Hans Baldung Grien a Erhard Schön v zbierke dřevených štočkov
Slovenského národného múzea v Bratislavě
Eva ŠEFČÁKOVÁ
Identifikácia dřevořezových štočkov, zakúpe-
ných roku 1927 Spoločnosťou Slovenského vlas-
tivědného múzea v Bratislavě od Jozefa Teslíka
zo skalickej, povodně škarniclovskej kníhtlačiar-
ne, priniesla viacero pozoruhodných překvape-
ní. Stretnutie s originálnymi dřevořezovými plat-
ňami Hansa Baldunga Griena je jedným z nich.
Max J. Friedländer a další1 považujú za jeho
rodisko dědinu Weyersheim okolo roku 1480,
mladšia litertúra2 pokládá za miesto jeho naro-
denia podlá přídomku „Gamundius“ pri signa-
táře na hlavnom oltáři vo Freiburgu (Freiburg
im Breisgau) Švábsky Gmünd medzijúlom 1484
a júlom 1485. Je pozoruhodnou, podlá rodinných
súvislostí zrejme velmi vzdělanou osobnosťou
nemeckej ranej renesancie. Po tvrdzuje to jednak
rozsah ikonografických tém, od sakrálnych ná-
metov cez individualizované portréty až k me-
taforám na témy života a smrti na scénách s pos-
tavami stríg, jednak róznorodosť technik, ktoré
sa rozhodo! suverénně zvládnut’. Zvláštně zauja-
tie kultivováním materiálneho světa, charakteris-
tické pre hornorýnsku oblast, vnímavú na zmys-
lové bohatstvo nizozemského výtvarného preja-
vu, akoby sa dostávalo do konfliktu so skepsou
k uhladenej vyváženosti, známou z diel Jörga
Breua st., ktorá sa naopak usiluje preniknúť pod
povrch zobrazovaných scén. Aktuálně formálně
výdobytky talianskej renesancie, umožňujúce
štúdium modelu, sú iba prostriedkom. Napätie
v Baldungových malbách i dřevořezech vyplý-
vá zo záměrného narušovania vyskúšaných
schém nezvyčajnými uhlami pohladu na posta-
vy a ich tváře, ktoré sa vyskytuje aj v sakrálnych
motívoch, hoci sa najvýraznejšie uplatňuje v pro-
fánnych a mytologických maliarskych a grafic-
kých témach. Táto potřeba potlačit chladnú do-
konalost a vyprovokovat’ okrem zmyslového aj
emočný zážitok má zrejme kořene v gotickej tra-
dicii, možno v primárnom školení, ktoré Men-
de nachádza v švábskem okruhu Bernharda Stri-
gela, no celkom isto sa v nej odrážajú skúsenos-
ti maliarov a grafikov, pomocné nazvaných „po-
dunajskou školou“.
Kresba Madona s dieťaťom, korunovaná letia-
cim anjelikom, datovaná rokom 1504,3 poskytuje
příklady týchto nezvyčajných pozícií najmä na
postavičkách dětí a hoci vznikla v Dürerovej diel-
ni, nesvědčí o žiackej neistote ani o bezvýhrad-
nom napodobňovaní učitela. Je pravděpodobné,
že Baldunga priviedla do Norimbergu roku 1503
najmä túžba osvojit' si majstrovstvo v grafickej
disciplíně dřevořezu, ktorá sprevádzala na začiat-
ku 16. storočia informačný rozmach spósobený
mohutným rozšířením kníhtlače. Zotrval v dielni
do roku 1506 a pracoval v nej ako na malbách
oltárnych súborov, tak na předlohách pre vitraje
pre kostol svátého Vavrinca. Na začiatku roku
1507, keď sa Dürer vracal do Benátok, dostal Bal-
dung příležitost’ vyplnit dve objednávky magde-
burského arcibiskupa Ernsta von Sachsen na ol-
táře pre kostol v Halle. Roku 1509 odcestoval
Baldung do Štrasburgu, ktorý pre něho zrejme
nebol neznámým mestom, nakolko už v apríli to-
97
Slovenského národného múzea v Bratislavě
Eva ŠEFČÁKOVÁ
Identifikácia dřevořezových štočkov, zakúpe-
ných roku 1927 Spoločnosťou Slovenského vlas-
tivědného múzea v Bratislavě od Jozefa Teslíka
zo skalickej, povodně škarniclovskej kníhtlačiar-
ne, priniesla viacero pozoruhodných překvape-
ní. Stretnutie s originálnymi dřevořezovými plat-
ňami Hansa Baldunga Griena je jedným z nich.
Max J. Friedländer a další1 považujú za jeho
rodisko dědinu Weyersheim okolo roku 1480,
mladšia litertúra2 pokládá za miesto jeho naro-
denia podlá přídomku „Gamundius“ pri signa-
táře na hlavnom oltáři vo Freiburgu (Freiburg
im Breisgau) Švábsky Gmünd medzijúlom 1484
a júlom 1485. Je pozoruhodnou, podlá rodinných
súvislostí zrejme velmi vzdělanou osobnosťou
nemeckej ranej renesancie. Po tvrdzuje to jednak
rozsah ikonografických tém, od sakrálnych ná-
metov cez individualizované portréty až k me-
taforám na témy života a smrti na scénách s pos-
tavami stríg, jednak róznorodosť technik, ktoré
sa rozhodo! suverénně zvládnut’. Zvláštně zauja-
tie kultivováním materiálneho světa, charakteris-
tické pre hornorýnsku oblast, vnímavú na zmys-
lové bohatstvo nizozemského výtvarného preja-
vu, akoby sa dostávalo do konfliktu so skepsou
k uhladenej vyváženosti, známou z diel Jörga
Breua st., ktorá sa naopak usiluje preniknúť pod
povrch zobrazovaných scén. Aktuálně formálně
výdobytky talianskej renesancie, umožňujúce
štúdium modelu, sú iba prostriedkom. Napätie
v Baldungových malbách i dřevořezech vyplý-
vá zo záměrného narušovania vyskúšaných
schém nezvyčajnými uhlami pohladu na posta-
vy a ich tváře, ktoré sa vyskytuje aj v sakrálnych
motívoch, hoci sa najvýraznejšie uplatňuje v pro-
fánnych a mytologických maliarskych a grafic-
kých témach. Táto potřeba potlačit chladnú do-
konalost a vyprovokovat’ okrem zmyslového aj
emočný zážitok má zrejme kořene v gotickej tra-
dicii, možno v primárnom školení, ktoré Men-
de nachádza v švábskem okruhu Bernharda Stri-
gela, no celkom isto sa v nej odrážajú skúsenos-
ti maliarov a grafikov, pomocné nazvaných „po-
dunajskou školou“.
Kresba Madona s dieťaťom, korunovaná letia-
cim anjelikom, datovaná rokom 1504,3 poskytuje
příklady týchto nezvyčajných pozícií najmä na
postavičkách dětí a hoci vznikla v Dürerovej diel-
ni, nesvědčí o žiackej neistote ani o bezvýhrad-
nom napodobňovaní učitela. Je pravděpodobné,
že Baldunga priviedla do Norimbergu roku 1503
najmä túžba osvojit' si majstrovstvo v grafickej
disciplíně dřevořezu, ktorá sprevádzala na začiat-
ku 16. storočia informačný rozmach spósobený
mohutným rozšířením kníhtlače. Zotrval v dielni
do roku 1506 a pracoval v nej ako na malbách
oltárnych súborov, tak na předlohách pre vitraje
pre kostol svátého Vavrinca. Na začiatku roku
1507, keď sa Dürer vracal do Benátok, dostal Bal-
dung příležitost’ vyplnit dve objednávky magde-
burského arcibiskupa Ernsta von Sachsen na ol-
táře pre kostol v Halle. Roku 1509 odcestoval
Baldung do Štrasburgu, ktorý pre něho zrejme
nebol neznámým mestom, nakolko už v apríli to-
97