STS-131

**STS-131**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-131
COSPAR ID:	2010-012A
Raketoplán:	Discovery
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko (39-A)
Štart:	5. apríl 2010
Pristátie:	20. apríl 2010
Trvanie:	15 dní 2 hodiny; 47 minút 11 sekúnd
Počet obehov:	238
Inklinácia:	51,6°
Hmotnosť:	2 051 031 kg (pri štarte) ; 102 039 (pri pristátí)
Fotografia posádky
	; Predný rad: James Dutton (vľavo) Alan Poindexter (vpravo), Zadný rad (ľ-p): Rick Mastracchio, Stephanie Wilson, Dorothy Metcalf-Lindenburger, Naoko Yamazaki (JAXA) a Clayton Anderson
Navigácia
STS-130	STS-132
	Kozmonautický portál

STS-131 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu bolo doplnenie zásob a vybavenia Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Pri tejto misii v raketopláne letela do vesmíru naposledy sedemčlenná posádka. Pri ostatných misiách raketoplánov až do ukončenia programu bude počet astronautov na palube nižší, aby sa zvýšila nosnosť stroja.^[2]

Náklad pre stanicu bol umiestnený v talianskom kontajneri MPLM Leonardo. Pri návrate na Zem boli v tomto kontajneri umiestnené výsledky experimentov, nepotrebné vybavenie a odpad zo stanice.^[3] Okrem toho niesol Discovery na palube množstvo vedeckých experimentov, najväčšie množstvo experimentov od poslednej vedeckej misie raketoplánu STS-107.^[2] V priebehu misie prebehli 3 výstupy do otvoreného vesmíru, pričom všetky absolvovali astronauti Richard Mastracchio a Clayton Anderson.

Posádka

Alan Poindexter (2) – veliteľ^[4]
James Dutton (1) – pilot
Richard Mastracchio (3) – prvý letový špecialista
Dorothy M. Metcalf-Lindenburgerová (1) – druhý letový špecialista
Stephanie Wilsonová (3) – tretí letový špecialista
Naoko Jamazakiová (1) – štvrtý letový špecialista (JAXA)
Clayton Anderson (2) – letový specialista

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Priebeh letu

Odpočítavanie (countdown) pre štart sa začalo 2. apríla 2010.^[5] Štart prebehol po bezproblémovom priebehu odpočítavania 5. apríl 2010. Zážih motorov SRB (Solid Rocket Booster) a tým aj vlastný okamih štartu nastal v čase 10:21:25 UT.^[5] V čase 10:23:30 UT boli odhodené motory SRB, v čase 10:30 UT potom vypojené motory SSME (Space Shuttle Main Engines). Raketoplán sa dostal na obežnú dráhu 130-sekundovým manévrom motorov OMS (Orbital Maneuvering System). Nasledovalo otvorenie dverí do nákladového priestoru a vyklopenie antény pre komunikáciu v pásme Ku. Anténu sa však nepodarilo spustiť. Napriek tomu misia pokračuje. Základné údaje sa prenášali inými kanálmi, pri približovaní k ISS použila posádka iné prostriedky navigácia a veľkoobjemové údaje sa odvysielali na Zem až po pripojení k ISS. ^[5]

Druhý deň po štarte sa raketoplán postupne približoval k ISS a prebehla bežná kontrola tepelného štítu prístrojmi na predlžovacej tyči manipulačného ramena raketoplánu. Prebehla i kontrola skafandrov EMU (Extravehicular Mobility Unit) a vysunutie spojovacieho uzlu so stanicou do polohy pre spojenie. 7. apríla zhruba o 07:12 UT Discovery aj stanica vyrovnali svoje rýchlosti vo vzdialenosti asi 75 metrov. K stanici, presnejšie k jej uzlu PMA-2 sa raketoplán pripojil v čase 07:44 UT. Prielezy medzi oboma telesami sa otvorili po dokončení pevného spojenia, kontrole jeho hermetickosti a napustenia atmosféry, v čase 09:11 UT. Riadenie stabilizácie a orientácie celého komplexu prevzal americký segment stanice. Po zvyšok dňa sa posádka venovala prenášaniu nákladu, vrátane nádrže s vodou vyrobenou palivovými článkami raketoplánu.

Počas štvrtého letového dňa (8. apríla) vyzdvihol staničný manipulátor z nákladového priestoru raketoplánu modul Leonardo a pripojil ho k stanici, presnejšie k spojovaciemu uzlu jej modulu Harmony. Zároveň prebiehali prípravy na prvý výstup do kozmu (EVA-1) vrátane dýchania kyslíka z masiek dvojicou astronautov, ktorá sa chystala do kozmu vystúpiť - Mastracchiom a Andersonom. Prvý výstup sa začal 9. apríla v čase 05:31 UT. Astronauti vystúpili z prechodovej komory Quest. Náplňou výstupu bola príprava výmeny nádrže ATA na ITS-S1, zloženie experimentu MPAC/SEED z japonskej externej plošiny JEM-EF a výmena pokazeného gyroskopu RGA na ITS-S0. Výstup sa skončil v čase 13:58 SELČ a trval 6 hodín a 27 minút. Jeho ciele boli splnené.

Referencie

↑ NASA. STS-131 press kit [online]. NASA, [cit. 2010-03-26]. Dostupné online.
↑ ^a ^b PŘIBYL, Tomáš. Raketoplány: sbohem a šáteček. Kozmos, 2010, roč. XLI, čís. 2, s. 25-26.
↑ http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/exp.htm
↑ NASA Assigns Astronaut Crews for Future Space Shuttle Missions [online]. NASA. Dostupné online. (anglicky)
↑ ^a ^b ^c http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/index.htm

Externé odkazy

PRESS KIT misie STS-131 (po anglicky)

[press_kit-1] NASA. STS-131 press kit [online]. NASA, [cit. 2010-03-26]. Dostupné online.

[Přibyl-2] PŘIBYL, Tomáš. Raketoplány: sbohem a šáteček. Kozmos, 2010, roč. XLI, čís. 2, s. 25-26.

[3] ttps://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/exp.htm

[crew-4] NASA Assigns Astronaut Crews for Future Space Shuttle Missions [online]. NASA. Dostupné online. (anglicky)

[i-5] ttps://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/index.htm

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]