Preskočiť na obsah

Gesta Hungarorum vetera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gesta Ungarorum vetera)
Gesta Hungarorum
Gesta Hungarorum

Pôvodný jazyk latinčina
Krajina vydania Uhorsko
Dátum 1. vydania originálu 11. storočie
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner kronika
Rodostrom uhorských kroník od počiatku do 14. storočia, György Györffy

Gesta Hungarorum alebo Činy Uhrov z 11. storočia sú najstarším, no nezachovaným dejepisným dielom Uhorska. Maďarská historiografia nedospela k presnej dobe ich vzniku.[1]:13 Zdá sa, že Gesta vznikli buď ešte v dobe Ondreja I. alebo v desaťročí po jeho smrti.[2] Na Gesta nadväzujú ďalšie kroniky, napr. Uhorsko-poľská kronika.[3]

Predpokladaný / rekonštruovaný obsah zahŕňa popis Skýtie a rozprávanie o pôvode Maďarov – biblický výklad, že Maďari pochádzajú z bočnej vetvy Abrahámovho rodu spojeného so Sámom. Gesta už obsahujú povesť o bielom koni, za ktorého vymenil Svätopluk krajinu Maďarom. Významným rysom bola kritika expanzívnej nemeckej politiky, čo by poukazovalo nato, že autorom bol odporca kráľa Šalamúna a do istej miery podporovalo názor na vznik gest až v dobe uhorského kráľa Ladislava I. (1077 – 1095) či Kolomana (1095 – 1116), kedy už mali vzniknúť ich pokračovania. Podľa iných názorov však gesta vznikli až v rokoch 1141 – 1173.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.
  2. 184. UHORSKÉ ANÁLY STARÉ Z 11.-12. STOROClA. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 268 – 229.
  3. HOMZA, Martin. Uhorsko-poľská kronika : nedocenený prameň k dejinám strednej Európy. Preklad Jana Balegová. 1. vyd. Bratislava : Libri Historiæ; Post Scriptum, 2009. 223 s. (Libri historiae Slovaciae. Fontes; zv. 1.) ISBN 978-80-969850-4-3.