Bývalé súsošie Panny Márie so sv. Stefanom
v areáli kaštiefa v Bernolákove
a jeho tvorca Anton Leidenfrost

Maria P0TZL-MALÍKOVÁ

Medzi najvýznamnejšie světské stavby nesko-
rého baroka na Slovensku patří nesporné kaštiel
v Bernolákove (Čeklísi), ktorÿ si dal postavit na za-
čiatku 18. storočiagróf Jozef Esterházy (1682-1748),
syn Františka, mladšieho brata palatína Pavla Ester-
házyho a Kataríny, sestry ImrichaTökölyho.1
Jozef Esterházy, ktorý bol vychovávaný za kňa-
za a v roku 1700 promovaný vo Viedni na doktora
filozofie, sa už v mladosti rozhodol pre vojenská
dráhu.2 Podobné ako jeho otec, generál kavalérie, sa
velmi skoro stal úspěšným vojakom, bojujúcim na
cisárskej straně. V neskorších rokoch bol istý čas
bánom Chorvátská a Slavónie a nakoniec judex cu-
riae Uhorska. Súčasne bol od roku 1741 polným
maršalom.V tejto funkcii organizoval a viedolv po-
hnutých prvých rokoch vlády Márie Terézie uhor-
ské insurekčné vojská do boj a na obranu jej dedič-
ských práv.
Nový kaštiel uprostřed úrodných polí a viníc
južného Slovenska mal byť nielen správným centrom
rozsiahleho panstva, ale aj reprezentačným vidiec-
kym sídlom Jozefa Esterházyho, popři jeho mest-
skom paláci v Bratislavě.3 Takéto výpravné letné re-
zidencie patřili od začiatku 18. storočia, po odvrátení
tureckého nebezpečia, medzi prvořadé stavebné
podujatia uhorských magnátov, ktorí - podobné ako
příslušníci vysokej rakúskej šlachty - začali v nich
trávit podstatnú část svojho života, ba vytvořili z nich
často aj centrum svojej spoločenskej aktivity. Podlá
Korabinského4 bol kaštiel v Bernolákove postavený
na vyvýšenine, na ktorej sa povodně rozprestierali

vinice. V prvej fáze výstavby sa tu zriadili predo-
všetkým velké pivnice a komory pre zásoby, v ho-
tovej, s velkými nákladmi vybudovanej budově sa
však potom nachádzala tiež „vyberaná” knižnica,5
čo svědčí o význame tohto sídla pre jeho majitela
a „pozoruhodná” zbrojnica. Kaštiel sa stal čoskoro
tiež dejiskom významných společenských událostí
v živote grófskej rodiny.
Monografické spracovanie bernolákovského
kaštiela predbežne chýba, dodnes nie je bezpečne
známy ani jeho projektant.6 Podlá póvodného nápisu
na jeho strednej věži bol ukončený v roku 1722, sta-
vebné práce začali ale už o desatročie skór7 a pokra-
čovali podlá zachovaných vyúčtovaní až do konca
dvadsiatych rokov. Ku stavbě jestvuje poměrně vela
archívneho materiálu. Doterajšie dielčie sondy v prí-
slušnej časti rodinného archívu Esterházyovcov, ktorá
sa nachádza v Maďarskem krajinskom archíve (Or-
szágos Levéltár) v Budapešti, boli velmi slubné, nik-
to sa však archívnemu prieskumu dosial sústavne
nevěnoval. Zo slovenskej strany nazrel do tohto ma-
teriálu najmä Pavel Horváth, z madárskej Elemér
Révhelyi. Podlá ich výskumov, ktoré boli len sčasti
publikované a podlá mojich vlastných excerpt, sa na
prácach na novom kaštieli podielali predovšetkým
bratislavskí umělci a umeleckí remeselníci. Na stav-
bě samotnej pracovali murárski majstri Bartoloměj
Witweger a Vavřinec Steiger,8 kaplnku sv. Anny
v parku, pri tzv. „čiernej vodě” postavil v rokoch
1727-28 František Portenhauser.’ Objednávky na rož-
ne sochárske práce dostali Bratislavčania Kristán

40