Medzi nováčikov na majstrovstvách Európy sa zaradila aj nositeľka známeho basketbalového priezviska Tereza Sedláková. Tá zažije premiéru na EuroBaskete v 26 rokoch. Veľmi sa potešila, že ju tréner Juraj Suja zaradil do finálovej nominácie. „Je to splnený sen vzhľadom aj na to, že na olympiádu asi nemáme veľkú šancu. Majstrovstvá Európy sú vrchol a radosť. Je to aj túžba sa porovnať so špičkou,“ usmiala sa sympatická pivotka.
Jej brat Justín bol kedysi reprezentantom a najslávnejší z rodiny je jednoznačne otec Justín Sedlák, ktorý zažil veľké úspechy z československou reprezentáciou, zahral si aj na olympiáde, má bronz z ME, je členom siene slávy slovenského basketbalu a ako tréner viedol viacero klubov a takisto slovenský národný tím.
„Basketbal som si nevybrala náhodou. Nebolo mi to nikdy nasilu podsúvané, ale vyrastala som s ním. Teší ma, že spravím radosť našim aj bratovi. Určite je otec hrdý, že niekto v tom pokračuje,“ pokračovala Pezinčanka, ktorá pôsobí roky v Španielsku.
Pripomína otca štýlom
Tá aj herne pripomína otca. Tiež býval ‚undersize‘ pivotom ako sa pri menších podkošových hráčoch hovorí. Sedláková má len 185 centimetrov, čo je aj pri ženskom basketbale dnes náročnejšie. „Z útočného hľadiska bol z nás najlepší Justín, brat. Otec však dosiahol najväčšie úspechy. Zdedila som po ňom, že som malá a bojovná. Našou výhodou je obrana a doskok, ako dávať dvadsať bodov. Takisto tímový duch. Samozrejme, každý chce skórovať. Ak dáte body, cítite sa lepšie, ale tiež to záleží od profilu hráča. V klube to mám iné ako v reprezentácii. V národnom tíme je mojou úlohou tvrdá obrana a doskok, body sú potom bonus,“ pokračovala.
Otec nešetrí kritikou, aj keď rokmi sa to už mení. „Je oveľa menej kritický ku mne ako ku bratovi, ten si to zlízol viac. Možno len v Amerike a prvý rok v Španielsku toho bolo viac. Našli sme si postupne cestu. Vie, že keď je príliš prísny a kričí, tak to na mňa nefunguje. Nie je tak tvrdý, ako býval na Justína, ale keď mi nevyjde zápas, vie byť aj na mňa nahnevaný – typické je, keď povie, že spod koša nevieš trafiť, to som ja dával aj zranený,“ úprimne sa zasmiala Sedláková.
Slovenky čaká veľmi ťažká skupina. Proti Maďarsku, Srbsku a Turecku to bude fyzická bitka. „O tom sme sa rozprávali od prvého tréningu. Aj tréner Suja nám opakuje, že sme menšie. Musíme bojovať a hrať rýchlo dopredu, s agresívnou obranou, či to bude o mne alebo tíme. Rýchly protiútok, aby sme sa netrápili. Pod košom to bolí, ale opakuje sa u nás, že basketbal je fyzický šport a musíte ísť do kontaktu. Sama som mala dvakrát zlomený nos, ale dáš aj dostaneš. Musí to byť ako v boxe, brat ma naučil, musíš dať prvú ranu a uvidíš, ako reagujú. Dnes sa všetko vyslovene učí, hrať fyzicky a tvrdo, robiť stabilizačné cviky na to, aby človek vedel prijať ranu,“ zamyslela sa reprezentantka.
V dvadsiatichšiestich rokoch zažije debut na európskom šampionáte, ale pre terajšiu generáciu to môže byť vrchol. „Máme tu skúsené dievčatá, niektoré ideme na prvé, dúfam, že šanca tam ešte bude. S profesionálnym basketbalom sa nechcem lúčiť. Mám aj nový klub, ale počkám na oficiálne vyjadrenie tímu. Je to druhá španielska liga,“ vravela Sedláková.
Kluby pri mori
Pivotka národného tímu najprv vyštudovala univerzitu na Florida Tech, kde hrávala v NCAA a odvtedy sa drží pri mori, keďže v profesionálnej kariére pôsobí v Španielsku.
„Po Floride to ku mne zavialo. Všetky kluby sú pri mori, sedí mi to. Španielsko mi sedí otvorenosťou, ľudia sú bezprostrední v dobrom slova zmysle. Maňana je ich život, najskôr ma to nervovalo, lebo potrebujete opraviť práčku a meškajú, ale zvykla som si na to. Je to fajn. Napríklad tu, keď sa stretávame o 12, tak všetky baby sú nastúpené o 11:55, tam prídu 12:05, 12:10, ani v práci sa tak nestresujú. Pracujú preto, aby mali peniaze, ktoré si môžu užívať. Večer idú na pivko, do reštaurácie, prejsť sa, my pracujeme, aby sme mali peniaze. Vedia si viac užiť život ako my,“ uviedla držiteľka známeho basketbalového mena, ktorá by mala v druhej najvyššej španielskej súťaži pokračovať, aj keď klub nechcela ešte prezradiť. „Počkám, keď to oficiálne oznámia.“
Španielsko si zamilovala vďaka životnej úrovni, ale aj basketbalovej. Krajina nosí pravidelne medaile z vrcholových turnajov v mužskej aj ženskej časti.
„Vrážajú do toho veľa peňazí. V španielskej reprezentácii dievčatá zarobia viac ako cez sezónu v kluboch. V Španielsku sú tri profesionálne súťaže. Je to neskutočné množstvo hráčok, sponzorov, divákov. Majú to super nastavené a vychádza im to. Je to populárne ako v Amerike, basketbal je všade,“ dodala Tereza Sedláková.
