Handlová

Handlová
obec
Kostol sv. Kataríny zo 14. storočia
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza
Región	Horná Nitra
Vodný tok	Handlovka
Nadmorská výška	420 m n. m.
Súradnice	48°43′38″S 18°45′43″V
Rozloha	85,55 km² (8 555 ha)
Obyvateľstvo	15 608 (31. 12. 2023)
Hustota	182,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1254
Starosta	Silvia Grúberová (nezávislá)
PSČ	972 51
ŠÚJ	513997
EČV (do r. 2022)	PD
Tel. predvoľba	+421-46
Adresa obecného úradu	Mestský úrad Námestie baníkov 7 972 51 Handlová
E-mailová adresa	sekretariat@handlova.sk
Telefón	046 / 519 25 11
Fax	046 / 542 56 14
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Handlová
Webová stránka: handlova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rybník nad mestom

Handlová (nem. Krickerhau, maď. Nyitrabánya) je banské mesto ležiace v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza.

Polohopis

Handlová leží na západnom Slovensku, približne 10 km od geografického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je tretím najväčším mestom regiónu Horná Nitra.

Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

• územie je situované vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny, centrálnu časť mesta tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú časť treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik a z východu treťohorné sopečné Kremnické vrchy
• z chránených území a častí prírody horného Ponitria sa v mikroregióne Handlová nachádza prírodná rezervácia Biely kameň, patriaca do katastrálneho územia Handlová – časť Nová Lehota, a chránené stromy tis obyčajný (Taxus baccata L.) a sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum Lindl.), rastúce v k. ú. Nová Lehota pred miestnou farou
• mestom preteká rieka Handlovka s prítokmi Mlynský potok, Pstruhársky potok a Račí potok, ktorá sa vlieva do rieky Nitry
• na celom území prevláda podhorská a horská karpatská fauna a flóra, teplomilné druhy sa vyskytujú len sporadicky na južne exponovaných úpätiach pohoria Žiar a Vtáčnik.

Handlová je vzdialená 16 km východne od Prievidze a 21 km severne od Žiaru nad Hronom.

Vodné toky

• rieka Handlovka

Vodné plochy

• Handlovský rybník na hornom konci
• Konštantín – tento rybník sa nachádza v lese nad baníckou kolóniou; vznikol zatopením rovnomenného povrchového lomu uhlia
• okrasné rybníky na Remate

Symboly mesta

Symboliku obce nesú erb mesta, zástava mesta, pečať mesta a insígnia mesta.

• Erb mesta Handlová tvorí v čiernom štíte kolmo postavená ľavá polovica zlatého kolesa sv. Kataríny.
• Zástava mesta Handlová je žlto-čierno štvrtená. Pomer jej strán je 2 : 3 a ukončená je tzv. lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu zástavy.
• Pečať mesta Handlová tvorí erb mesta Handlová s postavou sv. Kataríny s kruhopisom MESTO HANDLOVÁ.
• Mestská insígnia mesta Handlová je reťaz zo žltého kovu a tvorí ju jeden veľký medailón v tvare kruhu, ktorý je vyplnený erbom mesta Handlová s obrazom sv. Kataríny.

Dejiny

Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo Vita) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.

Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci.

Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou.

Dňa 11. decembra 1960 sa začal na juhovýchodnom okraji mesta vyvíjať katastrofický zosuv, ktorý do 30. mája 1961 postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek cesty, vodovod a elektrické vedenie.

Dňa 15. mája 2024 sa v Handlovej konalo výjazdové rokovanie vlády, po ktorom na Námestí baníkov došlo k atentátu na jej predsedu, Roberta Fica, piatimi výstrelmi z ručnej zbrane z davu. Útočník bol zadržaný na mieste. Premiéra ošetrili v miestnej nemocnici a transportovali do Banskej Bystrice.

Pamiatky

Kostol sv. Kataríny

(kat.), postavený v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú vežu (45 m). Obnovený 1603, 1710 čiastočne barokizovaný. Pre potreby rýchlo rastúceho počtu obyvateľov začiatkom 20. storočia bol rozšírený v roku 1941 priečne postavenou halou nového kostola, so zachovaním veže a presbytéria. Pri prechode frontu bol kostol ťažko poškodený (1945). V pôvodnej orientácii bol obnovený v roku 1958. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Z pôvodného inventára sa zachovali gotické monštrancie z 15. stor. Vnútorné zariadenie a oltár sú z novších čias. Vo veži s arkádovým prechodom a šindľovou baňou sú tri zvony.

Kostol Dobrého pastiera

(kat.), kamenná stavba s dvoma kaplnkami pochádza z roku 1941. Vnútorné zariadenie je z čias stavby.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

v centre mesta na námestí, neskorobaroková stavba z 2. polovice 18. stor.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

na Dolnom konci, prícestná kaplnka s predstavanou vežou, neskoroklasicistická z 2. pol. 19. stor. V interiéri je ústredná ľudová plastika Piety z čias stavby.

Kostol sv. Mikuláša biskupa

(kat.) v časti Nová Lehota, jednoloďový, barokovo-klasicistický z roku 1785, postavený čiastočne na starších, neskorogotických základoch, písomne doložený v záznamoch z 15. storočia.

Kaplnka sv. Vendelína

v Novej Lehote, klasicistická stavba z roku 1847, plastika z 19. stor.

Kaplnka sv. Michala

v miestnej časti Morovno, s predstavanou vežou, bola postavená v roku 1902, zariadenie je z 20. storočia.

Ďalšie pamiatky

Banský triedič uhlia. Industriálna pamiatka

• zoologické a botanické nálezy fauny a flóry z obdobia treťohôr v uhoľných slojoch
• popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z doby bronzovej
• nález pokladu z doby bronzovej
• kamenné domy z 2. polovice 19. stor.
• stavby a zariadenia na ťažbu a úpravu uhlia s kontinuitou od začiatku 20. stor. (banský triedič uhlia, banícka kolónia)
• pamätný dom na ulici SNP – postavený v roku 1937, miesto konania prvého revolučného národného výboru.

Pomníky

Pamätník padlým v SNP.

Pamätník padlým v SNP na Námestí baníkov

Cintorín:

Pamätník obetiam banskej činnosti na Hornej Nitre.

Pamätník obetiam banskej činnosti (1997),

Pamätník padlých vo vojnách

Hladové námestie

Časti mesta

Sídelný útvar je rozdelený do 7 urbanistických okrskov.

• okrsok č. 1: hromadná bytová zástavba a individuálna bytová zástavba vo východnej časti okrsku.
• okrsok č. 2: priemyselné plochy (areál Bane Handlová, Chemika a Slovenka).
• okrsok č. 3: územie starej baníckej kolónie.
• okrsok č. 4: Dolný koniec – severná časť územia Handlová, prevažne obytná funkcia.
• okrsok č. 5: Horný koniec – južná časť, okrem obytnej funkcie sa tu nachádzajú dva poľnohospodárske dvory.
• okrsok č. 6: Morovno – bývalá obec Morovno s výlučne individuálnou bytovou zástavbou. V obci je malé letisko umožňujúce pristávanie najmenších športových lietadiel a lietadiel využívaných v poľnohospodárstve.
• okrsok č. 7: Nová Lehota – bývalá obec Nová Lehota. Ide o obvod s obytnou funkciou rekreačného charakteru, ktorý nie je stavebne zrastený s mestom Handlová.

Politika

Primátori

• 11. december 2018 – súčasnosť – Silvia Grúberová (NEKA)
• 1. jún 2007 – 11. december 2018 – Rudolf Podoba (SMER)
• 22. február 2007 – 1. jún 2007 – Arpád Koszta (SZ), zastupujúci primátor
• 2006 – 31. január 2007 – Ing. Peter Hromádka (SDKÚ, ANO, DS, KDH, HZD)
• 2003 – 2006 – Ing. Peter Hromádka
• 1999 – 2002 – Ing. Jaroslav Izák
• 1994 – 1999 – Ing. Silvester Gašparovič
• 1991 – 1994 – Ing. Jaroslav Izák
• 1989 – 1991 – Ing. Jaroslav Izák
• 1964 – 1989 – Jozef Juríček

Obyvateľstvo

Jazykové a etnické zloženie

1773 – Úradný lexikón sídiel

Názov	hlavný jazyk
Handlovia, Handlova, Krikehey (Handlová)	nemecký
Uj-Lehota, Neuhey, Nowa Lehota (Nová Lehota)	nemecký
Morovno	slovenský

1786 – Opis Uhorska

Názov	hlavný jazyk
Handlowa, Grägerhay, Krikeheu, Krickehay (Handlová)	nemecký
Új-Lehota, Neuhay (Nová Lehota)	nemecký
Morowno (Morovno)	slovenský

1851 – Uhorský geografický slovník

Názov	hlavný jazyk
Krikehaj, Krikehey, Handlowá (Handlová)	nemecký
Új-Lehota, Neuhey, Nowá Lhota (Nová Lehota)	nemecký
Morovno	slovenský

1880

Názov	celkom	maďarský	nemecký	slovenský	rumunský	rusínsky	srbochorvátsky	iný	cudzinci	nezistený
Handlova (Handlová)	3137	3,44%	89,99%	2,30%	-	-	-	0,32%	-	3,95%
Újlehota (Nová Lehota)	1362	-	72,39%	24,16%	-	-	-	0,22%	-	3,23%
Morovnó (Morovno)	163	-	3,07%	92,02%	-	-	-	0,00%	-	4,91%

1910

Názov	celkom	maďarský	nemecký	slovenský	rumunský	rusínsky	chorvátsky	srbský	iný
Nyitrabánya (Handlová)	4248	6,26%	87,01%	4,90%	0,19%	-	0,21%	0,05%	1,39%
Újgyarmat (Nová Lehota)	1286	0,23%	97,20%	2,02%	-	0,39%	-	-	0,16%
Morovnó (Morovno)	230	0,43%	0,43%	99,13%	-	-	-	-	-

1930

Názov	celkom	Česi a Slováci	Rusíni, Ukrajinci a Rusi	Nemci	Maďari	Židia	iní a cudzinci
Handlová	10442	43,94 %	0,01 %	51,23 %	2,93 %	0,43 %	1,47 %
Nová Lehota, Neuhay	1168	3,77 %	–	95,12 %	0,34 %	–	0,77 %
Morovno	264	99,62 %	–	–	–	0,38 %	–

– v roku 1976 bola k obci Handlová pričlenená obec Morovno a Nová Lehota

1991

Názov	celkom	Slováci	Maďari	Rómovia	Rusíni a Ukrajinci	Poliaci	Česi, Moravania a Slezania	Nemci	iní
Handlová	17835	96,33 %	1,30 %	0,61 %	0,04 %	0,02 %	0,81 %	0,75 %	0,13 %

2001

Názov	celkom	Slováci	Maďari	Rómovia	Rusíni a Ukrajinci	Poliaci	Chorváti a Srbi	Česi a Moravania	Nemci	iní
Handlová	18018	96,14 %	0,85 %	0,86 %	0,09 %	0,03 %	0,01 %	0,68 %	0,48 %	0,85 %

2011

Názov	celkom	Slováci	Maďari	Rómovia	Rusíni a Ukrajinci	Poliaci	Chorváti a Srbi	Česi a Moravania	Nemci	iní
Handlová	17766	94,83 %	0,47 %	0,35 %	0,05 %	0,03 %	0,02 %	0,48 %	0,26%	3,50%

Kultúra a zaujímavosti

Nová Lehota – kostol so sekvojou

Turistické zaujímavosti

• v susedstve kostola v časti Nová Lehota sa nachádzajú dva vzácne exempláre cudzokrajných drevín – sekvoja obrovská, s výškou asi 20 m a priemerom koruny 10 m, vysadená v roku 1843, a tis vysoký 9 m, s dvoma kmeňmi. Obidva exempláre sú od roku 1975 chránené.
• v časti Morovno je agroletisko pre potreby poľnohospodárstva
• prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784
• priemyselná ťažba uhlia sa začala v roku 1909
• v meste sa udržiava tradícia baníckych jarmokov

Múzeá

• Súkromné múzeum a galéria majstra rezbára Jána Procnera.
• Muzeálna expozícia dejín a kultúry Nemcov žijúcich v meste Handlová.
• Unikátna podzemná galéria Bazalt.

Hudba

• René Lacko
• Moja Reč
• Barbara
• Úsvit
• Rock is back
• Rapidemia
• Peky

Parky

• Nemocničný park – Handpark

Šport

• Mestský basketbalový klub Baník Handlová
• Horolezecký klub Prometeus
• Airsoftový tím WOLFPACK
• ŠK zdravotne postihnutých PEGAS Remata
• Jazdecký klub Navaho
• Mfk Handlová
• Mestský kynologický klub
• Klub športovej gymnastiky Handlová [1]

Pravidelné podujatia

• Mestské banícke dni (september)
• Handlovské Katarínske dni (november)
• Cesta rozprávkovým lesom (júl)

Školstvo

Školstvo v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Handlová:

Handlová je zriaďovateľom troch základných škôl, základnej umeleckej školy, piatich predškolských zariadení a centra voľného času.

• Základná škola Školská ulica
• Základná škola Morovnianska cesta
• Základná škola Mierové námestie
• Stredná odborná škola Handlová
• Gymnázium I. Bellu Handlová (zrušené k 31. augustu 2019)

Osobnosti mesta

• Ján Procner (* 1943), rezbár
• Brigitte Irrgangová (* 1943 – † 1954), nemecká mučenica
• Karol Dobiaš (* 1947), futbalista, futbalový tréner
• Róbert Bezák (* 1960), rímskokatolícky biskup
• Rudolf Cigánik (* 1961), akademický maliar a grafik
• Laci Strike (* 1974), tanečník a choreograf
• Radovan Kaufman (* 1978 – † 2003), paraolympijský reprezentant v cyklistike
• Supa (* 1980), reper
• Delik (* 1982), reper
• Martin Škrtel (* 1984), futbalista
• Erik Grendel (*1988), futbalista
• Marek Viedenský (* 1990), hokejista

Priemysel

Ťažiskom priemyslu v Handlovej je hlbinná ťažba hnedého uhlia. Jej prvopočiatky siahajú k počiatku 20. storočia, keď sa o ložiská hnedého uhlia (lignit) zaujímal aj gróf Pálfi. Baňa vznikla v roku 1906 a následný začiatok priemyselnej ťažby uhlia sa datuje do roku 1909. V súvislosti s rozvojom banskej činnosti začínajú okolo hlavnej štôlne vyrastať potrebné objekty (triedič uhlia, šatne, kúpeľne, správna budova...) a aj banícka kolónia s typizovanými stavbami na ubytovanie baníkov a ich rodín. Medzi dominantné stavby priamo či nepriamo súvisiace s banskou činnosťou patrila aj lanovka na odvoz hlušiny a popolčeka, rovnako ako sústava komínov z priľahlej elektrárne.

V areáli Bane Handlová bola už v roku 1911 vybudovaná tepelná elektráreň slúžiaca prioritne pre zásobovanie samotnej bane elektrickou energiou a technologickou parou. Postupným vývojom a rozširovaním bola až do roku 1953 (do otvorenia elektrárne v Novákoch) s výkonom 35 MW najväčšou a najmodernejšou tepelnou elektrárňou na Slovensku. Po požiari chladiacej veže v roku 1982 bola výroba elektrickej energie ukončená a tepláreň produkovala už iba technologickú paru a (od roku 1970) teplo pre mesto Handlová. Významný bol aj rok 1987, keď bol do prevádzky uvedený nový, 115 m vysoký komín spolu s novou výkonnou technológiou na odlučovanie popolčeka, čím sa mestu a jeho okoliu výrazne uľavilo od najväčšieho zdroja znečistenia.

Medzi ďalšie veľké podniky predrevolučného obdobia patrili Oceľové konštrukcie (výroba bytových jadier pre panelové domy), Chemika (obaly, granulát na ďalšie spracovanie), Slovenka (konfekčné odevy) a Mlaď (plyšové hračky). Po rozpade socialistického hospodárskeho bloku a súvisiacich trhov niektoré podniky zanikli, iné sa transformovali a v určitej forme existujú dodnes. Pribudli aj menšie nové prevádzky zaoberajúce sa napr. strojárenskou výrobou alebo šitím obuvníckych zvrškov.

Doprava

Cez Handlovú prechádza štátna cesta prvej triedy číslo I/9 s medzinárodným významom (E572). Dostupné sú diaľkové aj medzinárodné autobusové linky, prímestská doprava celej Handlovskej doliny spáduje do svojho prirodzeného a historického centra, do Prievidze. Niekoľko prímestských spojov premáva aj v smere na Žiar nad Hronom.

Mesto je napojené aj na železničnú sieť, rovnomenná železničná stanica je medziľahlou na trati Prievidza – Horná Štubňa. Táto trať bola vybudovaná v dvoch krokoch, prvým otvoreným úsekom bola spojnica Handlová – Prievidza, otvorená 15. februára 1913. Popudom na jej výstavbu bola najmä potreba prepravy uhlia, ktorého produkcia sa po zavedení priemyselnej ťažby prudko zvýšila a doprava povozmi nebola naďalej udržateľná. Pokračovanie trate do Hornej Štubne, kde sa napojila na trať Budapešť – Fiľakovo – Zvolen – Kremnica – Vrútky, bolo sprevádzkované až 20. decembra 1931. Na tejto trati leží aj Bralský tunel, ktorý sa svojou dĺžkou 3 011,6 m radí na štvrté miesto v rámci železničných tunelov na Slovensku. Podľa súčasného číslovania tratí nesie táto trať číslo 145.

V meste je prevádzkovaná aj mestská hromadná doprava.

Partnerské obce

Patrónom a partnerom Handlovej je mesto Voerde v Nemecku.

Pôvodne nemecká obec Handlová (nem. Krickerhau) a anglické mesto Alnwick v Northumberlande majú k Voerde zvlášť úzky vzťah – jednému je patrónom, druhému je partnerom.

Počas nútených deportácií karpatských Nemcov zo Slovenska po druhej svetovej vojne prišla veľká skupina z Handlovej do Voerde. Ľudia našli prístrešie v tábore Buschmannshof a muži z veľkej časti prácu v svojom pôvodnom povolaní ako baníci v šachte vo Walsume. Prví Handlovčania, ktorí sa vo Voerde usadili, pritiahli ďalších a čoskoro vzniklo vo Voerde niečo ako handlovská kolónia.

Schválením v mestskej rade dňa 17. septembra 1957 mesto oficiálne prevzalo patronát nad obcou Krickerhau (z nem. Handlová). Tým sa Voerde stalo prvým mestom v SRN, ktoré prevzalo patronát nad niekdajšou nemeckou obcou v Hauerlande.

V roku 1960 boli na radnici vo Voerde odhalené dve mramorové tabule s menami padlých Handlovčanov. V roku 1967 vznikla Handlovská domovinová izbietka, múzeum predmetov denného života Handlovčanov, pôvodne v Dome Voerde. Neskôr bolo múzeum prenesené do veľkej miestnosti v Pestalozziho škole na Alexandrovej ulici. S podporou mesta bola vytlačená rozsiahla kniha o Handlovej.

Mesto ďalej spolupracuje s moravským mestom Zábřeh.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Handlová

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Handlovej

Externé odkazy

• www.handlova.sk – oficiálna internetová stránka mesta
• Historické fotografie z roku 1961 – zosuvy v Handlovej (česky)
• www.vlaky.net – stránky priateľov železníc
• Rail.sk: Tunely na trati Handlová – Horná Štubňa
• Rail.sk: Bralský tunel
• Rail.sk: Železničná trať Handlová – Prievidza
• Rail.sk: Železničná trať Horná Štubňa – Handlová