Konrád II. (Čechy)
| Konrád II. Oto | |
| české knieža | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Přemyslovci |
| Panovanie | 1189 – 1191 |
| Predchodca | Bedřich |
| Nástupca | Václav II. |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Konrád |
| Narodenie | medzi 1136 a 1141 Znojmo |
| Úmrtie | 9. september 1191 Neapol |
| Pochovanie | Praha |
| Rodina | |
| Manželka |
Helicha z Wittelsbachu (pred 1176 – 1191) |
| Otec | Konrád II. Znojemský |
| Matka | Mária Srbská |
| Odkazy | |
 | Konrád II. (multimediálne súbory na commons) |
Konrád II. Oto (* medzi 1136 a 1141, Znojmo – † 9. september 1191, pri Neapole) bol moravským údelným (1182 – 1189) a českým kniežaťom (krátko v 1182 a od 1189) z rodu Přemyslovcov.
Údelné a české knieža
[upraviť | upraviť zdroj]Syn Konráda II. (vnuka kniežaťa Konráda I. Brnianskeho) a Márie, dcéry Štefana I. Srbského, bol najvýznamnejším z přemyslovských moravských údelných kniežat. Pôvodne sa volal Konrád, druhé meno dostal počas pobytu v cudzine. Po smrti svojho otca po roku 1161 dostal okolie Znojma, roku 1173 okolie Brna a v roku 1179 okolie Olomouca, čím sa fakticky stal pánom celej Moravy.
V roku 1173 podporoval Soběslava II. a v roku 1178 Bedřicha k získaniu kniežacieho stolca. Bol mužom mimoriadne ctižiadostivým, energickým, schopným, ale tiež mimoriadne vzdelaným, čo veľmi imponovalo jeho súčasníkom doma i v cudzine. Súčasne sa však musel prispôsobovať neurovnaným pomerom poslednej štvrtiny 12. storočia.
Po vypudení neobľúbeného Bedřicha v r. 1182 bol Konrád zvolený českým kniežaťom, ale na zásah rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu sa musel vzápätí tohto titulu vzdať. Ako náhrada mu bol ponúknutý titul prvého moravského markgrófa. Morava v tom čase bola uvoľnená z moci českého kniežaťa a dostala sa do priamej podriadenosti ríšskeho cisára. Po smrti kniežaťa Bedřicha sa v r. 1189 stal českým kniežaťom.
Konrádov štatút
[upraviť | upraviť zdroj]Hneď po nástupe na kniežací stolec usporiadal v Prahe kolokvium všetkých Čechov. Ešte v tom istom roku sa v Sadskej na jeho podnet zišla spoločnosť vysokých svetských i cirkevných hodnostárov, ktorým Konrád Oto predložil svoj návrh prvého písaného zákonníka. Do histórie vošiel ako Konrádov štatút a jeho hlavným cieľom bolo potvrdenie dedičného prechodu vlastníckych práv k majetku. V roku 1190 sa Konrád Oto zúčastnil rímskej jazdy cisára Henricha VI. a o rok na to sa ako prvý český panovník zúčastnil v bazilike sv. Petra cisárskej korunovácie. Vzápätí po jeho boku sa zúčastnil bitky pri Neapole. Táto bitka sa mu stala osudnou. Počas obliehania mesta vypukol v cisárskom vojsku mor, ktorému padlo za obeť mnoho bojovníkov, medzi nimi i samotný Konrád. Bol pochovaný v benediktínskom kláštore Monte Cassino. Neskôr boli jeho ostatky prenesené do Čiech.
Hodnotenie Konrádovej vlády
[upraviť | upraviť zdroj]Konrád II. Oto patril akiste k najvýznamnejším predstaviteľom přemyslovského rodu. Jeho zásluhou došlo k zjednoteniu a upevneniu jednoty českého štátu v dobe európskeho rozmachu štaufovskej dynastie.
Rodinné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Konrád II. Oto sa pred r. 1176 sa oženil s Helichou (* 1160?, † 13. august 1198), dcérou grófa Otta Wittelsbašského. Ich manželstvo ostalo bezdetné.
- †
Genealógia
[upraviť | upraviť zdroj]| Litold Znojemský † 15. marec 1112 |
Ida Babenberská | Uroš I. Biely † asi 1145 |
? | ||||||||||
| Konrád II. Znojemský † po 1161 |
Mária Srbská † po 1189 |
||||||||||||
| Hellicha z Wittelsbachu † 13. august po 1198 OO pred 1176 |
Konrád II. Oto * medzi 1136 – 1141/2 † 9. september 1191 |
|||||||||
Panovnícke pomery
[upraviť | upraviť zdroj]
Konrád II.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Bedřich |
České knieža 1189 – 1191 |
Nástupca Václav II. |