Veľké Slemence
| Veľké Slemence | |
| obec | |
 Kostol Zoslania Ducha svätého
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 103 m n. m. |
| Súradnice | 48°30′35″S 22°08′49″V / 48,5096°S 22,1470°V |
| Rozloha | 9,97 km² (997 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 595 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 59,68 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1332 |
| Starosta | Ľudovít Tóth[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 076 77 (pošta Ruská) |
| ŠÚJ | 543888 |
| EČV (do r. 2022) | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Veľké Slemence | |
| Webová stránka: velkeslemence.eu.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľké Slemence sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Veľké Slemence leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 102 metrov, súčasná rozloha: cca 1 100 ha, obyvateľov: 616, väčšinou maďarskej národnosti.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V druhej polovici 13. storočia časť tamojšieho majetku patrila zemanovi Marcelovi, ktorý mal v dedine kúriu a názov Slemeniec používal v prídomku. V písomnostiach z 13. až 15. storočia sa dedina pravidelne vyskytuje pod názvom Zelemench. Od 16. storočia sa názov rozšíril o maďarské Nagy (Veľké), čím sa obec názvom odlíšila od blízkych a menších Malých Slemeniec (Solonci). Pôvodný slovenský názov Slemence korení v starobylom slemen, ktoré prevzali Maďari a v podobe szelemen označuje časť domu. Je zrejmé, že Slemence boli starobylým slovansko-slovenským sídliskom, nepochybne jestvovali pred 11. storočím. Patrili k najstarším v okolí.
Väčšia časť tamojších majetkov patrila v 14. – 15. storočí šľachticom zo Sečoviec. Na blízkom mieste bola pravdepodobne v 11. – 12. storočí pustovňa, zaiste benediktínska. Zostal po nej názov miesta a blízkeho mosta ešte v 14. storočí. V dedine bol katolícky kostol, v ktorom v 30. rokoch 14. storočia pôsobil farár Mikuláš. Kostol predpokladáme už v 13. storočí. Časť dediny pri kostole mala v 15. storočí názov v zmysle Kostolné Slemence. Okolo roku 1586 a neskôr v kostole účinkovali protestantskí kazatelia.
Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1427 zdanili okolo 18 port. S domom richtára tam stálo najmenej 19 obývaných sedliackych domov. V roku 1567 zdanili 6 sedliackych domácnosti: dve hospodárili na celých, 4 na polovičných usadlostiach, spolu od 4 port. Želiarskych domácnosti bolo 6. V roku 1588 zdanili 10 sedliackych domácností, z ktorých 3 hospodárili na celých, 5 na polovičných a dve na štvrtinových usadlostiach, spolu od 4,5 porty. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Želiarskych domácností bolo 13. V poslednej tretine 16. storočia sa tam usadili prisťahované rodiny, v dôsledku čoho pribudlo obyvateľstva aj domov. V roku 1599 stálo v sídlisku 35 obývaných poddanských domov.
Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Slemence veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mali poddanské obyvateľstvo a osadenstvo kalvínskej fary. Poddaných v 17. storočí a začiatkom 18. storočia ubúdalo. Roku 1715 hospodárilo 8 sedliackych a 5 želiarskych domácností, roku 1720 už 11 sedliackych, dve želiarske a jedna slobodnícka domácnosť.
V súčasnosti majú Veľké Slemence v prevažnej miere maďarské a kalvínske obyvateľstvo. Obec bola v roku 1946 rozdelená medzi Slovensko a Ukrajinu, keď časť obce Malé Slemence alebo ukr. Mali Selmenci (Малі Селменці) ostala na ukrajinskej strane. V obci je postavený hraničný priechod Veľké Slemence – Mali Selmenci pre peších a cyklistov, ktorý bol otvorený 23. decembra 2005.[1][nefunkčný odkaz]
Hraničný priechod odbavuje celoročne v časovo obmedzenej prevádzke od 8. do 20. hodiny iba peších a cyklistov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a všetkých členských krajín Európskej únie (od 1. 1. 2010 vrátane Rumunska a Bulharska). V posledných rokoch vyvíja vedenie obce i samotní obyvatelia nemalú aktivitu na znovuzjednotenie obce. Na zviditeľnenie tejto snahy, ako aj na symbolizovanie spolupatričnosti boli na jeseň roku 2003 na oboch stranách hraníc postavené sikulské brány.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky kostol Zoslania Ducha svätého, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1822. Obnovou prešiel v roku 1922. Z tohto obdobia pochádza zariadenie kostola, ako hlavný neoklasicistický oltár s obrazom Zoslania Ducha svätého od J. Bokšaya z roku 1936. Súčasťou jeho zariadenia je aj starší obraz Snímanie z Kríža z polovice 19. storočia. Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami.[4] Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, v spodnej časti má nárožné skosenia, v hornej je osemuholníková, ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
- Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1868.[5] Prvá zmienka o reformovanom zbore v obci je už z roku 1619.[6] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Nárožia sú dekorované zaoblením. Veža je členená lizénovými rámami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
-
Kostol Zoslania Ducha svätého
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Veľké Slemence - Kostol Zoslania Ducha svätého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Veľké Slemence [online]. Krížom-krážom. Dostupné online. Archivované 2019-10-08 z originálu.
- ↑ Reformovaná kresťanská cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Veľké Slemence. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]