni ulice a nad tým dve spálne, kúpeľňa a
kuchyňa a obývacia izba alebo "obývačka", oni tomu hovorili obývačka" televízna miestnosť, to všetko
dokopy predstavovalo to, čo môj otec nazýval naším domom a čo nebolo nič iné ako rozšírenie
mäsiarstva, toho posratého rodinného podniku. a vždy, keď budem hovoriť o čašníkoch v Panize,
poviem Peruánci a každý, kto ich bude počúvať, bude očakávať fantastické detaily tých peruánskych
košieľ, toho peruánskeho vzduchu, toho peruánskeho prízvuku, tej peruánskej chôdze, tých
peruánskych dlhých vlasov zviazaných do peruánskeho chvosta, tej peruánskej farby pleti a
peruánskeho ponča a peruánskeho klobúka. rozhovory o Peru od flóry a fauny a úžasnej orografie
Peru až po žalostnú situáciu, v ktorej Peru žije, cez peruánske pončo z alpaky a peruánsky klobúk
namiesto toho všetkého sa považuje za samozrejmosť, a ak vás nejebe, hovorím peruánsky čašník a
predstavte si, kto môže a kto nemá v hlave nič, kto sa hanbí vidieť svoj odraz v zrkadle, kto sa
považuje za zdrveného a zdrveného od skorého rána pre svoju malú alebo nulovú alebo chudobnú a
sivú alebo nulovú schopnosť predstavivosti, môže ísť so mnou do baru Paniza od dvanástej do
dvanástej štyridsať a päť na drinkal majiteľ Paniza prišiel s nápadom zahrávať si najmä s chistorra na
obrúsku je napísané "Casa Paniza výberové jedlo a ja hovorím "chistorras no le da hanba za do domu
hotové hanba vapuleada dať "výberové jedlo" tam, kde má dať "chistorra" a bodka? Takže keď som
hladný, keď som od siedmej ráno neprestal piť, idem na poludnie do baru Paniza a pýtam si víno de
Valdepeñas de costumbre a montado de chistorra de Aragón, ktorý je na rozdiel od vína de
Valdepeñas de costumbre vynikajúci chistorra de Aragón a chistorra všeobecne, aj keď v rámci
klobásy viem, pretože som putoval trpel trpel plakal počas strašného detstva a dospievania v
strašnom mäsiarstve strašnom nevýslovnom domorodom mäsiarstve s jeho tukmi, krvou, vôňami,
nehodami sekacieho noža, píly na rezanie kostí a tými vražednými grilovanými chorizami, pretože vo
vnútri klobás, kto vie, čo môžete nájsť, ale to boli iné časy a ste museli zabíjať pre nič za nič dávať do
klobás jed za nič nejaké nelegálne konzervačné látky, ktoré sme dostali zo zahraničia matarraty to
vyzeralo tak, že sa primiešali do mäsa grilovaných klobás, aby sa mohli predávať ako čerstvé dnes a aj
budúci mesiac teraz už nie je potrebné chodiť zabíjať zákazníkov teraz si kúpite noviny a ste šťastní, že
ste dosiahli na jednej strane blahobyt a na druhej strane noviny na jednej strane možnosť prasknutia
jedla a na druhej strane absolútne kanalizovanie konkrétneho násilia pridaného Krviprelievanie novín
plus ilúzia, že máme čo povedať, že sa staviame na jednu stranu, aj keď len s plným Valdepeñasovým
názorom na všetky masakre, ktoré sa odohrali vo vesmíre, čo nám necháva len toľko času, aby sme
premýšľali, čo robiť počas devätnástich dní letných prázdnin, a otupuje nás ako Valdepeñasova vrava v
našich mysliach a aragónska chistorra, hoci chistorra pôsobí ako ochranný neurónový matrac
protiotrasového obalu. torra de Aragón, hoci chistorra (klobása) pôsobí ako ochranný neurónový
matrac a ako protilátkový záchranný obal, ale neuróny padajú a v tejto bolestnej dejepise sa začína a
končí život, ktorý žijeme bez toho, aby sme oň žiadali, pretože nikto nežiadal, aby žil tento život, ktorý
je ich, a všetci ho vzali a povedali "hala, budem žiť tento život, ktorý si mi dal, akoby to bola lotéria,
bonoloto, Traja králi, El Niňo, ONCE, slepý, a môj úbytok skľúčených neurónov ako v maškrte - tà
spoznávam v mojom hlúpom plánovaní, v mojom strachu, v mojom ustráchanom plánovaní, kde
predtým bol strach, v mojom ustráchanom plánovaní, kde predtým bol strach, v mojom ustráchanom
plánovaní, kde predtým bol strach. –veľa opakovania sa

roso plánovanie tam, kde predtým bola bezohľadnosť, teraz je strach, a tak po ôsmich rokoch idem zo
stanice me tro Estrecho výjazdom na ulicu Juan de Olías po ulici Juan de Olías na siedme poschodie
avenidy Capitán Haya I o deviatej hodine a čakám na dvanástu hodinu, keď sa dostane 6A čas ísť dole
do Paniza všetci potajme triumfujeme ide o to, aby sa desať hodín hovorilo tak či onak, t. j. aby sa
všetko rozťahovalo alebo aby sa všetko bralo ako samozrejmosť, aby sa všetko povedalo dvoma
slovami, alebo aby sa rozťahovalo a dávalo pocit, že sa to nikdy nedá dopovedať, aby sa to stále
dopĺňalo, aby sa obrazy nechávali stále v tieni a aby sa k slovíčkam pridávali ďalšie slovíčka a slovíčka,
alebo aby sa to povedalo raz a navždy dvoma slovami, a to všetko kvôli udržaniu pozornosti, pretože
desať hodín je spôsob, ako začať pre tých, ktorí, hoci skončili v hanbe a sú vyleštení, chcú si
monopolizovať pozornosť na celý život a ísť čo najďalej, čo najďalej v čase, nie preto, že sa za to
hanbia, ale preto, že sa za to hanbia. Desať hodín je cesta na začiatok pre toho, kto sa síce hanbí a
leští, ale chce si uchmatnúť pozornosť pre život a ísť čo najďalej, čo najďalej v čase, nie z pripútanosti
k niečomu, nie z náklonnosti k životnej katastrofe, ktorú vedie, nie z nenávisti k životnej katastrofe,
ktorú vedie, nie z nutkania skoncovať s ťažkosťami, nie z posadnutej túžby po mučeníctve, nie z túžby
po mučeníctve pre život, nie z túžby skoncovať s ťažkosťami, nie z túžby po mučeníctve pre život, nie z
túžby po mučeníctve pre život. Dôvodom nie je túžba umučiť sa, ale to, že žiť vždy znamená zomrieť
čo najďalej v čase a ostatné je len maličkosť zúfalstva. Zúfalí historickí a zúfalí neznámi Celan Rothko
Sex- ton Juan Antonio a pozývajú ich na chistorra a Valdepe- ñas do baru ako Paniza Ani Celan, ani
Rothko, a samozrejme ani Anne Sexton nikdy nemali svoju vlastnú Panizu, pretože inak by pre nich bol
každý deň novým dňom Anne Sextonová nikdy nemali vlastnú panizu, pretože inak by každé ráno od
dvanástej do dvanástej štyridsaťpäť boli spasenými dušami a skončili by pri myšlienke, že žiť znamená
podľa prirodzeného zákona zomrieť čo najďalej v čase, aj keď je človek sýty a v plnosti sa rozhodne
strhnúť slepú zaviazať uzol dostať sa na chodník dať si záber lepšie ťahať vozík ďalej a doraziť do
Paniže plnej prekročiť tú dymovú clonu tuku horiaceho z holokaustu chystra by pomohlo upokojiť tú
zúfalú plnosť, keď vás najlepší stav tlačí do nešťastia, ktoré musíte naliehavo nájsť miesto ako Paniza,
aby ste vystrčili hlavu, aby ste sa vykúpili z porážky s touto bandou opitých ludopatov z Valdepeñas
bar ako tento zachraňuje zúfalcov všetkých vekových kategórií, prešibaných, prekonaných alebo
preplnených je jedno, či sú Celan alebo opilec z hracieho automatu, ktorý ma objíma, lebo vyhral, a
chce ma pozvať na rundu drinkov a chce to osláviť s cudzincom, ktorým som ja, ktorý nerobí nič iné,
len si zapisuje dôležité údaje na servítku pre divadelnú inscenáciu, servítku s nápisom "Ďakujem
pekne". na jednej strane a na druhej strane je to vybrané jedlo, keď v skutočnosti je to chistorra de
Aragón vynikajúce chistorra de Aragón a ak vynikajúce jeden z najlepších, ktoré som kedy ochutnal sa
nazýva chisto- Aragón chistorra sa nazýva "výberové jedlo", môže to byť výberové jedlo, ale toto
slovné spojenie nabáda k nepochopeniu a nedôvere, keď v skutočnosti v bare a reštaurácii Casa
Paniza nie je absolútne nič, čomu by sa dalo nedôverovať, ani tam nie je nič výberové, hoci chistorra
Aragón Paniza vo svojich odrodách pincho namontované tapa tapa bocadillo polovičný prídel alebo
ración sprevádzaná vyprážanými zemiakmi a paprikou je nepochybne jednou z najvýberovejších
chistorra, ktoré možno ochutnať, ale pod výberom mám na mysli iné druhy jedál, ako je horúca
paštéta zo škovránkov, ragú z mušlí s čerstvými hľuzovkami alebo krém zo sardiniek s kožou, pečené
avokádo s cilan tro s karamelizovanými lieskovými orieškami a kávou, ale nikdy nie sendvič chistorra
de Aragón, nech je Timp akokoľvek výberový. Videl som iných, ktorí naplnili desať hodín
pozorovaniami, nuansami, sterilizovanými pitvami, poetickými manierami, zložitými jazykovými
hrami, kúskami života, sugestívnymi opismi, ale nikdy nie bľabotajúcimi domnienkami, pretože
domýšľať desať hodín bľabotania a slintania je neznesiteľné pre toho, kto domýšľa, a neznesiteľné pre
toho, kto má z takýchto domnienok niečo vyčítať. desať hodín jeho času počúvania desiatich hodín,
ktoré preložené do trpezlivosti sú miliardami hodín, je, nepoviem celý život, ale dobrá časť života,
akési tetovanie, nezmazateľná stopa, niečo, čo po pozornom počúvaní, a pretože je to niečo, čo človek
počúval takto, teda pozorne, musí zabudnúť vymazať a žije v odriekaní toho, čo pozorne počúval, a v
tom pozorne počúvanom nachádza najčernejšiu časť svojej minulosti, škvrnu, s ktorou je ťažké
pokračovať až do konca, kým sa nedostane na najvzdialenejšie miesto svojej minulosti, škvrnu, s
ktorou je ťažké pokračovať až do konca, kým sa nedostane na najvzdialenejšie miesto svojej minulosti.
nal na najvzdialenejšie možné miesto. Nezmazateľná stopa niečoho, čo po pozornom počúvaní a
preto, že je to niečo takto, t. j. pozorne počúvané, človek musí zabudnúť vymazať a žije v odriekaní
toho, čo bolo pozorne počúvané, a v tom, čo bolo pozorne počúvané, nachádza najčernejšiu časť
svojej minulosti škvrnu, s ktorou je ťažké pokračovať až do konca života. Faktom je, že počúvať
idiotizmy, ktoré sa tu a tam opakujú v pätnástich, nie je to isté ako v štyridsiatich, pretože v pätnástich
si myslíte, že zabudnete, v päťdesiatich zabudnete a v päťdesiatich nezabudnete. sice si myslíte, že
zabudnete, a zabudnete na niekoľko rokov, ale bremeno toho, čo ste počuli, sa znovu objaví
monštruózne monštrum toho, čo ste počuli, a keď sa znovu objaví, nastaví latku ešte nižšie
najšedivejší vlas Estrecho výstup zo stanice metra calle Juan de Olías až po avenida del Capitán Haya I
s bremenom toho, čo ste počuli v určitom čase a obklopení mladými. Ja, ktorý som nikdy nevedel, čo
mám čakať, sa bránim ako mačka na bruchu ako kocúr Sylvester, ale po štyridsiatke nevieš, čo je
horšie, čo prestať robiť a čo začať robiť, a kto nesčítal veľmi dôležitý počet hodín počúvania toho, čo
som počul hodín počúvania geniálnych ľudí, ktorí nás ohromili, a priemerných ľudí, ktorí nás ohromili,
a kto nestrávil celý život počúvaním viac ako dosť rokov pozorného počúvania, aby získal tento prínos
dva alebo tri nezmazateľné obrazy nešťastné nezmazateľné obrazy a teraz sa čudujete, že všetky tie
pojmy, ktoré sú tak dôležité pre život človeka pre jeho obživu, sú naozaj také dôležité, či by mal byť
menej naivný a zastreliť sa namiesto toho, aby opakoval ako idiot papagáj "cieľom každého človeka by
malo byť skončiť životom čo najďalej od času" a teraz sa čudujete, že všetky tie pojmy, ktoré sú tak
dôležité pre život človeka pre jeho obživu, sú naozaj také dôležité, či by mal byť menej naivný a
zastreliť sa namiesto toho, aby opakoval ako idiot papagáj "pro- V cieľom každého človeka by malo
byť skončiť životom čo najďalej od času.
The text likely explores the intricate web of emotions, motivations, and consequences
that accompany our deepest longings.

García may use vivid imagery and evocative language to depict the intensity of desire,
perhaps portraying it as a force that can both empower and ensnare individuals.
Through the characters and their interactions, the playwright may examine how
desires can drive individuals to pursue their goals with fervor but also lead them into
morally ambiguous territory.

the conflict between personal desires and societal expectations, highlighting the tension
between individual fulfillment and social conformity. This exploration could prompt the
audience to reflect on the complexities of navigating one's desires within the constraints of
social norms and moral boundaries.

vyčerpane a nespokojne so súčasným stavom svojho života, spomína na minulosť a sklamanie

z toho, ako sa veci vyvinuli. Vyjadruje svoje pocity zúfalstva a túžby po zmene, ale zároveň cíti
istý stupeň rezignácie. Celkový tón textu je introspektívny a melancholický, pričom reflektuje
na rôzne aspekty ľudskej existencie a túžby po väčšej autenticite a zmysluplnosti.

Postava rozmieta myšlienky o spoločenských očakávaniach a nedostatku slobody vo

svojom živote. Spomína na obdobie, keď sa cítil obmedzovaný názormi druhých a
teraz si túži po slobode aj za cenu konfliktu. Vyjadruje znechutenie nad povrchnosťou
a nekonečnými konverzáciami o ničom.

Neskôr hovorí o svojom čase strávenom v baru Paniza, opisuje ho ako miesto, kde sa
stretáva so spolubojovníkmi na životnej ceste, kde sa stáva súčasťou ich životov a ich
problémov. Vyjadruje frustráciu nad tým, ako sa mu nedarí zostať pri téme, ktorú si
zvolil, ale snaží sa vydržať v jej rámci. Má v úmysle hovoriť o bare Paniza počas
nasledujúcich desiatich hodín, ale zdá sa, že sa mu ťažko drží témy a neustále sa od
nej odchýli.

Text je plný introspektívnych úvah, hĺbavých postrehov a občasného znechutenia nad

spoločenskými konvenciami a povrchnými vzťahmi.
V texte pokračuje opisom postavy a jej vzťahu k animovaným seriálom a k vlastnému
detstvu. Postava opisuje, ako ju v detstve otec kritizoval, keď sa pozerá na animované
seriály, namiesto toho, aby pracoval v rodinnom obchode. Rodinný obchod bol
pokračovaním rovnakej nudy a bezvýznamnosti ako jej vlastný život.

Ďalej hovorí o zvyku nazývať čašníkov v bare Paniza peruánskymi, aby zdôraznil ich
exotický pôvod a iný kultúrny pozadie. Tento spôsob môže byť použitý na
zneistievanie alebo vyvolávanie nepríjemných pocitov u tých, ktorí sa neidentifikujú s
touto kultúrou.
Postava sa tiež zamýšľa nad potravinami a pitím, ktoré konzumuje v bare Paniza,
spomína na svoje skúsenosti z detstva v rodinnom obchode, ktorý bol plný mäsa a
iných potravín. Vyjadruje úzkosť nad tým, čo všetko sa môže nachádzať v
potravinách, ktoré konzumuje, a ako sa spoločnosť vyvíjala od čias, keď boli
záležitosti ako jedlo a bezpečnosť potravín na prvom mieste.

Celkovo tento text reflektuje na existenciálne otázky, ako aj na osobné skúsenosti a

vnútorné konflikty postavy. Obsahuje množstvo introspekcie a hlbokých myšlienok o
živote, rodine a spoločnosti.
V texte sa postava zamýšľa nad vlastnou intelektuálnou a emocionálnou úrovňou,
opisuje, ako sa cíti, akoby stratil niektoré svoje mozgové bunky, a ako sa mu snaží
plánovať svoj život s menej odvahy a viac strachu ako predtým. Vychádza na povrch
aj jeho túžba po životnej spokojnosti a boj s pocitmi beznádeje a vyčerpania.

Potom opisuje svoje cesty do baru Paniza, ako sa cíti trochu triumfálne, keď sa tam
dostane, a ako sa pokúša hovoriť o tejto skúsenosti počas dlhých desaťhodinových
rozhovorov. Tieto rozhovory mu slúžia ako spôsob, ako vyjadriť svoje vnútorné
konflikty a hľadať zmysel v živote.

Celkový dojem z textu je introspektívny a melancholický, kde postava prechádza cez

rôzne emócie a myšlienkové pochody. Je plný hlbokých úvah o živote, smrti, úzkosti a
túžbe po slobode a spokojnosti.

Postava ďalej zdôrazňuje, ako vek ovplyvňuje schopnosť tolerovať a spracovať takéto
skúsenosti. Spomína na svoju mladosť, keď si myslel, že sa vie všetko zabudnúť, ale s
vekom sa mu tieto spomienky vracajú a zaťažujú ho ešte viac. Tento pocit zaťaženia a
strata cenného času vytvára vnútorné konflikty a otázky o dôležitosti vecí, ktoré sú
často považované za dôležité vo svete.

Celkový dojem z textu je melancholický a introspektívny, kde postava premýšľa o

vlastnom živote a rozhodnutiach, ktoré urobila. Vyjadruje úzkosť nad minulosťou a
budúcnosťou a túžbu po slobode a pokoji.