Srnec lesný
| Srnec lesný | |
 Samec a samica srnca lesného. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Capreolus capreolus Linné, 1758 | |
| Synonymá | |
| Cervus capreolus Linnaeus, 1758 | |
 Rozšírenie srnca lesného. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Srnec lesný[2] (staršie: srnec hôrny, srnec obyčajný, srna hôrna,(?) srna obyčajná, (?) srna lesná; lat. Capreolus capreolus) je hojne rozšírený párnokopytník z čeľade jeleňovité. Výskyt na Slovensku bol doložený na 93,7 % územia.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Srnec lesný je relatívne malým zástupcom svojej čeľade. Dosahuje hmotnosť medzi 17 – 30 kg, dĺžku 90 – 130 cm a v kohútiku meria 65 – 85 cm[3]. Chvost je veľmi krátky (2 – 6 cm) a sotva viditeľný[3]. Cez leto má jeho srsť až mierne hrdzavo-červený odtieň, s príchodom zimy však narastá nová zimná srsť a jej sfarbenie znateľne tmavne (srnčia zver prefarbuje). Samce majú relatívne krátke parožky, ktoré môžu u jedincov v dobrých podmienkach dorásť až do dĺžky 25 cm. Každý rok, v rozmedzí od októbra do novembra, samce svoje parožky zhadzujú a na jar budúceho roku (marec – apríl) im narastajú nové, ktoré sú spočiatku pokryté akousi zamatovou vrstvou, ktorá sa nazýva lyko a vyživuje paroh pri vývoji a raste. Po dokončení vývoja parôžkov sa srnec zbaví odumretého lyka otieraním a otĺkaním o slabé kmene stromov alebo drevín. Srnčie parožky môžu byť jednoducho zahrotené, ale môžu mať aj 4 až 6 výsad. Takže to môže byť špičiak, vidliak, šestorák, výnimočne osmorák (štyri výsady na jednom parožku) alebo raritný srnec s rôzne nepravidelne deformovaným a členitým parožím. Srnec svoje parožky zhadzuje v novembri a decembri. Srnec sa loví od 16. mája do 30. septembra, srny a srnčatá od 1. septembra do 31. decembra.[4]
Farebné odchýlky
[upraviť | upraviť zdroj]Veľmi vzácne je možno naraziť na srnčích albínov. Tí v dôsledku svojho nedostatku často trpia aj zlým zrakom a sú svetloplachí. Medzi poľovníkmi sa traduje, že zastreliť srnu-albína prináša smolu, respektíve, že kto zastrelí srnu-albína, do roka zomrie. Jednu srnu-albína chová ZOO Děčín.[5]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Srnec lesný žije v lužných lesoch aj vo vysokohorských smrekových lesoch. Obľubuje hlavne nepravidelné lesy s lúkami.[6] Za súmraku a svitania, keď je najaktívnejší, veľmi často navštevuje poľnohospodársku krajinu a často preniká až na okraje sídiel. Obýva prakticky celú Európu, vo veľkom počte chýba iba na severe Škandinávie, zasahuje aj až k pobrežiu Kaspického mora a na územie Malej Ázie.
Na Slovensku[6][7] a v Česku patrí k najpočetnejším párnokopytníkom. V roku 1970 bola jeho početnosť v Česku odhadovaná na 198 000 jedincov, v roku 2003 už na viac ako 300 000 jedincov (najviac od 60. rokov 20. storočia).[8]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 402 (93,3 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 162, 37,6 %) v nadmorských výškach 100 (Boťany) – 1 815 m n. m. (Vráta pod Kasprovým vrchom v Západných Tatrách).[2]
Ekológia a rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Živí sa najmä rôznymi bylinami, občas žerie aj rôzne plody. Obzvlášť pritom obľubuje mladé výhonky tráv s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec hôrny je relatívne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobným psiemu štekaniu. Srny a mláďatá počas ruje pískajú[6]. Väčšinu roku sa zdržuje samostatne, výnimkou je iba obdobie rozmnožovania. Samce sú teritoriálne a svoje teritórium chránia pred ostatnými samcami. Na značkovanie teritória používa výlučky z troch pachových žliaz: prvá je medzi raticami na zadných nohách, druhá je z boku nad členkom na zadných nohách a tretiu majú iba samce na čele.[6]
Samice pohlavne dospievajú vo veku 16 mesiacov. Samce sú polygamné a v polovici júla začínajú bojovať o priazeň samíc. Do novembra sa zárodok prakticky nevyvíja (latentná brezivosť / utajená gravidita). Podľa niektorých zdrojov sa v novembri neoplodnené srny pária s mladými srncami, ktorí neboli pripustení k ruji vo zvyčajnom čase staršími a silnejšími samcami, zárodok sa potom vyvíja normálne – toto však nebolo potvrdené. V máji až júni rodí srna obyčajne jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrnité mláďatá (srnčatá).
Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej vegetácii, kam ich chodí matka niekoľkokrát denne kŕmiť. V tomto období ich je mnoho zahubených sekačkami, poľovníci sa tomuto snažia zabrániť spoluprácou s poľnohospodármi – prechádzaním lúk pred kosbou, nájdené srnčatá odnášajú do krovín tak, aby na nich nezostal ľudský pach. V prípade, že samica zaregistruje v ich blízkosti človeka, psa alebo nejakého dravca, sa často stáva, že svoje mláďatá opustí. Mláďatá dojčí 6 až 7 mesiacov[3].
Vo voľnej prírode sa dožíva srnec maximálne 10 rokov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
- ↑ a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Srnec lesný - Capreolus capreolus, s. 516 - 522.
- ↑ a b c Atlas živočíchov – srnec lesný [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-10-18]. Dostupné online. Archivované 2012-02-05 z originálu.
- ↑ Kalendár lovu zveri na Slovensku, Podľa vyhlášky č. 172/75 Zb., č. 231/97 Z. z. a č. 230/01 Z. z. [online]. Lesy Slovenskej republiky š.p., [cit. 2011-10-18]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Vzácnou srnu albína pokousali psi, pomohli jí v zoo [online]. 1. 1. 2010, [cit. 2011-10-18]. Dostupné online. (česy)
- ↑ a b c d SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás. Martin : Osveta, 1985. 254 s. S. 131.
- ↑ BÚTORA, Ľubomír. Fibromatóza (fibropapilomatóza) srnčej zveri na Slovensku - nádorové ochorenie - [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-03-08 z originálu. „srnčia zver v podmienkach Slovenska najrozšírenejším a najpočetnejším druhom raticovej zveri“
- ↑ KERLES, Marek. V lesích je historicky nejvíce srn [online]. Lidové Noviny, 08.01.2007. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srnec lesný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Srnec lesný
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Srnec obecný na českej Wikipédii a Roe Deer na anglickej Wikipédii.