Bitka pri Nikopole

Bitka pri Nikopole
Súčasť Osmanských vojen v Európe a Križiackych výprav
Bitka pri Nikopole (iluminácia od Jeana Colombeho z Livre des Passages d'Outre-mer, od Sébastien Mamerot, Francúzska národná knižnica)
Dátum 25. september 1396 Miesto Nikopol, Osmanská ríša Výsledok Osmanské víťazstvo
Protivníci
Osmanská ríša Moravské Srbsko	Križiacka výprava Uhorsko Sedmohradsko Francúzske kráľovstvo Burgundské vojvodstvo Svätá rímska ríša Krajiny českej koruny Savojsko Švajčiarsko Valašsko Chorvátske kráľovstvo Benátska republika Rád johanitov Druhá bulharská ríša Janovská republika Anglické kráľovstvo Rád nemeckých rytierov Poľské kráľovstvo Kastílske kráľovstvo Aragónske kráľovstvo Portugalské kráľovstvo Navarrské kráľovstvo Škótske kráľovstvo Byzantská ríša
Velitelia
Bayezid I. Çandarlı Ali Paša Stefan Lazarević Evrenos	Žigmund Luxemburský Stibor zo Stiboríc Mikuláš II. Gorjanský Filip z Artois Jean II. Le Meingre Ján z Nevers Enguerrand VII. z Coucy Ján z Vienne † Jean de Carrouges † Mircea I. Štefan II. Lacković Ivan Sracimír Filibert de Naillac Vuk Branković
Sila
~ 15 000–20 000 mužov	~ 17 000–20 000 mužov
Straty
Značné osmanské straty	Väčšina križiackej armády bola zničená alebo zajatá. 3000 väzňov popravených
Historický portál

Bitka pri Nikopole sa odohrala 25. septembra 1396 a viedla k porážke spojeneckej križiackej armády uhorského, chorvátskeho, bulharského, valašského, poľského, francúzskeho, burgundského, nemeckého, anglického, vojska rádu johanitov, iberského, talianského, českého a byzantského vojska (s pomocou benátskeho námorníctva) osmanským vojskom Bayezida I., čím sa zvýšilo obliehanie dunajskej pevnosti Nikopol a jej dobytie viedlo k pádu druhej bulharskej ríše. Európske sily boli vedené Žigmundom Luxemburským a výprava, ktorá sa často označuje ako Križiacka výprava do Nikopolu, pretože to bola jedna z posledných veľkých križiackych výprav v stredoveku spolu s križiackou výpravou do Varny v rokoch 1443–1444. Svojím víťazstvom pri Nikopole Turci odradili vytváranie budúcich európskych koalícií proti nim. Zvýšili tlak na Konštantínopol, sprísnili kontrolu nad Balkánom a stali sa väčšou hrozbou pre strednú Európu.

Zlyhanie tejto výpravy zo strany križiakov sa pripisuje nejednotnej taktike ich spoločného vojska (najmä francúzskych účastníkov), zbrklosti francúzskych rytierov, ktorí vykonali predčasný unáhlený výpad proti tureckým silám, bitka sa potom už vyvíjala len v neprospech križiackej strany vedúcej až ku katastrofálnemu výsledku. Iba malá časť križiakov vrátane Žigmunda Luxemburského sa zachránila, väčšina padla na bojisku a časť sa ocitla v tureckom zajatí, kde boli potom popravení. Znamenalo to tiež koniec nádejí na záchranu umierajúcej Byzantskej ríše a ďalšie balkánske národy, ktoré ani spoločnými silami nemohli vzdorovať vzrastajúcej osmanskej moci.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Battle of Nicopolis na anglickej Wikipédii a Bitva u Nikopole na českej Wikipédii.