Preskočiť na obsah

Človek vzpriamený

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Homo sapiens erectus)

Človek vzpriamený (zriedkavé názvy: vzpriamený človek, homo erectus[1], opočlovek, archantrop(ín) ; lat. Homo erectus, zriedkavo: Homo sapiens erectus, Pithecanthropus erectus, Archanthropus, Archanthropinae, Archanthropini) je vyhynutý druh rodu človek (Homo). Žil približne v období od 2/1,8 mil. do 150/140/100 000 pred Kr.

Objavovanie druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Jáva

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1863 (t.j. mimochodom 7 rokov po slávnom objave neandertálca v Neandertali, ktorého v tom čase považovali obyčajne len za starú rasu moderného človeka) prezentoval Ernst Haeckel prvýkrát myšlienku medzičlánku medzi ľudoopmi a ľuďmi na konferencii a v tom istom roku aj priamo v jednej zo svojich prác Carl Vogt (Soukup 2005 135 a n.). Haeckel potom v roku 1866 zaviedol aj označenie Pithecanthropus (alebo Alalus) pre tohto- vtedy ešte len hypotetického - „op(ic)očloveka“ (či „nemého“).

V roku 1892/1894 Eugene Dubois na základe nálezov Trinil 1, Trinil 2 a Trinil 3 (išlo o hornú časť lebky, zuby a stehnovú kosť) nájdených pri rieke Solo na Jáve opísal nový druh Pithecanthropus erectus. Už predtým, v roku 1890, Dubois našiel na Jáve nález Kedung Brubus 1; tento bol však až v roku 1924 dodatočne zaradený do druhu Pithecanthropus erectus. Podrobnosti o týchto nálezoch pozri v článku človek trinilský.

Ďalšie nálezy z Jávy (vrátane Homo soloensis):

  • v roku 1897 nálezy zubov označované ako Trinil 4 a Trinil 5
  • v roku 1900 nálezy stehenných kostí Trinil 6 (Femur II), Trinil 7 (Femur III), Trinil 8 (Femur IV) a Trinil 8 (Femur V), ktoré Dubois priradil druhu Pithecanthropus erectus až v 30. rokoch, ale v roku 1983 boli preradené do rodu Homo sapiens
  • v rokoch 1931 a 1933 viacero nálezov jedincov pri sídle Ngandong pri rieke Solo (tzv. Homo soloensis); ich postavenie v systéme je dodnes sporné (občas sa zaraďujú ako Homo erectus).
  • v roku 1936 nález pri lokalite Modjokerto (=Mojokerto či Perning) pri osade Djetis (nález má značku Modjokerto 1), ktorý Koenigswald označil najprv ako Pithecanthropus modjokertensis, ale po protestoch Duboisa (ktorý tvrdil, že jeho nález nepatrí do rodu Homo, a teda je odlišný od modjokertského) ho premenoval na Homo modjokertensis, sám ho však označoval ako Pithecanthropus a neskôr (1945) ho premenoval na Pithecanthropus modjokertensis.
  • v rokoch 1937 až 1941 tri čiastočné lebky (majú značku Pithecanthropus II/novšie Sangiran 2, Pithecanthropus III/novšie Sangiran 3 a Pithecanthropus IV/novšie Sangiran 4), viacero zubov a časti čeľustí v okolí lokality Sangiran na hornom toku rieky Solo.
  • v rokoch 1952 až 1977 jednak rozličné nálezy z nálezísk blízko Sangiranu, najmä nález so značkou Pithecanthropus VIII (novšie Sangiran 17) z roku 1969, a jednak nález lebky z lokality Sambungmacan (značka Sm 1).

Čína

[upraviť | upraviť zdroj]

Nálezy zubov z rokov 1921, 1923 a 1927 z lokality „Čou-kchou-tien (Zhoukoudian) lokalita 1“ v Číne primäli Kanaďana menom Davidson Black priradiť ich v roku 1927 do nového druhu menom Sinanthropus pekinensis. O rok neskôr sa v tej istej lokalite našla prvá lebka sinantropa, ďalšie nálezy z tejto lokality nasledovali až do roku 1937 a potom zas najmä v rokoch 1949 až 1966. Podrobnejšie pozri v článku človek pekinský.

V Číne sa ďalej našli najmä (vrátane nálezov dnes radených pod Homo heidelbergensis):

Vyššie uvedené nálezy z Lan-tchienu boli v roku 1964 opísané ako Sinanthropus lantianensis.

Ostatná Ázia

[upraviť | upraviť zdroj]

Z Vietnamu je významný nález z jaskyne Tham Khuyen z roku 1965, z Indie nález z lokality Narmada (Hathnora) z roku 1982.

Z roku 1991 (a neskôr) pochádzajú nálezy z lokality Dmanisi (t.j. Homo georgicus) na hranici Ázie a Európy.

Na ostrove Flores v Indonézii sa v roku 2003 našli nálezy LB1, LB2 atď. (t.j. Homo floresiensis).

Afrika

[upraviť | upraviť zdroj]

Významné africké nálezy sú (vrátane nálezov radených pod Homo ergaster):

Európa

[upraviť | upraviť zdroj]

Významné európske nálezy sú (nálezy sa dnes obyčajne radia pod Homo ergaster a Homo heidelbergensis):

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vytvorenie druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Analýzy vyššie uvedených nálezov z Jávy vykopaných od roku 1936 definitívne ukázali, že nálezy z Jávy (prípadne okrem Homo soloensis) netvoria zvláštny rod (nie sú teda ani medzičlánkom medzi ľudoopmi a ľuďmi), ale patria priamo pod rod človek (Homo). Okrem toho sa v roku 1939 porovnávaním ukázalo, že sú veľmi podobné nálezom druhu Sinanthropus pekinensis. Preto v roku 1939/1940 Weidenreich zlúčil druhy Pithecanthropus erectus (t.j. nálezy Trinil a Sangiran) a Sinanthropus pekinensis (t.j. nálezy z Čou-kchou-tienu) do jedného spoločného druhu, ktorý navyše presunul do rodu Homo. Nový druh nazval „Homo erectus“ (hoci Weidenreich sám potom viac-menej naďalej používal staré označenia Pithecanthropus a Sinanthropus). Príslušné nálezy pod rod Homo presunul aj Rus Nesturch v roku 1941, ten však nepoužil názov Homo erectus.

Preraďovanie taxónov do druhu a vyraďovanie taxónov z druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalší autori postupne do druhu Homo erectus pridali ďalšie (často dovtedy separátne klasifikované) nálezy, konkrétne najmä (v zátvorke je – okrem prípadov so skratkou napr. – uvedený zdroj a rok prvého zaradenia nálezu/taxónu pod druh Homo erectus):

Treba ale poznamenať, že nie všetci autori zahrnuli pod Homo erectus všetky tieto nálezy, a že niektorí autori zhruba do 70. rokov namiesto druhu Homo erectus mali všetky príslušné nálezy zaradené ako rod Pithecanthropus v širšom zmysle. Ako príklad môže poslúžiť významný britský anatóm W. E. Le Gros Clark, ktorý v roku 1955 najprv preradil nálezy rodu Sinanthropus pod rod Pithecanthropus, a až v roku 1964 presunul nálezy tohto širšie poňatého rodu Pithecanthropus pod rod Homo.

Kým jednotliví autori do druhu Homo erectus postupne pridávali vyššie uvedené ďalšie nálezy, druhí autori zas z druhu Homo erectus niektoré nálezy resp. skupiny nálezov (taxóny) odoberali a presúvali ich do iných rodov alebo do samostatných druhov. Najznámejšie prípady takýchto samostatných druhov sú:

Súčasný stav

[upraviť | upraviť zdroj]

Dôsledkom vyššie uvedených priraďovaní a vyraďovaní je, že dnes vládne v systematike druhu Homo erectus pomerne chaotický stav, pretože jednotliví autori chápu druh Homo erectus rôzne. Možné sú najmä nasledujúce definície druhu Homo erectus:

a) V úplne najširšom (t.j. staršom a cca. od roku 2000 už zriedkavom) ponímaní, druh Homo erectus zahŕňa všetky ľudské nálezy na Zemi - okrem nálezov patriacich pod Homo habilis alebo Homo rudolfensis - spadajúce do obdobia od 1,9 mil. BP (alebo v závislosti od autora od 2/1,5/1 mil. BP) do cca. 200 000 BP a v Ázii u niektorých autorov až do cca. 50 či 30 000 BP (pričom posledné dátumy po novom datovaní nálezu Ngandong už neplatia (pozri nižšie)). Vyššie uvedenú „epizódu“ so zaradením Homo habilis pod Homo erectus tu teda nezohľadňujeme.

b) Ako bod a, ale z druhu Homo erectus sa odčlenia nálezy zaraďované ako Homo ergaster, pričom Homo egaster (a tým pádom aj to, čo ostane v druhu Homo erectus) má do istej miery rôzne definície (pozri v príslušnom článku), typicky zahŕňa staršie africké nálezy a okrem toho prípadne najstaršie európske nálezy a prípadne čínsky nález Lung-ku-pcho.

c) Ako bod a, ale z druhu Homo erectus sa odčlenia nálezy zaraďované ako Homo heidelbergensis v najširšom zmysle ( archaický Homo sapiens), t.j. Homo erectus nezahŕňa najmladšie nálezy z Afriky a Európy a prípadne aj Ázie (Alternatívne sa odčlení len časť Homo heidelbergensis v najširšom zmysle). Presná hranica týchto najmladších nálezov (a tým pádom aj to, čo ostane v druhu Homo erectus) sa mení podľa autora, v Európe a Afrike sa môžu myslieť najčastejšie nálezy od 900 000 či až od 600/500 000 BP, v Ázii (ak sa ázijské nálezy vôbec vyčlenia z druhu Homo erectus) je táto hranica trochu neskoršia – okolo 300/200 000 BP (Ale ázijské nálezy z lokalít Jün-sien (Yunxian) a Narmada, ktoré sa tiež často zaraďujú už pod Homo heidelbergensis sú (asi) staršie – Narmada má vek 50 – 150/vyše200 000 alebo 200 – 300 000 BP alebo 600-400 000 BP a Jün-sien môže mať 450 000 alebo 400 – 700 000 alebo okolo 580 000 alebo 500-800 000 alebo okolo 1 mil. BP). Treba dodať, že:

  • Staršie sa namiesto názvu archaický Homo sapiens pre tieto nálezy vyskytovali aj konkrétnejšie označenia ako Homo sapiens steinheimensis, Homo sapiens rhodesiensis, Homo sapiens soloensis a podobne.
  • Európske nálezy (a staršie aj niektoré mimoeurópske) sa niekedy neklasifikujú ako Homo heidelbergensis (archaický Homo sapiens) ale ako rané formy neandertálcov.
  • Africké nálezy sa niekedy z Homo heidelbergensis vyčleňujú ako samostatný druh pod názvom Homo rhodesiensis (v širšom zmysle)
  • Niektorí autori pre úplne najmladšie nálezy z Afriky používajú označenie Homo helmei či Homo sapiens helmei. To isté označenie sa zriedkavejšie môže použiť aj pre trochu mladšie africké nálezy, čím sa stáva synonymom názvu Homo rhodesiensis v širšom zmysle spomenutého v predchádzajúcom bode.

d) Ako bod b a zároveň bod c a zároveň sa z druhu Homo erectus prípadne vyčlenia niektoré spornejšie druhy, najmä Homo antecessor a menej často Homo georgicus a Homo cepranensis. Táto možnosť d je v súčasnosti azda najčastejší prípad systematiky. Typicky (pozri napr. Thurzo 2010, 1998, Klein 1999, Wood a Lonergan 2008) je výsledkom tohto postupu nasledovný systém:

  • ázijské nálezy ostanú zaradené pod druh Homo erectus (najmladšie nálezy sa môžu alternatívne odčleniť ako ázijská časť Homo heidelbergensis);
  • staršie africké nálezy sa od druhu Homo erectus oddelia ako Homo ergaster (alebo alternatívne: najstaršie z nich sa oddelia ako Homo ergaster a stredne staré nálezy ostanú v druhu Homo erectus) a mladšie africké nálezy sa oddelia ako africká časť druhu Homo heidelbergensis (resp. Homo rhodesiensis či Homo helmei);
  • staršie európske nálezy sa oddelia ako incertae sedis (resp. ako druhy Homo georgicus, Homo cepranensis, Homo antecessor) a mladšie európske nálezy sa oddelia ako európska časť druhu Homo heidelbergensis (príp. zriedkavejšie ako raná fáza druhu Homo neanderthalensis).

Ako vidno, v extrémnom prípade sa pri takomto modernom postupe druh Homo erectus redukuje len na ázijské nálezy, teda zhruba na to, čo druh Homo erectus zahŕňal, keď bol pôvodne v roku 1939/1940 vytvorený (podobný „návrat ku koreňom“ sa v modernej systematike mimochodom udial s klasifikáciou druhu Homo sapiens).
Vzhľadom na to, že možnosť d je najčastejšia, platí, že ak sa v súčasnej literatúre používa termín „Homo erectus v širšom zmysle“, myslí sa obyčajne (akokoľvek definovaný) druh Homo ergaster + druh Homo erectus v užšom zmysle, pričom Homo erectus v užšom zmysle zahŕňa buď len (všetky či len staršie) ázijské nálezy alebo zahŕňa tak ázijské nálezy ako aj stredne staré africké nálezy. U jednotlivých autorov potom ešte do Homo erectus v širšom zmysle môže ešte navyše prípadne patriť Homo georgicus, Homo floresiensis atď. Neformálne sa Homo erectus v niektorom zo širších významov označuje aj výrazom erekti.

Európa

[upraviť | upraviť zdroj]

Najproblematickejšie pri vyššie spomínaných odčleňovaniach nálezov z druhu Homo erectus sú všetky ľudské nálezy (aj artefakty) z Európy spred 600 000 BP (ktorých je mimochodom veľmi málo): Najakceptovanejšie je dnes asi postavenie nálezu Gran Dolina ako samostatný druh Homo antecessor (ale nie všetci súhlasia), zaradenie nálezu Dmanisi ako Homo georgicus je už problematickejšie (nález sa často radí ako Homo ergaster či Homo erectus, okrem toho Dmanisi leží technicky skôr už v Ázii) a zaradenie nálezov z lokalít Isernia a Sima del Elefante (istý čas zaraďovaný ako Homo antecessor) je už úplne sporné. Nález Ceprano podľa najnovších analýz patrí veľmi pravdepodobne do druhu Homo heidelbergensis. Klein 1999 zaraďuje všetky tieto najstaršie európske nálezy ako „Homo sp.“. O datovaniach vyššie uvedených nálezov a o najstarších nálezoch ľudských artefaktov z Európy pozri nižšie pod nadpisom Časové vymedzenie.

Poddruhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujú poddruhy stanovené rôznymi autormi pre druh Homo erectus v najširšom zmysle. V článku človek (Homo) sú tie isté poddruhy zaradené podľa súčasnej mainstreamovej systematiky a sú tam uvedené aj synonymá. Treba zdôrazniť, že väčšina autorov uznáva len niektoré z poddruhov, ktoré sú tu uvedené, a dnešní autori veľkú časť z nich už ani nezaraďujú pod Homo erectus, takže zoznam braný ako celok je len extrémnou alternatívou:

Jáva:

  • Homo erectus dubius – nálezy: časť nálezov zo Sangiranu (S5, S9); často zaraďované pod Homo erectus palaeojavanicus
  • Homo erectus palaeojavanicus – človek (vzpriamený) starojávsky; nálezy: časť nálezov zo Sangiranu (S6a, S5, (?)S9, časť S7, S27, S31)
  • Homo erectus robustus – nálezy: S4 (=Pithecanthropus IV) zo Sangiranu; často zaraďované pod Homo erectus modjokertensis
  • Homo erectus modjokertensis – človek (vzpriamený) modžokertský; nálezy: Modjokerto 1 a časť nálezov zo Sangiranu (S1a, S1b, S4); zaraďuje sa aj pod Homo erectus erectus
  • Homo erectus erectus – človek (vzpriamený) trinilský; nálezy: Kedung Brubus 1, časť nálezov z lokality Trinil (Trinil 1, Trinil 2, Trinil 3, (?)Trinil 4, (?)Trinil 5), časť nálezov z lokality Sangiran (S2 (=Pithecanthropus II), S3 (=Pithecanthropus III), S8, S10, S17), lokalita Sambungmacan (Sm 1, Sm 3 a Sm 4); staršie sa do tohto poddruhu zaraďovali aj: Trinil 6(=Femur II), Trinil 7 (=Femur III), Trinil 8 (=Femur IV), Trinil 9 (=Femur V) a Femur VI
  • Homo erectus soloensis – nález z lokality Ngandong a prípadne ďalšie
  • Homo erectus ngandongensis – nález Sambugmacan

Čína:

  • Homo erectus wushanensis – nález z lokality Lung-ku-pcho (Longgupo)
  • Homo erectus lantianensis – človek (vzpriamený) lantiansky; nálezy z lokalít Čchen-ťia-wo (Chenjiawo, t.j. Homo erectus chenchiawoensis) a Kung-wang-ling (Gongwangling, t.j. Homo erectus gongwanglingensis resp. Homo erectus lantianensis v užšom zmysle [hoci typový nález človeka liantianskeho bol pôvodne nález z Čchen-ťia-wo])
  • Homo erectus officinalis - nález z Hong Kongu; zaraďované aj pod alebo ako synonymum Homo erectus lantianensis
  • †Homo erectus yuanmouensis (Sinanthropus yuanmovensis) – nález z lokality Jüan-mou (Yuanmou); zaraďované aj pod Homo erectus pekinensis
  • Homo erectus pekinensis – človek (vzpriamený) pekinský; nálezy z lokalít Čou-kchou-tien, Paj-lung-tung (Bailongdong v okrese Jün-si (Yunxi)), Lung-ku-tung (Longgudong v okrese Jün-sien (Yunxian)), prípadne aj čínske nálezy dnes pripisované často alebo občas druhu Homo heidelbergensis (napr. Che-sien (Hexian), Ťin-niou-šan (Jinniushan) a pod.)
  • Homo erectus yunxianensis - nález z lokality Jün-sien (Yunxian)
  • Homo erectus hexianensis – nález z lokality Che-sien (Hexian), zaraďované aj pod Homo erectus pekinensis
  • Homo erectus nanjingensis – nález z lokality Tchang-šan pri Nankingu (Nanjing), zaraďované aj pod Homo erectus pekinensis
  • Homo erectus daliensis – človek (vzpriamený) daliský; nález z lokality Ta-li (Dali) a prípadne aj ďalšie podobné ako Ťin-niou-šan (Jinniushan) a pod.
  • Homo erectus mapaensis – nález z lokality Ma-pa (Maba) a prípadne aj ďalšie podobné

Ostatná Ázia:

Afrika:

Európa:

Časové vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Spodná hranica [2]

[upraviť | upraviť zdroj]

Čína

[upraviť | upraviť zdroj]

V Číne a okolí sú možnými najstaršími nálezmi druhu Homo erectus nálezy z lokalít:

  • Žen-c’-tung (Renzidong, 2,25-2 mil. rokov, len nástroje, veľmi sporný nález a môže patriť aj druhu Homo habilis)
  • Lung-ku-pcho (Longgupo; 1,9 alebo novšie 2 mil. rokov, veľmi sporný nález, pozri Homo wushanensis)
  • Jüan-mou (Yuanmou; nález sa pôvodne datoval na 1,7 mil. BP, potom sa udávalo, že vek je skôr okolo 700 - 500 000 BP a teraz sa znova udáva vek 1,7 mil. BP [3])
  • Panva Ni-che-wan (Nihewan; nástroje z vrstiev starých 1,66-1,32 mil. BP [4], staršie sa uvádzali najstaršie dátumy nástrojov z tejto panvy 1,36 mil. BP (pre lokalitu Siao-čchang-liang (Xiaochangliang)) [5]alebo okolo 1 mil. BP (pre lokality Siao-čchang-liang a Tung-ku-tchuo(Donggutuo)) [6] alebo 1 mil. až 700 000 (pre Siao-čchang-liang) [7] alebo dokonca 2 - 1,9 mil. BP alebo viac (pre Siao-čchang-liang)[8])
  • Kung-wang-ling (Gongwangling, v regióne Lan-tchien (Lantian), 1,15 mil. alebo 800-750 000 BP alebo 700 000 BP alebo 800-730 000 BP)

Treba poznamenať, že ešte v prvých rokoch 21. storočia viacerí autori (pozri napr. Klein 1999) zastávali názor, že všetky datovania z Číny nad cca. 1 mil. (resp. 1,15 mil) BP (takzvaná "dlhá chronológia") sú (po)chybné. Počet takýchto vyšších datovaní však v posledných pár rokoch narástol, takže tento názor už asi možno považovať za zastaraný.

Jáva

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Jáve datovanie istých vrstiev naznačuje možný vek až 2 mil. BP a 1,6 mil. BP. Najstarší datovaný nález je nález Mojokerto 1, ktorý má vyše 1,81 mil. rokov alebo menej ako 1 mil. rokov, nález Kedung Brubus 1, ktorý má (podľa Wood 2011) vek okolo rozhrania pliocénu a pleistocénu [to by malo byť okolo 1,8 mil. rokov BP] a isté nálezy zo Sangiranu (vrátane časti nálezov z taxónu Meganthropus palaeojavanicus), ktoré majú buď až 1,65 mil. rokov alebo len 780 000 rokov. Ostatné jávske nálezy sú mladšie ako 1 mil. BP. Podľa Klein 1999 (a mnohých iných) však napriek týmto niektorým vysokým datovaniam viacero faktov skôr naznačuje, že úplne všetky jávske nálezy sú v skutočnosti mladšie než 1 mil. a väčšina je mladšia ako 800 000.

Indický subkontinent

[upraviť | upraviť zdroj]

Z indického subkontinentu (India, Pakistan) sú možno najstaršími nálezmi nálezy nástrojov z lokality Ráwát (Riwat, Rawat) datované na 2,2-2,0 mil. BP alebo 1,96-1,78 mil. BP, ďalej nález artefaktov z lokality Pabbi Hills datovaný na 2,2 až 0,9 mil. BP a niektoré ďalšie nálezy. U týchto nálezov však teoreticky (menej pravdepodobne) môže ísť aj o druh Homo habilis, okrem toho sú ich datovania sporné a napr. u Ráwátu môže ísť o prírodné útvary. Ďalej sa našli zuby druhu Homo erectus datované na 2,2-2 mil. BP z lokality Nádáh, aj tento nález je sporný. [9]

Okrem toho boli z Indie v roku 2011 oznámené nálezy nástrojov acheuléenskej kultúry, ktoré sa obyčajne pripisujú druhu Homo erectus, datovanie je okolo 1,5 mil. BP (každopádne viac ako 1 mil. BP )[10]

Západná Ázia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na hraniciach Ázie a Afriky (na Blízkom Východe) je najstarším nálezom druhu Homo erectus (alebo Homo ergaster) nález z lokality Ubajdíja (Ubeidiya) starý 1,4-1 mil. BP; často sa považuje len za presah afrických nálezov. Nález nástrojov z lokality Irk al-Ahmar (Erk el-Ahmar, Erq el-Ahmar) v Izraeli, datovaný na 1,96/1,95 - 1,78/1,77 mil. BP sa zatiaľ považuje za veľmi sporný (a teoreticky tu môže ísť aj o druh Homo habilis). [11]

Na hraniciach Ázie a Európy je najstarší nález z Dmanisi starý 1,77 mil., ale ten sa často považuje za európsky nález. V roku 2011 bolo oznámené, že nástroje z lokality sú staré 1,85 až 1,77 mil. BP. [12]

Európa

[upraviť | upraviť zdroj]

V Európe sú najstaršími nálezy:

  • Dmanisi - Homo georgicus (Gruzínsko, t.j. hranica Ázia/Európa, 1,85/1,77 mil. BP)
  • Atapuerca-Sima del Elefante (Španielsko, sánka, 1,2-1,1 mil. BP)
  • Orce (Španielsko, artefakty staré asi 1 mil. (Fuente Nueva 3 a Barranco Léon 5), tamojšie nálezy človeka (Venta Micena), staré 1,6 mil., sú pochybné)
  • ?Šandalja I (Chorvátsko, 1,5 - 1 mil. BP) [13]
  • Happisburgh (Anglicko, opis v roku 2010, nástroje, asi 990 000 - 780 000 BP)
  • Isernia La Pineta (Taliansko, artefakty, vyše 780 000 alebo okolo 730 000 alebo najpravdepodobnejšie okolo 500 000 BP)
  • Atapuerca-Gran Dolina - Homo antecessor (Španielsko, nálezy indivíduí, 731 000 alebo minimálne 780 000 alebo okolo 800 000 alebo okolo 500 000 BP).
  • Pakefield (Anglicko, opis v roku 2005, nástroje, OIS 17 (t.j. 712 - 676 000 BP) ale možno až OIS 19 (t.j. 790 - 761 000 BP))

Tieto nálezy, ako už bolo spomenuté, sa však nemusia v systematike nevyhnutne zaraďovať pod Homo erectus alebo Homo ergaster. Treba dodať, že uvedené nálezy sú jediné nesporné nálezy (jedincov alebo nástrojov) ľudí z Európy staršie ako nález Mauer 1 (teda staršie ako 600 000 BP). Klein 1999 v tomto kontexte upozorňuje, že po nedávnom prehodnotení rôznych údajných ďalších starých európskych nálezov (najmä z lokalít Le Vallonet, Soleihac, Kärlich A-E, Přezletice, Stránská Skála, Korolevo, Monte Poggiolo, Val d'Arno, Monte Peglia, West Runton, Tegelen, Mosbach, Séneze, Süssenborn, Untermassfeld, Tärko, Ilynka, Voigstedt, Ferme de Grace, Beftia 2 [lokalitu Sandalja v celej knihe vôbec nespomína]) sa ukázalo, že tieto údajné nálezy artefaktov človeka nie sú platné.

Afrika

[upraviť | upraviť zdroj]

V Afrike datovanie najstarších nálezov:

  • druhu Homo erectus zahŕňajúceho aj druh Homo ergaster zodpovedá datovaniu najstarších nálezov druhu Homo ergaster (pozri v článku Homo ergaster) a činí teda 1,9/1,8/1,75 mil. rokov BP.
  • druhu Homo erectus nezahŕňajúceho druh Homo ergaster zodpovedá datovaniu posledných nálezov druhu Homo ergaster (pozri v článku Homo ergaster) a činí teda 1,5/1,4/1,2/1 mil./600 000 BP.

Zhrnutie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zhrnutie pre Euráziu: Najstaršie nesporné nálezy (zrejme nielen druhu Homo erectus, ale aj celého rodu Homo) v Eurázii začínajú okolo 1,7 mil. BP (pred zmenami datovania v Číne a nálezom acheuléenu z Indie sa za nespornú považovala až hranica 1,2/1 mil. BP), pričom jediná nesporná výnimka je nález Dmanisi starý asi 1,85/1,77 mil BP. Sporné nálezy siahajú až niekde k 2 či dokonca 2,25 mil. rokov.

Zhrnutie pre Euráziu spolu s Afrikou: Summa summarum možno konštatovať, že:

  • ak Homo erectus zahŕňa aj Homo ergaster, tak celosvetovo najstaršie nálezy sú bez Dmanisi staré 1,9/1,8/1,75/1,7 (=najstaršie možné začiatky druhu Homo ergaster, vyššie datovanie Mojokerta, datovanie Kedung Brubus 1, a datovanie Jüan-mou), s Dmanisi sú staré 1,9/1,85/1,77 mil. BP (=najst. možný začiatok Homo ergaster a začiatky Dmanisi), a možno až 2/2,25 mil. rokov (=možné datovanie Jávy, Lung-ku-pcho, Indie a pod. a datovanie Žen-c’-tung)
  • ak Homo erectus nezahŕňa Homo ergaster, tak celosvetovo najstaršie nálezy sú bez Dmanisi 1,8 (cca.)/1,7 (=vyššie datovanie Mojokerta, datovanie Kedung Brubus 1, a datovanie Jüan-mou), s Dmanisi sú staré 1,85/1,77 mil. BP (=datovanie Dmanisi), a možno až 2/2,25 mil. rokov (=možné datovanie Jávy, Lung-ku-pcho, Indie a pod. a datovanie Žen-c’-tung)

Treba poznamenať, že niektoré texty z 80. rokov udávajú začiatok Homo erectus okolo 1 mil. BP aj bez toho, aby uznávali existenciu druhu Homo ergaster (uznávajú len druhy Homo habilis – Homo erectus – Homo sapiens; ak by uznávali existenciu druhu Homo ergaster, tak by hranica 1. mil. BP bola pri staršom datovaní, podľa ktorého boli ázijské a európske nálezy všetky mladšie ako 1 mil. BP, v poriadku). Druh Homo habilis potom podľa nich končí (z nejasných dôvodov) až okolo 1 mil. BP alebo majú medzi koncom druhu Homo habilis (ktorého koniec potom prípadne ťahajú až na 1,4/1,3 mil. BP) a začiatkom druhu Homo erectus jednoducho časovú „dieru“ [14].

Vrchná hranica

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchná hranica druhu Homo erectus je v súčasnosti (t.j. cca. od roku 1995) zhodná so spodnou hranicou druhu Homo heidelbergensis v najširšom zmysle (v terminológii alternatívnych systémov: so spodnou hranicou archaického Homo sapiens, resp. archaického Homo sapiens + Homo neanderthalensis v najširšom zmysle, resp. Homo heidelbergensis + Homo rhodesiensis). Z toho vyplýva nasledovné:

  • V Číne sa Homo erectus končí:
    • buď vtedy, keď končia nálezy z Čou-kchou-tienu (t.j. podľa nového datovania okolo 400 000 BP, podľa starého datovania sa tieto nálezy končili až 230/300/350 000 BP alebo viac)
    • alebo až vtedy, keď končí nález z lokality Che-sien (t.j. 412 000 alebo 250 000 alebo 150 000 BP) (Staršie boli na hranici druhu Homo erectus aj nálezy z Nankingu, staré podľa starého datovania možno len 200 000 BP, ale podľa nového datovania sú staré 500 – 620 000 BP)
  • V Afrike a Európe sa Homo erectus končí v závislosti od autora 900 000 alebo 800/700 000 alebo 600 000 BP (Staršie udávaná možnosť 500 000 BP po novom datovaní nálezu Mauer 1 z roku 2010 už nie je možná).
  • Na Jáve sa Homo erectus končí okolo (?) 550 000 BP (Klein 1999 str. 270)

Ak sa však do druhu Homo erectus (namiesto do druhu Homo heidelbergensis) zaradia čínske nálezy typu Ta-li (Dali), Ma-pa (Maba) a podobne a indické ako Narmada, tak sa Homo erectus v Číne vzhľadom na datovanie týchto nálezov končí okolo 200 000 alebo skôr až 100 000 BP a v Indii pri jednom extrémnom datovaní (pozri vyššie) okolo 50 000 BP. A ak sa v druhu Homo erectus ponechajú aj jávske nálezy Ngandong a/alebo Sambugmacan, tak sa Homo erectus na Jáve vzhľadom na datovanie nálezov z týchto dvoch lokalít podľa staršieho datovania končí až 300-250 000 BP alebo 100 000 - 53 000/27 000 BP, ale podľa datovania z roku 2010 (prinajmenšom pre Ngandong) medzi 546 000 a 143 000 BP [15].

V roku 2011 bol z lokality Lazaret vo Francúzsku oznámený nález (prezývku má Akidaya), ktorý bol predbežne zaradený ako Homo erectus (nie je jasné, či sa náhodou nemyslí Homo erectus v širšom zmysle, potom by to mohol byť aj Homo heildelbergensis, každopádne vraj rozhodne nejde o druh Homo neanderthalensis). Jeho vek je len 170 000 BP. Ak by ostalo platné zaradenie pod Homo erectus, tak by zrejme išlo o najmladší nález druhu Homo erectus z územia Európy (a podľa niektorých datovaní posledných ázijských nálezov aj celkovo najmladší nález Homo erectus). [16]

Zhrňujúc teda možno skonštatovať, že Homo erectus končí v Afrike a Európe 900/800/700/600 000 BP (najnovšie možno ?170 000 BP) a v Ázii 400/250/150/100 (v prípade Narmady pri extrémnom datovaní možno až 50 000 BP a podľa starších datovaní Ngandongu aj 53/27 000 BP). Treba dodať, že ak sa do Homo erectus zaradí aj Homo floresiensis – čo sa nerobí často - tak druh Homo erectus končí možno až 12 000 BP.

Od 70. do začiatku 90. rokov 20. storočia bol v rôznych textoch koniec druhu Homo erectus obyčajne paušálne stanovený na okolo 250 000 BP, pričom niektoré hraničné africké nálezy ako Broken Hill či Saldanha boli už spravidla považované za patriace pod Homo sapiens (zaradené boli ako Homo sapiens rhodesiensis, Homo sapiens steinheimensis, Homo sapiens neanderthalensis alebo podobne). Pod Homo sapiens namiesto Homo erectus sa vzhľadom na zvolený koncový dátum 250 000 samozrejme radili aj najmladšie ázijské nálezy erektov – najmä Ngandong (zaradený ako Homo sapiens soloensis, Homo sapiens steinheimensis, Homo sapiens neanderthalensis a podobne) a čínske nálezy typu Ma-pa (spravidla zaradené ako Homo sapiens neanderthalensis).

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus v užšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Thurzo 2010 Homo erectus v užšom zmysle (ktorý uňho zahŕňa len ázijské nálezy) bol fyzicky mohutným typom človeka (výška 150-170 cm, hm. 45-60 kg, kapacita mozgovej časti lebky 727-1 225 cm3, hrubý nadočnicový val, nízke čelo, zočnicové zúženie čelovej kosti, bezbradá sánka, náznak predozadného kostného hrebeňa na vrchu mozgovej časti lebky, zauhlené záhlavie).

Podľa Soukup 2005 Homo erectus v užšom zmysle (ktorý uňho zahŕňa ázijské nálezy a neskoršie africké nálezy) mal oproti ranému Homo väčšiu výšku a hmotnosť, väčší mozog, gracilnejší chrup, menšie žuvacie svaly a menší sexuálny dimorfizmus. Konkrétne morfologické znaky sú: robustná, 170 – 180 cm vysoká, štíhla postava umožňujúca efektívnu chôdzu a beh; hmotnosť 60 – 80 kg; predĺžená. úzka, nízka, mohutne stavaná mozgovňa (750 – 1225 cm3), v tyle pretiahnutá a zalomená do tylového valu; výrazné postorbitálne zúženie lebky; masívne, dozadu ubiehajúce nízke a sploštené čelo s výraznými nadočnicovými valmi; veľké lícne kosti, dopredu vystupujúca tvár, široký nos, čeľuste a podnebie; mohutné čeľuste; redukcia ochlpenia tela, zmnoženie potných žliaz a vznik nového termoregulačného systému.

Jeho archeologická kultúra severne a východne od severnej Indie (t.j. východne tzv. Moviusovej línie) pozostávala z drobnotvarej industrie z kremeňa s občasným výskytom pästných klinov, ktorá pripomína (africký) acheuléen. Západne od Moviusovej línie bol typický acheuléen (pästné kliny, obojstranne opracované priečne sekáče, škrabky, rydlá atď.), i keď nie je doložený u všetkých populácií druhu. Homo erectus používal oheň, staval si jednoduché lovecké prístrešky a používal drevené kyjaky a oštepy.

Žil v organizovaných skupinách. Lovil väčšie zvieratá a systematicky zbieral rastlinnú potravu. Jedlo varil (upravoval na ohni) tak ako moderní ľudia [17].

Dochádzalo uňho k rozvoju naučených vzorcov správania, presadzoval sa princíp spolupráce a reciprocity a rástol význam učenia v detstve.

Homo erectus v širšom zmysle

[upraviť | upraviť zdroj]

Vančata 2007 charakterizuje Homo erectus v širšom zmysle (t.j. unňho vrátane Homo ergaster a bez Homo heidelbergensis) nasledovne:

  • hrubšie kompakty [v origináli „kompaktaty“] a väčšia hrúbka kostí ako takých, zhrubnutie je viditeľné najmä na plochýchkostiach lebky a na niektorých dlhých kostiach
  • mozog relatívne malý – veľkosť od 600 do 1200 cm3 (priemerne 900 cm3), Homo ergaster (teda najstaršie formy Homa erecta v širšom zmysle) mali oveľa menší mozog než neskoršie formy zo stredného pleistocénu
  • mohutné nadočnicové valy a zalomené tylo s veľkou nuchálnou plochou, za naočnicovým valom typický supraorbitálny žliabok, výrazné postorbitálne zúženie a dlhá, väčšinou dosť nízka mozgovňa (v strednej časti často špecifický kostný útvar – frontálny kýl)
  • u ázijských nálezov aj špecificky sploštené temenné kosti vytvárajúce sagitálny kýl (čím vznikla charakteristická strechovitá horná časť mozgovne)
  • široké a ploché nosné kosti a výrazný alveolárny prognatizmus
  • absencia brady
  • mohutná, robustná a široká mandibula (s viac než jedným foramina mentale); rezáky robustné a smerujúce vpred, stoličky sa zväčšovali smerom od prvej k tretej, zubná dutina bola veľká
  • dlhé kosti pomerne štíhle a dlhé s nepríliš robustnou epifýzou.
  • Homo ergaster mal hruškovitý tvar hrudníka (ako u australopitekov) a väčší počet (6) bedrových stavcov, jeho panva ale bola ako u Homo sapiens (i keď možno trochu vyššia a užšia)
  • bol vysoký a štíhly, výška sa pohybovala od 160 do 185 cm a hmotnosť od 60 do 80 kg. (štíhla postava a úzka panva mohla byť adaptráciou na tropické podnebie podobne ako je tomu u dnešných tropických Afričanov)
  • v priebehu evolúcie sa jeho postava zmenšovala, stávala sa robustnejšou a zmenšovali sa veľkostné rozdiely medzi pohlaviami
  • vyrábal štandardizované kamenné nástroje:
    • do 1,5 mil. BP (t.j. Homo ergaster) vyrábal pokročilé nástroje typu oldovan, ktoré boli ‘’technologicky jednoduché a veľmi podobné nástrojom nachádzaným v súvislosti s ranými formami rodu Homo; nástroje tohto typu neboli často zhotovované z najvhodnejších materiálov a mali len hrubo opracovaný tvar; tento typ nástrojov nachádzame v tomto období nielen v Afrike, ale aj na gruzínskej spodnopleistocénnej lokalite Dmanisi.“
    • od 1,7/1,6 mil. BP [Vančata uvádza 1,4 mil.] niektoré (t.j. nie všetky) populácie Homa erecta vyrábali industriu typu acheuléen, ktorá mala už pomerne vyspelú technológiu výroby a spravidla bola z kvalitnejšieho kameňa (Acheuléen sa sústavne vyskytuje až u druhu Homo heidelbergensis); acheuléen sa však nevyskytoval v Ázii východne a severne od severnej Indie (až na niekoľko výnimiek v Číne a Kórei)

Človek stratil svoje kompletné ochlpenie pravdepodobne ešte ako Homo erectus, vtedy ako sa z neho stal stály chodec. Strata ochlpenia je významná z pohľadu regulácie termiky organizmu, ktorá je potením veľmi efektívna. Preto sa tvorba ochlpenia pre podporu potných žliaz, časom stiahla do úzadia.[18]

Vývojové vzťahy

[upraviť | upraviť zdroj]

O tom, z čoho sa vyvinul Homo erectus v širšom zmysle (teda zahŕňajúci aj Homo ergaster) pozri vývojové vzťahy v článku Homo ergaster. Homo erectus v užšom zmysle sa vyvinul buď z druhu Homo ergaster alebo z druhu Homo georgicus [19] alebo menej pravdepodobne z druhu Homo habilis.

Odpoveď na otázku, čo sa z druhu Homo erectus vyvinulo, závisí od presnej definície druhu Homo erectus. Ak pojem Homo erectus zahŕňa len ázijské nálezy, tak sa obyčajne predpokladá, že ide o slepú vývojovú vetvu. Ak zahŕňa (či už v niektorom užšom alebo širšom zmysle) aj stredne staré africké nálezy, tak sa z neho vyvinul Homo heidelbergensis (resp. archaický Homo sapiens, resp. Homo rhodesiensis a Homo heidelbergensis) alebo Homo antecessor [20](resp. Homo mauritanicus v širšom zmysle), a možno aj Homo floresiensis [21].

Príklady systematík v literatúre

[upraviť | upraviť zdroj]

Mounier (2011)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • …
  • Homo ergaster - nálezy: KNM-ER 1813/3733/3833, OH 9, Dmanisi, Daka
  • Homo erectus - nálezy: Čou-kchou-tien (Zhoukoudian), Ngandong

Manzi (2011)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • “raný Homo“ - Homo habilis?, primitívny Homo ergaster?
  • Homo erectus v širšom zmysle
    • Homo ergaster – len Afrika (a ?Blízky Východ) od 1,9 mil. (alebo viac: pozri vyššie); vrátane nálezov Daka, Buia a Olorgesaille (t.j. subsaharská Afrika okolo 1 mil. BP – 900 000 BP, pričom autor poznamenáva, že neskôr, t.j. medzi 900 a 600 000, je z Afriky málo nálezov)
    • Homo erectus v užšom zmysle – len Ďaleký Východ
  • ...

Thurzo (2010;1998; 1985)

[upraviť | upraviť zdroj]

a)2010

rod Homo:

b)1998

rod Homo:

  • …
  • habilini (Homo habilis v staršom zmysle):
    • ...
    • Homo ergaster -človek pracujúci; [z dátumov dole (vrátane prechodných) vyplýva trvanie druhu 1,96 – 700 000 BP] ;nálezy:
      • v Afrike: KNM-ER 992, KNM-ER 3733, KNM-WT 15000 (Nariokotome, 1,6 mil. BP), Swartkrans (SK 847, 1,5 mil. BP), sedem skamenených odtlačkov stupají na východoturkanskom území pred 1,5 mil.
      • v Ázii: pravdepodobne Lung-ku-pcho (Longgupo; 1,96 – 1,78 mil. BP) a pravdepodobne Dmanisi (1,8-1,6 mil. BP),
      • v Európe: Venta Micena (Orce, 1,2-1,0 mil. BP)
  • prechod medzi „ergastrami“ a erektami – africké nálezy OH 9 (Homo leakeyi, donedávna zaraďovaný pod Homo erectus; 1,3 - 1,1 mil. BP) a Melka Kunturé v Etiópii (Gomboré II – 0,7 mil. BP, Gomboré IB – 1,5 mil. BP)
  • erekti (Homo erectus v staršom zmysle):
    • Homo erectus v novšom zmysle– človek vzpriamený/staršie opočlovek; len ázijské nálezy; od 1,8 mil. BP (nález Modjokerto) do ? ;poddruhy:
      • Homo erectus erectus - človek vzpriamený trinilský; nálezy: Trinil (900 000 BP), Sangiran (len niektoré; 1,6 mil. BP), Sambungmacan, Kedung Brubus
      • Homo erectus modjokertensis - človek vzpriamený modžokertský; nálezy: Modjokerto (djetiské vrstvy, 1,8 mil. BP), Sangiran 1a, 1b a 4 (t.j. okolie obcí Bapang a Tjemoro)
      • Homo erectus lantianensis - človek vzpriamený lantiansky; nálezy: Čchen-ťia-wo (Chenjiawo; v Lan-tchiene (Lantiane); 650 000 BP), Kung-wang-ling (Gongwangling v Lan-tchiene; 800 – 750 000 BP), (sem ?) Jüan-mou (Yuanmou; 600 – 500 000 BP)
      • Homo erectus pekinensis - človek vzpriamený pekinský; nálezy: Čou-kchou-tien (450-230 000 BP), zuby z nálezísk Paj-lung-tung (Bailongdong v okrese Jün-si (Yunxi); 500 000 BP) a Lung-ku-tung (Longgudong v okrese Jün-sien (Yunxian); 500 000 BP)
    • Homo heidelbergensis
  • ?Homo antecessor - človek predchodca; zaraďovaný aj pod Homo heidelbergensis; vrátane nálezu z Ceprana
  • …

b)1985:

rod Homo:


Drobyševskij/Antropogenez.ru (2010; 2003)

[upraviť | upraviť zdroj]

a) 2010

archantrop/(?)Homo erectus (alebo Pithecanthropus erectus) v širšom zmysle - 1,8 mil BP - 130 000 BP (tri obdobia: 1,8 - 1,2 mil BP; 1,2 - 400000 BP; 400 000 - 130 000 BP)

  • (časť?) Homo ergaster - rané africké nálezy
  • klasický Homo erectus - afroázijské nálezy
  • prepaleantrop/(len?/najmä v Afrike a Európe:) Homo heidelbergensis - 500/400 000 - 130 000 BP
    • čínske nálezy - často zaraďované pod Homo erectus
    • európske nálezy (nazývané aj atypickí neandertálci/presapienti)
    • časť Homo helmei - africké nálezy, prvé 490 000 BP, ale väčšina 200 - 100 000 BP
  • iné

b) 2004

archantrop (pre-archantrop – 1,8 – 1,2 mil. BP, raný archantrop - 1,2 mil. – 800 000 BP, neskorý archantrop – 800 000 – 400 000 BP) a prepaleantrop (raný prepaleantrop – 400 000 – 200 000 BP, neskorý prepaleantrop – 200 000 – 130 000 BP):

  • Homo ergaster – ?1,8/1,6 mil. – 1,4/?1,2/?1 mil.; vrátane možno Homo georgicus a pozri poznámku dole
  • Homo erectus – ?1,8/?1,5/1,2 mil. – 1 mil./?400 000/?200 000; Afrika, Ázia, ?Európa; vrátane Atlanthropus mauritanicus (ktorý zahŕňa aj Pithecanthropus maghrebiensis), Sinanthropus yuanmovensis, Homo soloensis a Meganthropus palaeojavanicus a pozri poznámku dole
  • Homo heidelbergensis - ?1/?800 000/500 000 – 400 000 - 200 000/?130 000 BP; Afrika, Európa, ?Ázia; vrátane Homo erectus presapiens (Heim, 1987) a pozri poznámku dole

Poznámky:

  • Telanthropus capensis môže patriť pod Homo habilis alebo Homo ergaster
  • Homo leakeyi môže patriť pod Homo egaster alebo Homo erectus
  • Homo rhodesiensis a Homo saldanhensis môže patriť pod Homo erectus alebo pod Homo heidelbergensis.

c) 2003

rod Pithecanthropus - u iných autorov zodpovedá Homo erectus + Homo heidelbergensis + Homo neanderthalensis (!) + Homo sapiens palestinensis + Homo antecessor + Homo helmei

Vančata (2007)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus v širšom zmysle:

  • Homo ergaster - najstaršie africké a mediteránne formy plus Homo georgicus; nálezy: v Afrike: Koobi Fora (KNM-ER 3733, 3783; 1,9 – 1,5 mil.), Ileret (KNM-ER 42700; 1,54 mil.), Nariokotome (KNM WT 15 000; 1,6 mil.), Olduvai Bed II (OH9; 1,5-1,3 mil.), v záp. Ázii: Dmanisi (1,85 [1,5?] mil.), ?Ubajdíja (Ubeidiya; 1,4 mil.)
  • Homo erectus v užšom zmysle - východná Ázia a neskoršia Afrika; nálezy: v Ázii: Modjokerto (?1,8-1,2 mil.), Sangiran (1,6 a 1,4-1,0 mil.), Trinil (1,2 mil.), Hanoman (1,0 mil.), Ardjuna (1,0 mil.), Kung-wang-ling (Gongwangling; 1,0 mil.), Luo-nan (Luonan, 1,0 mil.), Jüan-mou (Yuanmou; 0,9 mil.), Ťien-š’ (Jianshi; 0,8 mil.), Sambungmachan (500 000), Lung-ku-tung (Longudong v Ťien-š’ (Jianshi); 650 000), Čchen-ťia-jao (Chenjiayao; 650 000), Čou-kchou-tien (Zhoukoudian; 600 000 a 400 000), Jün-sien (Yunxian; 450 000), I-jüan (Yiyuan; 400 000), Nanking (Nanjing; 350 000), Che-sien (Hexian; 350 000), Ťin-niou-šan (Jinniushan; 300 000), Ngandong (50 000) ,v Afrike: ?Gombore I (1,5 mil.), ?Omo (1,5 mil.), ?Konso-Gardula (1,4 mil.), ?Olduvai Bed III (1,3 mil.), ?Gombore II (1,2 mil.), Bouri (1 mil.), Buya (1 mil.), Olduvai Bed IV (0,9 – 0,7), Tarnifin (Ternifine) (0,7), ?Lainyamok (700 000), ?Masek (Olduvai, 600 000)
  • ?Homo cepranensis - nález Ceprano (800 000)
  • ?Homo antecessor - nález Gran Dolina (Atapuerca; 800 000)

Schwartz a Tattesall (2005)

[upraviť | upraviť zdroj]

putatívny Homo erectus:

Wood a Lonergan (2008)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus v širšom zmysle

  • Homo ergaster - Afrika, 1,9 - 1,5 mil. BP
  • Homo erectus v užšom zmysle - Indonézia, Čína, Afrika, 1,8 mil. BP - 30 000 BP
  • Homo floresiensis - Flores, 95 - 12 000 BP

McKee (2005)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • ...
  • incertae sedis: SK 847 (H. habilis, H. erectus alebo H. ergaster), Lung-ku-pcho (Longgupo, 1,9 mil., H. ergaster, H. erectus, H. cf. habilis, Lufenpithecus a pod.), Gran Dolina (790-780 000; Homo erectus, Homo ergaster, Homo heidelbergensis, Homo antecessor)
  • Homo erectus v širšom zmysle:
    • Homo ergaster - časť afrických nálezov a možno Lung-ku-pcho; nálezy: KNM-ER 3733 (1,5 mil.), KNM-WT 15000, KNM-ER 3883, (?) KNM-ER 1805 (1,5 mil.), (?)Lung-ku-pcho (Longgupo, pozri vyššie)
    • Homo erectus v užšom zmysle - nálezy: Afrika: KNM-ER 3228/1472/1481 (1,8 mil.), Nariokotome III (1,6 mil.), OH 9 (1,2 mil.), Omo, Konso (1,5-1,4 mil.), Gadeb (1,5-1,4 al. až 0,7 mil.), Bodo (600 000), Bouri, Olduvai Bed II (1,2 mil.), Olduvai Bed IV (700-400 000), Ndutu (600-400 000), Olorgesailie (900/700 000 – 400 000), SK 15; Blízky východ: Ubajdíja (Ubeidiya, 1 mil. alebo viac), Gešer Bnot Jaakov (arab. Džisr Banát Jakúb; 780 000), Aš-Šuwahitíja (Ash Shuwahitiyah), Nadžrán (Najran), Saffáka (Saffaqah), Wádí Tatlít (Wadi Tathlith) (posledné štyri: cca. 900 – 600 000), (?)Báb al-Mandab (Bab el Mandeb), Katar (Abdul Nayeem, 1 mil.); Jáva: Djetis faunal beds, Trinil faunal beds (750-500 000), Modjokerto (1,81 mil., staršie datovanie 1 mil.), Sangiran (S27 a S31, t.j. Meganthropus; 1,6 mil., staršie datovanie 900-700 000), najmladšie jávske nálezy majú 53 000 až 27 000; Čína: (?)Žen-c’-tung (Renzidong, 2,25 mil.. len nástroje), (?)Lung-ku-pcho (pozri vyššie), Jüan-mou (Yuanmou, 1,7 mil. alebo 700-500 000), Lan-tchien (Lantian) (Kung-wang-ling (Gongwangling), Čou-kchou-tien (Zhoukoudian, 360 000 alebo 600-414 000), Lan-tchien (Lantian - Homo erectus lantianensis: Čchen-ťia-wo (Chejiawo) 590-500 000 a Kung-wang-ling (Gongwangling) 800-750 000), Che-sien (Hexian, 200 000 alebo 190 000 až 150 000), Siao-čchang-liang (Xiaochangliang, 1 mil. – 700 000); Vietnam (okolo 400 000): Tham Khuyen, Tham Hai, Nui Do, Quan Yen; ostatná Ázia: Isampur Quarry (600-400 000), Kap Pah Nam (700 000), Diring Jurjach (Diring Yuriakh – Rusko, 1,6 mil. alebo 500 000 alebo 260 000), Dmanisi (1,7 alebo 1,6-900 000); Európa: Orce (Fuentenueva, Barranco Leon, Venta Micena, 1,6 mil., mierne sporné), Cueva Victoria, Torralba (500 000), Ambrona (500 000), Aridos 1 a 2, Schöningen (400-380 000), (?)Přezletice, (?)Fontana Ranuccio (700 000-450 000), Ceprano (900-800 000)
    • prechod od Homo erectus k Homo sapiens –nálezy: Afrika: Tiganníf (Teghenif, 730-600 000), Sídí Abdrurrahmán (Sidi Abderrahman, 500 000), Rabat, Salá (Salé, 160 000), Buia (Eritrea, 1 mil.); Čína: Jün-sein (Yunxian, 1 mil. alebo viac); Európa: Vértesszőlős (Homo sapiens palaeohungaricus, 400 alebo 350-185 000), Castel di Guido (300 000), Mauer HH (300-250 000), Boxgrove HH (515-485 000), (?)Montmaurin (300 000), Petralona (pozri nižšie)
  • ...

Soukup (2005)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus v širšom zmysle:

  • nález Lung-ku-pcho (Longgupo) – vek 1,9 mil. BP, podobný druhom Homo ergaster a Homo habilis
  • Homo ergaster - 1,8-1,4 mil. BP, Afrika a možno Dmanisi; nálezy: Karari (KNM-ER 1805), Nariokotome III (KNM-WT 15000), Koobi Fora (KNM-ER 992, KNM-ER 3733 a 3883), Ileret, možno Dmanisi (Homo georgicus) a „nie je vylúčené rozšírenie na územie južnej Afriky (podobnosť s druhom Telanthropus capensis)“
  • Homo erectus – 1,8-0,4 mil. BP, Afrika, Ázia, Európa; nálezy: (i) Jáva:Trinil, Modjokerto (Djetis), Sangiran, Sambugmachan, (ii) Čína: Čou-kchou-tien (Zhoukoudian), Čchen-ťia-wo (Chenjiawo), Kung-wang-ling (Gongwangling), Lan-tchien (Lantian), Lung-tchan-tung (Longtandong)/Che-sien (Hexian) (tento nález je možno archaický Homo sapiens), (iii) Afrika: West Turkana, Buia, Omo, Bouri, Olduvai, Sídí Abrurrahmán, Thomas Quarry, Tiganníf (Tighenif), Eritrea, (iv) Európa: len nepriamo cez artefakty acheulského typu (lebo nálezy jedincov sa dnes už pripisujú archaickému Homo sapiens/Homo heidelbergensis resp. Dmanisi druhu Homo ergaster resp. Gran Dolina možno Homo antecessor):
  • Homo antecessor - nález Gran Dolina (ale na str. 624 je ku Homo antecessor napísané, že „územie dnešného Španielska a Talianska“ a vek 1,2 mil. až 700 000)


Koltes (2004/2005)

[upraviť | upraviť zdroj]

jedna možnosť:
archantropín/Homo erectus v širšom zmysle:

druhá možnosť:
rod Homo:

(V druhej možnosti je Homo heidelbergensis je ako samostatný druh alebo pod Homo sapiens)

Lewin, Foley (2004)

[upraviť | upraviť zdroj]

naddruh Homo erectus

Groves (?2004)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • ...
  • Homo ergaster a Homo cf. ergaster - nálezy KNM-ER 730, 738, 2598, 3228, 3733, 3883, 1808, KNM-WT 15000, Dmanisi A, B 775-780
  • Homo erectus a Homo cf. erectus - nálezy: OH 9, Mojokerto, Sangiran 2-4, 10, 12, 17, 30, Trinil 2, Ngandong 1, 6, 7, 12, 13, 14, Sambungmacan 1, 3, 4, Ngawi, Danakil (UA31), Lung-ku-pcho (Longgupo), Jüan-mou (Yuanmou), Kung-wang-ling (Gongwangling), Čchen-ťia-wo (Chenjiawo), Čou-kchou-tien (Zhoukoudian/ZHK, vrstvy 1 až 12 a 14 až 17) Che-sien (Hexian), Jün-sien (Yunxian EV 9002)
  • ...

Lexikon der Biologie (2004)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus, navrhované poddruhy (toto delenie na regionálne poddruhy sa dnes už málo používa):

Susanne et al. (2003)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • …
  • Homo ergaster – zaraďované aj ako archaická africká varieta druhu Homo erectus
  • Homo erectus – u niektorých autorov obmedzené na Áziu a africké nálezy potom obyčajne patria pod Homo heidelbergensis alebo Homo rhodesiensis
  • incertae sedis: nálezy Gran Dolina (Homo antecessor), Ceprano
  • ...

Všeobecný encyklopedický slovník (2002)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus – človek vzpriamený/opočlovek

Mikko's Phylogeny Archive

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

National Geographic Deutschland December 2002 (grafika)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • …
  • Homo erectus - najmä Ázia 1,8 mil. - 30 000 rokov BP
  • Homo erectus/ergaster - najmä Afrika a Európa 1,8 mil. - 900 000 rokov BP
  • ...

Heslip (2001)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • ...
  • Homo ergaster – 1,7 – 1,5 mil. BP (ale ďalej uvádza aj KNM-ER 3733 staré 1,8 mil. BP a OH 9 staré 1,2 mil. BP); Afrika a nález Dmanisi; nálezy: Afrika: Keňa: KNM-ER 730, 731, 819, 820, 992, 1466, 1478, 1593, 1648, 1808, 1811, 1812, 1821, 2592, 2595, 2598, 3733, 3734, 3883, 3889, 3892, 15000, Tanzánia: OH 9, OH 13, Južná Afrika: SK 847, Ázia: Dmanisi (D2280, D2282)
  • Homo erectus – 1,7 mil. – 300 000 BP; primárne Ázia a Európa (ale európske nálezy ďalej neuvádza); nálezy: Čchen-ťia-wo (Chenjiawo), EV 9001 (Jün-sien (Yunxian)), EV 9002 (Jün-sien), PA 86, PA 830 (Che-sien (Hexian)), PA 1051-6 (Kung-wang-ling (Gongwangling)), PL-1 (Sambungmacan), Saldanha, Sangiran 2 (Pithecanthropus 2), Sangiran 4 (Pithecanthropus 4), Sangiran 9, Sangiran 17, Solo 6 a 9, Trinil 2, Ternifine 2 a 3, Jüan-mou (Yuanmou), Čou-kchou-tien (Zhoukoudian – hlavný nález a nález 5 a nález XII)
  • ...

Kreger

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus v širšom zmysle:

  • Homo ergaster – nálezy: KNM-ER 3733, OH 9, KNM-ER 992, SK 847
  • Homo erectus – vrátane Dmanisi; človek pekinský, KNM-WT 15000, Čou-kchou-tien (Zhoukoudian) XII, Solo 6, Solo 9, Sangiran 2, Sangiran 17, Kung-wang-ling (Gongwangling), Jüan-mou (Yuanmou), Čchen-ťia-wo (Chenjiawo), Čou-kchou-tien (Zhoukoudian) 5, PA 86, EV 9001 (Jün-sien (Yunxian)), EV 9002 (Jün-sien), Che-sien (Hexian), Dmanisi, Sambungmacan
  • Homo heidelbergensis – Európa a Afrika (u niektorých autorov aj Ázia) [v článku Homo erectus sa uvádza, že len Európa, ale zrejme ide len o nepresnosť]; nálezy: Arago XXI, Apidima 2, Broken Hill 1, Atapuerca 4, Atapuerca 5, Petralona 1, Steinheim, Bodo, Mauer 1, Boxgrove Tibia

Wood (2000)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • ...
  • Homo ergaster – 1,9 až 1,5 mil.; zaraďované aj ako raný africký Homo erectus; holotyp:KNM-ER 992, paratypy: KNM-ER 730, 731, 734, 803, 806, 807, 808, 809, 820, 1480, 1805, dobre zachované nálezy: KNM-WT 15000, KNM-ER 3733, 3883;KNM-ER 820, 992.
  • Homo erectus – 1,8 (Modjokerto) až 50 000 (Ngandong); zaraďované aj pod Homo sapiens; Ázia a Afrika; nálezy: Trinil, Sangiran, Sambungmachan, Sinanthropus pekinensis, Sinanthropus lantianensis, Telanthropus capensis, Homo leakeyi, Atlanthropus mauritanicus, Melka Kunture, Buia, prípadne aj Homo soloensis (Holotyp: Trinil 2, dobre zachované nálezy: Sinanthropus lebky II, III, X, XI, XII, čeľuste B 1, G 1; Sangiran 2 (Pith II), 4 (Pith IV), 17 (Pith VIII), 9, OH 9, Tighenif 1-3)
  • ...

Zeitoun (2000)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

Klein (1999)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • ...
  • Homo ergaster/africký Homo erectus - všetky nálezy Afriky medzi 1,8 mil. rokov BP a 600000 BP; iní autori zaraďujú africké nálezy staré 1,2 mil. - 600000 BP do Homo erectus (a nie do Homo ergaster); nálezy: Tarnifin/Tiganníf (Ternifine/Tighennif)/Palikao (menej ako 780 000), ’Ajn Ma’rúf (Ain Maarouf, Al-Hádžib (El Hajeb), ten istý(?) nález aj pod Homo sapiens), Sídí Abdurrahmán, Thomas Quarries (posledné dve sú mladšie ako Tarnifin a teda možno už patria pod Homo sapiens), Buia (Danakilská púšť, 1 mil.), Gomboré II (Melka Kunture, 1,3 mil. – 780 000), Konso (1,4 mil.), Omo Member K (L 996-17; 1,4-1,3 mil. rokov), Nyabusosi, Koobi Fora (KNM-ER 1808, KNM-ER 3733 (posledné dve 1,8-1,7 mil.), KNM-ER 3883 (trošku mladšie ako 1,7 mil.), ďalšie nálezy z Koobi Fora majú 1,6-1,4 mil. rokov), Nariokotome (KNM-WT 15 000, 1,5 mil.), Olduvajská roklina (OH 9 (1,2 mil.), OH 12, OH 28, OH 22 (posledné tri: 780 – 620 000 alebo pred 1,1 mil.), OH 51, OH 23 (970-780 000)), Swartkrans (SK 27, SK 847 a iné, 1,8-1,5 mil.)
  • Homo erectus - len východná Ázia
    • čínsky typ (vrátane Vietnamu) – nálezy: Lung-ku-pcho (Longgupo, 1,9 alebo 1,02-750 000), Kung-wang-ling (Gongwangling, Lantian, 1,15 alebo 800-750 000), Panva Ni-che-wan (Nihewan, v nej napr. Tung-ku-tchuo (Donggutuo) 1 mil. BP – toto je najstaršie nesporné datovanie H. erecta), Jüan-mou (Youanmou, menej ako 780 000), Čchen-ťia-wo (Chenjiawo, Lantian, 590 – 500 000), Čou-kchou-tien lokalita 1 (500-240 000 / 550 – 200 000), Che-sien (Hexian, 300 000), Jün-sien (Yunxian, 800-500 000), Nanking (Nanjing, 400-200 000), čínske nálezy medzi 300 000 – 100 000 (najmä Ťin-niou-šan, Ta-li, Ma-pa) on zaraďuje primárne sem ale možno ich alternatívne zaradiť pod Homo heidelbergensis, Vietnam: Tham Khuyen (600 – 400 000)
    • indonézsky (jávsky) typ – suma summarum asi sú reálne všetky jávske nálezy veľmi pravdepodobne mladšie než 1 mil. a väčšina je mladšia ako 800 000 (hoci sporné datovania ukazujú aj max. 2 mil. pre isté staršie vrstvy (Pucangan- Djetis) a max. 1,6 pre isté mladšie vrstvy (Kabuh-Trinil)); nálezy: Mojokerto (1,8 mil. alebo menej ako 1 mil.), Sangiran (1,65 mil. alebo menej ako 1 mil.), Ngandong a Sambungmacan (oboje asi 300-250 000 alebo 53-27 000)
  • Homo sp. (str. 316 a n.):
    • záp. Ázia: Ubajdíja (Ubeidiya, 1,4-1 mil. BP, asi Homo ergaster, t.j. len kvázi presah Afriky), Gešer Benot Jaakov (Gesher Benot Ya'aqov, artefakty, ?600 – 500 000 BP), Dmanisi (1,95 – 1,77 mil. alebo 1,19 – 0,99 mil., odlišné od H. ergaster a čiastočne podobné H. neanderthalensis zo Sima de los Huesos)
    • Európa: Isernia (vyše 780 000 alebo 730 000 alebo najpravdepodobnejšie okolo 500 000 BP), Ceprano (700 000 BP, podobné druhu Homo erectus a nálezu Bilzingsleben), Orce (artefakty staré 1 mil. BP z Fuente Nueva 3 a Barranco Léon 5 a časti jedinca – ale asi nie ľudského – z lokality Venta Micena staré 1,6 mil. BP), ?Homo antecessor/Trinchera Dolina/Gran Dolina (800 000 alebo 500 000 BP); Poznámka: Dodáva, že artefakty z lokalít La Vallonet, Soleihac, Kärlich A, Přezletice, Stránská Skála a Korolevo, ktoré sa staršie považovali za nálezy z obdobia cca. 1 mil. – 780 000 asi nie sú ľudského pôvodu, a že preto celkovo okrem Gran Doliny, Ceprana a Dmanisi (to je ale skôr Ázia), možno Isernie a možno Orce sa akékoľvek európske doklady ľudí začínajú až okolo 500 000, presnejšie nálezmi Boxgrove, Visogliano a Mauer 1.
  • ...

Filit (1999)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus (Pithecanthropus erectus) - človek vzpriamený, opočlovek, staršie pitekantrop; 1 mil (!) - 500 000 (ale niektoré formy prežívali do 300 000):

Schrenk (1997/2008)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus:

  • raný Homo erectus - 2-1,5 mil. rokov; vrátane Homo ergaster (raná africká fáza); nálezy: Nariokotome, Koobi Fora, Konso-Gardula, Orce, Dmanisi, Sangiran, Modjokerto, Longgupo
  • neskorý Homo erectus
    • neskorý africký a ázijský Homo erectus - 1,5 mil. - 300 000 BP; Swartkrans, Olduvai Gorge, Kanam, Yayo, Tarnifin (Ternifine), Omo, Melka Kunture, Sangiran, Trinil, Ngandong, Lan-tchien (Lantian), Lantandong, Jüan-mou (Yuanmou), Čou-kchou-tien (Zhoukoudian), Ubajdíja (Ubeidiya), Narmada, Tham Kyen, Tham Hai
    • Homo heidelbergensis /(celé? alebo posledná fáza? sa označuje aj ako) raný európsky archaický Homo sapiens (porov. str. 104, 88)– 800 000 - 400 000 BP; nálezy: Gran Dolina, Mauer, Bilzingsleben, Arago, Boxgrove, Ceprano
    • čínsky archaický Homo sapiens -od 280 000 BP

Encyklopédia medicíny (1997)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus – opočlovek/človek vzpriamený; 1,6-250/200 000

Scott (1995)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

Kronika ľudstva (1992/1988)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus

The Times Atlas of Archaelogy (1991)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

  • ...
  • Homo erectus – od 1,7 mil. BP v Ázii a prípadne aj v Afrike
  • európske nálezy spred 120 000 BP:
    • možno už pred 700 000 BP - možno Homo erectus
    • 700 000 – 400 000 BP - Homo erectus alebo raná forma Homo sapiens; nálezy: Mauer, St. Acheul, Terra Amata, St. Brelade, Bilzingsleben, Torralba-Ambrona
    • 400 000 – 120 000 BP
  • ...

Biologie (1986)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

Encyklopédia archeológie (1986)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus – nálezy: Afrika: Tarnifin (Ternifine), Salá (Salé), Broken Hill, Bodo; Ázia: Jáva, Lan-tchien (Lantian), Ta-li (Dali), Čou-kchou-tien (Zhoukoudian); Európa: Vallonet, Terra Amata, Tautavel, Lazaret, Fontéchevade, Mauer, Bilzingsleben, Vértesszölös, Azych:

Malá československá encyklopedie (1984)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus – človek vzpriamený/opočlovek:

Pyramída (1982)

[upraviť | upraviť zdroj]

v článku opočlovek (1982):

rod Homo:

  • ...
  • nálezy medzi Homo habilis a Homo erectus: napr. Telanthropus capensis
  • Homo erectus –človek vzpriamený/ zastarano opočlovek; vyvinul sa pred vyše 1,5 mil. z Homo habilis
  • incertae sedis: európske nálezy: Arago (podobne stará ako Mauer), Petralona (700 – 350 000)
  • ...

Poznámky (podľa zdrojového textu):

  • Niektorí vedci považujú Homo erectus za najstaršiu formu Homo sapiens.
  • Indonézsky vedec Sartono od roku 1976 oddeľuje od človeka vzpriameného niektoré nálezy ako druh Homo palaeojavanicus s poddruhmi Homo palaeojavanicus sangiranensis (t.j. Meganthropus A) a Homo palaeojavanicus modjokertensis (t.j. Meganthropus B, Pithencanthropus IV-V atď.)
  • Nasledujúce nálezy majú sapientné znaky: Rabat, Salá, Sídí Abdurrahmán, Temara, Ndutu, Bodo, Arago, Petralona, Vértesszölös, Bilzingsleben

Libbert (1982)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus/archantrop – 1,9 mil. BP až 100 000 BP

Szalay a Delson (1979)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus - nálezy: ?Omo Shungura Mb. H, Jü-an-mou (Yuanmou), Modjokerto, Sangiran (Djetis), Olduvai middle Bed II., East Rudolf Koobi Fora Upper mb., Ileret mb., ?Gomboré II, Olduvai upper Bed II, Omo Shungura Mb. K, Olduvai Bed III, ?Omo Shungura Mb. L, Sangiran (Trinil), Kedung Brubus, ?Sambungmachan, ?iné jávske strednopleistocénne náleziská, Olduvai Bed IV, Tarnifin (Ternifine), ?Yayo, ?Olduvai Masek, ?Lake Ndutu, Kung-wang-ling (Gongwangling), Čou-kchou-tien (Choukoutien) Loc. 1, Čchen-ťia-wo (Chenchiawo), Hong Kong drugstore, ?Nišijagi (Nishiyagi), ?Tham Khuyen, ?Tham Hai, ?Olduvai spodné Ndutu, ?Swartkrans b, cf. ?Přezletice

Boľšaja sovetskaja enciklopedija

[upraviť | upraviť zdroj]

A)3. vydanie (1970-1979)

archantrop (Archanthropinae)/Homo erectus - od novšie 1,9 mil. BP/staršie 650 000 do 350 000 BP; Ázia, Afrika, Európa

B)2. vydanie

rod Pithecanthropus:

  • Pithecanthropus robustus – t.j. nálezy Pithecanthropus IV, Modjokerto, Meganthropus palaeojavanicus
  • Pithecanthropus erectus
  • Pithecanthropus pekinensis – sinantrop a pravdepodobne atlantrop (Atlanthropus mauritanicus)
  • Pithecanthropus heidelbergensis (Homo heidelbergensis)

Јеlínek (1977)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

Poznámka: Nález Meganthropus paleojavanicus má klasifikovaný ako Australopithecus palaeojavanicus.

Eibl-Eibesfeldt 1974

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo: Homo erectus

Co je Co 2 (1973, to isté 1983)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus – „jedna z najstarších foriem človeka z včasného pleistocénu“ (= podľa str. 35: od 1 mil. rokov)


Zubov (1973)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus


Menghin (1968)

[upraviť | upraviť zdroj]

človek:

  • ...
  • archantropín (v prehľade ho delí na raného, klasického a neskorého, ale z textu nie je stopercentne jasné, ako presne sú tieto skupiny vymedzené; nasledujúci zoznam je zoradený podľa chronologického poradia skupín nálezov podľa textu):
    • najstaršie nálezy: nálezy Olduvai a Swartkrans, zaraďované ako pitekantropy (tak aj podľa autora) alebo ako príslušníci australipitecínov alebo ako nové druhy Homo habilis a Telanthropus capensis
    • dva nálezy pitekantropov z Jávy (iné ako nižšie uvedené)
    • klasický archantropín – Pithencanthropus z Jávy, nový nález z Olduvaiskej rokliny, Maroko, Mauer, Vértesszölös
    • nálezy Čou-kchou-tien – podobné pitekantropom
    • nálezy od rieky Solo na Jáve [zrejme sa myslí Homo soloensis] – súčasníci neandertálcov, sú podobní pitekantropom
    • nálezy Broken Hill, Saldanha – sú súčasníci neandertálcov a sú s nimi povrchne podobní, sú podobní pitekantropom
  • incertae sedis: európske nálezy od neskorého midel-rissu po riss-würm (t.j. od výrazne menej ako 400 000 po vyše 100 000 BP), t.j. nálezy Steinheim, Swanscomb, Ehringsdorf, Fontéchevade; ide o kombináciu znakov archantropínov, paleantropínov a neantropínov; nálezy sú často rozdeľované na dve sporné skupiny:
    • praeneanderthalensis
    • praesapiens
  • ...

Fischer Weltgeschichte (1966)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus – archantropín/prehominín/archaický hominín; nálezy: Jáva (Pithecanthropus), Čína (Sinanthropus), sev. Afrika - Tarnifin (Ternifine, t.j. tzv. Atlanthropus) a možno aj nálezy Olduvaiu (Tanganjika)


Campbell (1965, 1963, 1962)

[upraviť | upraviť zdroj]

A)1965 ( 1963)

Homo erectus:

B) 1962:

Pithecanthropus erectus:

  • Pithecanthropus erectus erectus
  • Pithecanthropus erectus pekinensis
  • Pithecanthropus erectus mauritanicus

Rоbinson (1961)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus :

Vallois (1955)

[upraviť | upraviť zdroj]

Namiesto Homo erectus má Pithecanthropus erectus

Gremjackij (1950)

[upraviť | upraviť zdroj]

Namiesto Homo erectus má:


Mayr (1950)

[upraviť | upraviť zdroj]

Homo erectus - pitekantropy a sinantropy, (?)Ngandong, (?)Wajak (Wadjak)


McCown a Keith (1939)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Pithecanthropus:

Debec (1948)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

Nesturch (1941)

[upraviť | upraviť zdroj]

rod Homo:

Osborn (1918)

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarší známy typ (pred)človeka je Pithecanthropus, nazývaný aj trinilská rasa (Homo heidelbergensis je zvlášť).

Wilser (1912, 1911, 1906)

[upraviť | upraviť zdroj]

Má namiesto Homo erectus Proanthropus erectus (alebo Pithecanthropus erectus).

Szombathy (1902)

[upraviť | upraviť zdroj]

Spomína treťohorný druh Pithecanthropus erectus.

Haeckel (1879)

[upraviť | upraviť zdroj]

Haeckel v roku 1879 má (len ako hypotetický) rod Pithecanthropus (=rod Alalus, opočlovek, nehovoriaci človek).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ homo. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 465.
  2. ↑ základ podľa Klein 1999, Wood 2011, McKee 2005, Antón a Swisher 2004 http://www.nyu.edu/gsas/dept/anthro/programs/csho/Content/Facultycvandinfo/Anton/ARA04scaccs.pdf
  3. ↑ porov. napr. texty Klein 1999, Wood 2011 (Wood používa - ako vidno podľa rokov - na hodnotenie Yuanmou staré zdroje) a http://humanorigins.si.edu/research/asian-research/earliest-humans-china
  4. ↑ http://humanorigins.si.edu/research/asian-research/earliest-humans-china
  5. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2008-12-10]. Dostupné online. Archivované 2008-12-10 z originálu.
  6. ↑ Klein 1999, napr. str. 330
  7. ↑ McKee 2005
  8. ↑ http://originsnet.org/eraold.html
  9. ↑ Larick, R., Ciochon, R.L.: The African Emergence and Early Asian Dispersals of the Genus Homo, 1996 (kópia in: Ciochon, R. L. et al.: The Human Evolution Source Book, 2006); Fleagle, J. G. et al.: Out of Africa I: The First Hominin Colonization of Eurasia; Klein 1999
  10. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-11-18]. Dostupné online. Archivované 2011-12-01 z originálu.
  11. ↑ Delson et al. 2000 str. 93, Wood 2011,Larick, R., Ciochon, R.L.: The African Emergence and Early Asian Dispersals of the Genus Homo, 1996 (kópia in: Ciochon, R. L. et al.: The Human Evolution Source Book, 2006); Antón a Swisher 2004; Fleagle, J. G. et al.: Out of Africa I: The First Hominin Colonization of Eurasia
  12. ↑ http://www.nature.com/news/2011/110606/full/news.2011.350.html
  13. ↑ Wolpoff 1999 str. 470, http://www.astro.hr/sandalja/
  14. ↑ porov. napr. Jelínek, Malá československá enc., Enc. archeologie, Filit
  15. ↑ http://www.plosone.org/article/info%3Adoi%2F10.1371%2Fjournal.pone.0021562
  16. ↑ http://www.hominides.com/html/actualites/decouverte-crane-lazaret-170000-ans-0481.php, http://averyremoteperiodindeed.blogspot.com/2011/08/170000-year-old-human-skull-fragment.html
  17. ↑ http://www.bloomberg.com/news/2011-08-22/homo-erectus-processed-food-like-humans-harvard-scientists-say.html
  18. ↑ bild der wissenschaft: Warum wir so verschieden sind, 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, s. 37
  19. ↑ pozri napr. http://www.hindawi.com/journals/ijeb/2011/582678/fig1/ Archivované 2014-08-13 na Wayback Machine
  20. ↑ napr. Soukup 2005 (autor na str. 625 omylom hovorí v tejto súvislosti o Homo ergaster k dátumu 1,2 mil. BP, hoci na inom mieste tento druh definuje, tak že končí už 1,4 mil. BP)
  21. ↑ napr. http://pages.nycep.org/ed/download/pdf/2007c%20Fossil%20humans--McGraw-Hill%202007-1.pdf[nefunkčný odkaz]

Iné externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Človek_vzpriamený&oldid=7929497“