Arméni

Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach). Až do prvej svetovej vojny obývali takmer celú východnú časť dnešného Turecka a tzv. Malé Arménsko. Patrili k vynikajúcim obchodníkom. Dodnes žijú veľké skupiny Arménov vo Francúzsku, Rusku či v Amerike. Vierovyznaním sa prevažne hlásia k Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorá patrí k orientálnym pravoslávnym cirkvám.

Dejiny Arménov

Arméni sú prvým národom na svete, ktorý oficiálne prijal kresťanstvo – v roku 301.

V rokoch 1915 a 1916 na území Osmanskej ríše prebiehalo násilné presídľovanie Arménov do juhovýchodných oblastí ríše (na územie dnešnej Sýrie), pri ktorých zahynuli desaťtisíce z nich. Celkový počet obetí je veľmi ťažké určiť, nakoľko neboli vedené žiadne štatistiky presídľovaných alebo neskoršie súpisy zomrelých. Bádateľ G. Lewy odhaduje na základe rôznych pramenných zdrojov a literatúry počet obetí na 642 000, čo bolo asi 37 % z predvojnovej populácie (odhadovanej na 1 750 000 Arménov)^[1], iná publikácia uvádza počty 800 000 – 1,2 milióna^[2].

V dôsledku genocídy, najmä v 20. storočí, majú veľa emigrantov v USA, na Blízkom východe a v západnej Európe.

Počty Arménov v jednotlivých krajinách

Arménsko 3 229 900
Rusko 1 130 491 – pozri Arméni v Rusku
USA cca 1 000 000
Francúzsko cca 500 000
Irán cca 400 000
Gruzínsko 248 900
Sýria cca 190 000
Libanon cca 140 000
Náhorný Karabach (Azerbajdžan) cca 130 000
Argentína cca 130 000
Ukrajina cca 100 000
Jordánsko cca 70 000
Uzbekistan cca 70 000
Turecko odhady od 40 000 po 70 000
Nemecko cca 42 000
Kanada 40 505
Brazília cca 40 000
Irak odhady od 20 000 po 60 000
Grécko cca 35 000
Turkmenistan cca 30 000
Bielorusko cca 25 000
Spojené kráľovstvo cca 18 000
Austrália 15 791
Belgicko cca 10 000
Slovensko cca 1000

Referencie

↑ LEWY, Guenter. Masakry Arménov v Osmanskej ríši : sporná genocída. Preklad Marianna Bachledová, Barbora Vinczeová, Matej Laš. Banská Bystrica : Belianum, vydavateľstvo UMB, [2017]. 367 s. ISBN 978-80-557-1211-6. S. 288. [Niektorými bádateľmi je udávaný aj odhad o takmer dvoch miliónoch obetí kresťanských Arménov, ale ten je s najväčšou pravdepodobnosťou prehnaný.].
↑ ŘOUTIL, Michal; KOŠŤÁLOVÁ, Petra; NOVÁK, Petr. Katastrofa křesťanů : Likvidace Arménů, Asyřanů a Řeků v Osmanské říši v letech 1914-1923. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 742 s. (Pro Oriente; zv. 37.) ISBN 978-80-7465-254-7. S. 560.

Ďalšia literatúra

REDGATEOVÁ, Anna Elizabeth. Arméni. Preklad Václav A. Černý. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 2003. 424 s. (Dějiny národů.) ISBN 80-7106-350-9.
KOŠŤÁLOVÁ, Petra; PECHA, Lukáš; ŘOUTIL, Michal; SOCHOVÁ, Anna. Dějiny Arménie. Vyd. 1. Praha : NLN, 2023. 481 s. (Dějiny států.) ISBN 978-80-7422-689-2.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o arménske príslovia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arméni

Tento článok týkajúci sa etnológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] LEWY, Guenter. Masakry Arménov v Osmanskej ríši : sporná genocída. Preklad Marianna Bachledová, Barbora Vinczeová, Matej Laš. Banská Bystrica : Belianum, vydavateľstvo UMB, [2017]. 367 s. ISBN 978-80-557-1211-6. S. 288. [Niektorými bádateľmi je udávaný aj odhad o takmer dvoch miliónoch obetí kresťanských Arménov, ale ten je s najväčšou pravdepodobnosťou prehnaný.].

[2] ŘOUTIL, Michal; KOŠŤÁLOVÁ, Petra; NOVÁK, Petr. Katastrofa křesťanů : Likvidace Arménů, Asyřanů a Řeků v Osmanské říši v letech 1914-1923. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2017. 742 s. (Pro Oriente; zv. 37.) ISBN 978-80-7465-254-7. S. 560.

[1]

[2]