Preskočiť na obsah

Vyššie primáty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Antropoidné)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Vyššie primáty pozri Vyššie primáty (rozlišovacia stránka).
Vyššie primáty
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anthropoidea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vyššie primáty (lat. Anthropoidea; iné slovenské a vedecké názvy pozri nižšie) sú veľký taxón primátov, presnejšie celistvonosoblížnych (Haplorrhini).

Vyššie primáty v systéme zodpovedajú pravým primátom (Euprimates) okrem poloopíc (Prosimii); inými slovami: zodpovedajú celistvonosoblížnym (Haplorrhini) okrem okáľoidných (Tarsiiformes).

Slovenské názvy sú: vyššie primáty[1][2][3][4][5], opice[6][7][8], antropoidné (primáty)[1], antropoidy, antropoidi, antropoidné opice[9], opice vlastné[10], pravé opice[11], človekorodé[12].

Vedecké (latinské) názvy sú: Anthropoidea (Mivart 1864)[13][14][15][1][2], Simiiformes[14], Simiae[2][15], Simioidea[6][15], Pitheci[16], Pithecales[16], Pithecoidea[15], Anthropoideae[17][18]

Niekedy sa to, čo dnes označujeme ako vyššie primáty, označovalo názvom primáty (Primates) v užšom zmysle; inak povedané, do primátov sa nezaraďovali poloopice.[19][20][21]

O latinskom názve Anthropoidea treba poznamenať, že hoci je zakončený koncovkou -oidea, ktorá je typická pre nadčeľaďe, dnes nemá postavenie nadčeľade, ale nejakej vyššej taxonomickej úrovne (typicky podradu a podobne).[22]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt a pohyb

[upraviť | upraviť zdroj]

Ak odhliadneme od ľudí, vyskytujú sa vyššie primáty v širokom páse okolo rovníka, t. j. v strednej Amerike a približne severnej polovici Južnej Ameriky, v celej Afrike okrem Sahary a v Ázii od 41° severnej šírky až po Malé Sundy (tu asi po 10° južnej šírky), okrem Blízkeho Východu.

Žijú na stromoch alebo zriedkavejšie sú sekundárne prispôsobené životu na zemi (človek žije primárne na zemi; americké vyššie primáty žijú len na stromoch). Pohybom sú štvornohé alebo dvojnohé. Štandardne sa na dvoch nohách pohybuje len človek, niektoré druhy (najmä ľudoopice) sa dokážu pohybovať na dvoch nohách, ale robia to zriedkavo, inak je štandardných pohyb vyšších primátov po štyroch nohách. Mnohé druhy nevedia plávať, iné plávajú dobre.

Niektoré druhy sú bez chvosta, mnohé (najmä všetky americké) druhy naopak majú veľký chvost, ktorý americké druhy neraz používajú na prichytávanie (obkrúcajú ho okolo konára zvrchu). Palce na končatinách stoja proti ostatným prstom. Na zadných končatinách sú vždy nechty, na predných končatinách sú buď nechty alebo pazúry. Predné končatiny sú pri niektorých druhoch značne predĺžené.

Lebka je veľká, orbity majú postavené frontálne a od sluchovej jamy oddelené a zatvorené. Mozog je veľký, s rudimentárnymi ňuchovými lalokmi. Stoličky sú hrboľkavé, spodné stoličky majú niekedy hrboľkov viac než vrchné. Očné zuby sú dosť veľké.

Maternica je jednoduchá. Na prsiach sú dve mliečne bradavice. Americké druhy nemajú skrótum, ani menštruačný cyklus (alebo je neúplný); rodia jedno alebo dve mláďatá. Ostatné druhy majú skrótum, majú menštruačný cyklus a rodia jedno mladé.

Po celom tele je bohaté osrstenie; nezarastená je tvár, dlane a niekedy aj sedacie vankúše. Srsť je niekedy miestami dlhšia, hrivovitá.

Sú to všežravce, jedia napr. ovocie, semená, hľuzy, cibule, listy, púčiky, hmyz, vajcia, vtáčie mláďatá a pod. Od ľudí zjedia aj čokoládu, sucháre a iné potraviny.

Vyššie primáty sú spoločenské tvory. Medzi jedincami existuje v spoločnosti určitá hierarchia. Na rozdiel od ostatných cicavcov vykazujú vyššie primáty vlastnosti ako čulosť, pohyblivosť, bezočivosť, odvážnosť, zúrivosť a podobne. Opičia napodobivosť nezodpovedá skutočnosti. Úzkonosovce sú psychicky vyvinitejšie než ploskonosovce.

Zdroje kapitoly:[23]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsah taxónu

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyššie primáty (Anthropoidea, Simiiformes) môžu byť v porovnaní s ich dnes bežným rozsahom v niektorých textoch obmedzené dvoma základnými spôsobmi:

1. Prvá, zriedkavá možnosť je, vyššie primáty nezahŕňajú niektoré alebo všetky kmeňové taxóny ("stem groups"), konkrétne:

  • a) Vyššie primáty sú obmedzené len na korunové taxóny, t.j. spravidla (t.j. pri použití najbežnejšieho fylogenetického stromu) zahŕňajú len Platyrrhini + Catarrhini bez taxónov Paradectidae, Eosimiidae, Amphipithecidae atď. (porovnaj nižšie kapitolu o vnútornej systematike)[24][25].
  • b) Alternatívne môžu byť vyššie primáty poňaté ako taxón založený na apomorfii, čomu obyčajne zodpovedá Anthropoidea vo význame 1a) plus nadčeľaď Parapithecoidea a/alebo čeľaď Oligopithecidae.[25]

2. Druhá možnosť je, že vyššie primáty nezahŕňajú ľuďí a im podobné taxóny, konkrétne:

  • a) V minulosti vyššie primáty (Anthropoidea) nezahŕňali čeľaď Hominidae (v zmysle: rody Homo, Australopithecus v širšom zmysle, prípadne dávnejšie aj rody Ramapithecus a Oreopithecus). To znamená, že sa primáty delili na poloopice (Prosimiae), vyššie primáty (=opice) v užšom zmysle a ľudí (Hominidae).[26][27][28][29] U niektorých autorov bola takto chápaná čeľaď Hominidae vylúčená nielen z vyšších primátov, ale aj z primátov[30][31] (porov. aj článok o historickom taxóne Quadrumana), resp. u iných autorov bola vylúčená aj zo živočíšnej ríše.[32][33]
  • b) Menej často vyššie primáty (najmä pod vedeckým názvom Simae) nezahŕňali to, čo dnes označujeme ako hominoidovce (Hominoidea; teda ľudia a ľudoopy, vrátane gibonov). To znamená, že sa primáty delili na poloopice, vyššie primáty (opice) v najužšom zmysle a ľudoopy v širšom zmysle (resp. ľudoopy v užšom zmysle a ľudia).[34][35][36] Takéto chápanie vyšších primátov (opíc) a príslušné delenie primátov sa občas vyskytuje dodnes, ale už len ako neformálna či nepresná reprezentácia súčasného štandardného systému primátov.[37][38][39][40][41]

Pokiaľ ide špeciálne len o vedecký (latinský) názov Anthropoidea, ten môže mať alternatívne nasledujúce odchylné významy:

  • Po roku 2006 sa ako Anthropoidea občas označoval taxón výslovne nezahŕňajúcu rod Rooneyia. Konkrétne Rosenberger delil "polopodrad Simiiformes" na "hyprad Protoanthropoidea" (obsahujúci jedinú čeľaď Rooneyiidae, obsahujúcu jediný rod Rooneyia) a "hyprad Anthropoidea" (všetky ostatné taxóny vyšších primátov). Vzhľadom na to, že rod Rooneyia sa dnes už obyčajne radí úplne mimo taxónu Anthropoidea (spravidla do čeľade Azibiidae z taxónu Strepsirrhini - porov. napr. Seiffert et al. 2018), je dnes spomínané Rosenbergerove delenie už bezpredmetné (jeho Simiiformes teda splýva s jeho Anthropoidea).[42]
  • Anthropoidea je obmedzené na ľudí (resp. ľuďom podobné taxóny), konkrétne:
    • Istý čas (najmä v Argentíne) sa ako Anthropoidea označovalo to, čo dnes označujeme ako hominoidovce (Hominoidea); zvyšok vyšších primátov v dnešnom ponímaní sa potom označoval ako Simioidea.[43][44][45][46]
    • Alternatívne sa ako Anthropoidea môže označovať čeľaď Hominidae v užšom zmysle (t.j. v podstate rod Homo).[47]

Ďalšie významy slovenského (resp. medzinárodného) názvu vyššie primáty pozri vyššie primáty (rozlišovacia stránka).

Ďalšie významy latinského názvu Simiae pozri v článku Simiae.

Vnútorná systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Súhrnný systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Najbežnejší súčasný systém vyšších primátov je takýto:[48]

polopodrad [či podrad] vyššie primáty/opice (Anthropoidea):

  • bazálne a/alebo ťažko zaraditeľné vyhynuté taxóny (ojedinele sú, aspoň sčasti, označované ako protoantropoidy/Protoanthropoidea[49][50][51] či "protosimiiformy"/Protosimiiformes[52][53]):
    • ? rod † Altiatlasius – alternatívne zaraďovaný ako najstarší pravý primát (Euprimates) alebo staršie do čeľade †omomyovité (Omomyidae; patrí do okáľoidných) alebo do plesiadapoidov (Plesiadapiformes)
    • ?rod †Amamria[54]
    • rod †Nosmips - alternatívne zaraďovaný do čeľade eosimiasovité alebo do členitosoblížnych (Strepsirrhini)
    • čeľaď †eosimiasovité (Eosimiidae) - alternatívne zaraďovaná do okáľoidných (Tarsiiformes) alebo staršie do úzkonosovcov alebo (zriedkavo) do afrotarsiovitých
    • ?čeľaď †afrotarsiovité (Afrotarsiidae) - alternatívne zaraďovaná do okáľovitých (Tarsiidae; patrí do okáľoidných) alebo (zriedkavo) do parapitekovcov (Parapithecoidea)
    • rod †Phileosimias - alternatívne zaraďovaný ako incertae sedis v rámci primátov alebo do čeľade eosimiasovité
    • čeľaď †amfipitekovité (Amphithecidae/Pondaungiidae) - staršie zaraďovaná niekde do členitosoblížnych (Strepsirrhini) alebo do omomyovitých alebo do úzkonosovcov
    • infrarad/nadčeľaď parapitekovce/parapitekoidovce (Parapithecoidea)
      • rod †Arsinoea - alternatívne zaraďovaný do samostatnej čeľade †Arsinoeidae alebo staršie do čeľade amfipitekovité
      • rod †Biretia - alternatívne zaraďovaný do čeľade parapitekovité
      • čeľaď †parapitekovité (Parapithecidae) - alternatívne zaraďovaná do úzkonosovcov alebo staršie do ploskonosovcov; dnes zahŕňa aj staršie občas samostatne uvádzanú čeľaď †Qatraniidae
      • čeľaď †Proteopithecidae - alternatívne zaraďovaná vedľa infraradu Parapithecoidea alebo (zriedkavo) do parapitekovitých alebo do ploskonosovcov alebo do úzkonosovcov alebo staršie do oligopitekovitých
    • ?rod †Aseanpithecus - alternatívne zaraďovaný do čeľade amfipitekovité
    • ?rod †Bugpithecus - alternatívne zaraďovaný do čeľade amfipitekovité
    • ?čeľaď oligopitekovité (Oligopithecidae) - alternatívne zaraďovaná na rôzne miesta do úzkonosovcov alebo (zriedkavo) do parapitekovitých
  • infrarad ploskonosovce/ploskonosé opice/širokonosé opice/opice Nového sveta (Platyrrhini)- t.j. americké druhy; majú široké nosové priehradky
  • infrarad úzkonosovce/ úzkonosé opice/opice Starého sveta (Catarrhini) - t.j. neamerické druhy (vrátane všetkých ľudí); majú úzke nosové priehradky.

Staršie sa do vyšších primátov zaraďovali aj napr. rody †Algeripithecus, †Tabelia, †Djebelemur[55], †Omanodon, †Shizarodon, †Bugtilemur, †Gatanthropus a †Muangthanhinius, ktoré sa podľa novších zistení zaraďujú na iné miesta v systéme primátov.

Z ploskonosovcov sa staršie občas odčleňoval ako samostatná skupina vyšších primátov taxón Callithricidae (kosmáčovité).

Z úzkonosovcov sa staršie odčleňovala ako samostatná skupina vyšších primátov buď nadčeľaď hominoidovce (Hominoidea) alebo aspoň čeľaď ľudia (Hominidae) (myslí sa Hominidae v zmysle: rody Homo, Australopithecus v širšom zmysle, prípadne dávnejšie aj rody Ramapithecus a Oreopithecus). Tieto dva taxóny (hominoidovce alebo Hominidae) sa alternatívne vôbec nezaraďovali do vyšších primátov - pozri vyššie v kapitole Rozsah taxónu. Ojedinele sa z úzkonosovcov odčleňuje ako samostatná skupina vyšších primátov nadčeľaď †propliopitekoidovce (Propliopithecoidea).

V detailoch sa konkrétne systémy od seba pomerne značne odlišujú. Nasledujú ukážky konkrétnych systémov:

Príklady systémov z literatúry

[upraviť | upraviť zdroj]

Seiffert et al. 2020 a 2018:[56][57]

Anthropoidea:

Jaeger et al. 2020 a 2019:[58][59]

podrad Anthropoidea:

Benton 2014/2015[60]

podrad Anthropoidea:

Soukup 2014:[61]

Antropoidea/Simiae (sk: vyššie primáty/opice/pravé opice):

Fleagle 2013:[62]

podrad Anthropoidea:

Poznámka: Rody †Afrotarsius a †Ekgmowechashala sú zaradené do Tarsiiformes.

Delson 2012 a Delson et el. 2000:[63][64]

hyprad Anthropoidea:

Poznámka: V Delson et al. 2000 sú čeľaď †Eosimiidae ako aj rody †Afrotarsius, †Ekgmowechashala, †Altanius a †Altiatlasius zaradené do hypradu Tarsiiformes a to, čo iní autori označujú ako čeľaď †Amphipithecidae, je zaradené do podradu Strepsirhini.

Vančata 2012[65]

minirad Anthropoidea (sk: vyššie primáty):

Poznámka: Systém uvedený v úvode publikácie sa vo viacerých bodoch líši od systému uvedeného v (pôvodne staršom) texte vo zvyšku publikácie.

Cartmill 2011[66]

podrad [alebo pomocný taxón] Anthropoidea:

Poznámka: Rod Afrotarsius je (s otáznikom) zaradený do Tarsiiformes.

Williams et al. 2010[67]

Anthropoidea:

Seiffert et al. 2010:[68]

podrad Anthropoidea [uvedené sú len africké taxóny]:

Rose 2006:[69]

parvrad Anthropoidea:

Geissman 2003:[70]

infrarad Anthropoidea:

Primate Fossil Record 2002[71]

podrad Anthropoidea:

Thurzo 1998:[72]

polopodrad Anthropoidea (sk:antropoidné/antropoidné primáty/vyššie primáty):

Poznámka (*): Eosimiidae sú síce v základnom delení uvedené vedľa Oligopithecidae, ale na inom mieste o Eosimiidae autor uvádza, že „nájdené exempláre, pripomínajúce niektorými znakmi predstaviteľov omomyovitých, pokladáme za bazálne antropoidné primáty s nateraz nejasným fylogenetickým pôvodom“.

Ross-Kay 1998[73]

podrad Anthropoidea:

McKenna a Bell 1997[74]

parvrad Anthropoidea:

Shoshani - Groves 1996[75]

podrad Anthropoidea:

Van Valen 1994[76]

infrarad Anthropoidea:

Carroll 1988:[77]

podrad Anthropoidea:

Poznámka: Rod †Afrotarsius je zaradený (s otáznikom) do čeľade Tarsiidae.

MČE 1986:[78]

podrad Anthropoidea/Simiae (sk: vyššie primáty/opice):

Thurzo 1985:[79]

podrad Anthropoidea (sk: vyššie primáty/človekorodé):

Pyramída 1982 a Thurzo 1973:[23][80]

podrad Anthropoidea/Simioidea (sk: opice):

Poznámka: Uvedené sú len recentné taxóny.

Szalay a Delson 1979:[81]

rad Primata:

Poznámka: Autori síce v systéme taxón Anthropoidea (ako vidno) neuvádzajú explicitne, ale spomínajú ho v texte knihy ako súhrnné označenie pre Platyrrhini a Catarrhini. Jeho vynechanie zo systému zdôvodňujú čisto technicky, keďže uvádzajú, že keby ho použili, mal by ich systém príliš veľa úrovní delenia.

Schwartz 1978:[82]

podrad Anthropoidea:

Delson 1977[83]

hyprad Simiiformes/Anthropoidea:

Simons 1972:[84]

podrad Anthropoidea:

Simpson 1945:[85]

podrad Anthropoidea:

SNS 1932:[86]

rad Primates (sk: "primáti") v užšom zmysle:

Poznámka: "Primáti" v širšom zmysle sú primáty vymedzené tak, ako ich chápeme dnes (čiže primáti v užšom zmysle + poloopice).

MSN 1931:[87][88]

rad Primates:

Maurer 1928:[34]

Primates:


MGKL 1905-1909:[89][90][91]

rad Primates v širšom zmysle:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c THURZO, M. 1998 [1] Archivované 2018-11-27 na Wayback Machine, [2] Archivované 2018-11-27 na Wayback Machine
  2. a b c TRNKA, Zoológia chordátov – vybrané kapitoly. Trnavská univerzita, 2018 S. 89 [3]
  3. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 53.
  4. primáty. In: NOVOTNÝ, Bohuslav et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava: Obzor, 1986.
  5. STLOUKAL, Milan; BENEŠ, Josef; DVOŘÁK, Josef; HOMOLA, Jiří; KVASNIČKOVÁ, Dana, ŠMARDA, Jan; TRÁVNIČKOVÁ, Eliana Biológia pre 3. ročník gymnázia. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. 275 s. ISBN 80-08-01411-3. S. 49.
  6. a b opice; primáty in: Pyramída
  7. BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 343, 402
  8. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 255
  9. Pozri zdroje v článku antropoid.
  10. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 317
  11. STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 475
  12. THURZO, M. Milióny rokov človeka. Bratislava: Obzor, 1985, S. 33
  13. MIVART, S. G.: Notes on the crania and dentition of the Lemuridae. In: Proceedings of the Zoological Society of London. 1864 [4] S. 635
  14. a b PBDB [online]. paleobiodb.org, [cit. 2020-01-25]. Dostupné online.
  15. a b c d Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 340.
  16. a b HAECKEL, E. Systematische Phylogenie der Wirbelthiere (Vertebrata). Dritter Teil des Entwurfs einer systematischen Stammesgeschichte. Berlin :G. Reimer, 1895., S. 600-601
  17. Mary Stuart MacDougall. Bilolgy the Science of Life. [s.l.] : [s.n.], 1943. 974 s. Dostupné online. S. 512.
  18. ALBUQUERQUE, Ulysses Paulino; MEDEIROS, Patrícia Muniz De; CASAS, Alejandro. Evolutionary Ethnobiology. [s.l.] : Springer, 2015. 204 s. ISBN 978-3-319-19917-7. S. 3.
  19. heslá opice a Primates. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 46, 106
  20. Gustav von Hayek. Handbuch der Zoologie: Bd. Vertebrata allantoidica : Reptilia, Aves, Mammalia. [s.l.] : Druck und Verlag von Carl Gerold's Sohn, 1893. 604 s. Dostupné online. S. 567.
  21. Primaten. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 16. Leipzig 1908, S. 345; Säugethiere. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 634-638. [5]
  22. ANKEL-SIMONS, Friderun. Primate Anatomy (An Introduction). [s.l.] : Elsevier, 2010. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-046911-9. S. 46.
  23. a b opice. In: Pyramída
  24. ROSS, Callum F.; KAY, Richard F.. Anthropoid Origins (New Visions). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 749 s. ISBN 978-1-4419-8873-7. S. 120.
  25. a b KAY, R. F., WILLIAMS, B. A. Cladistics, Computers, and Character Analysis...In: Evolutionary Anthropology 1994 [6] Archivované 2022-06-28 na Wayback Machine
  26. LENOCHOVÁ, Mária; NEČAS, Oldřich; DVOŘÁK, František; VILČEK, František; BOHÁČ, Ivan. Biológia pre 1. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 211 s. ISBN 80-08-02318-X. S. 164.
  27. hominídi. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 174. ; opice. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 343 – 344.
  28. primáty. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 494
  29. opice. In: Masarykův slovník naučný V. S. 372
  30. Primaten. In: Biologie Band 2. Leipzig: VEB F. A. Brockhaus Verlag. 1986, S. 712
  31. GRAY, John Edward. Catalogue of Monkeys, Lemurs and Fruit-eating Bats in the Collection of the British Museum. [s.l.] : British Museum, 1870. 137 s. Dostupné online. S. 4
  32. KNER, Rudolf. Lehrbuch der Zoologie. [s.l.] : Seidel, 1855. 688 s. Dostupné online. S. 624.
  33. SIMPSON. The principles of classification and a classification of mammals. 1945. S. 181 [7]
  34. a b MAURER, Friedrich. Der Mensch und seine Ahnen (Das Werden des Menschen im Lichte der Naturforschung). [s.l.] : [s.n.], 1928 (2017). 440 s. ISBN 978-9925-05677-4. S. 18.
  35. HOFFSTETTER, R. Confrontation des résultats obtenus par les diverses voies d'approche du problème. Bull. et Mém. de la Société d'Anthropologie de Paris Année 1977 4-4 str. 327-346 (napr. Fig 2) [8]
  36. ARLDT, Theodor. Die Stammesgeschichte der Primaten und die Entwicklung der Menschenrassen. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 52 s. ISBN 978-3-662-34587-0. S. 27 a nasl..
  37. SLÁDKOVÁ, D. Výuková prezentace Primáti. 2008. snímka č. 12 [9]
  38. Primate Phylogeny [online]. mun.ca, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  39. SOMMER, Volker. Schimpansenland (wildes Leben in Afrika). [s.l.] : C.H.Beck, 2008. 250 s. Dostupné online. ISBN 978-3-406-56891-6. S. 34.
  40. RNDr. Maroš Sirotiak, PhD. Ríša: (Animalia). STU v Bratislave. S. 26 [10]
  41. URBAN, Claus. Wirklichkeit im Zeitalter ihres Verschwindens. [s.l.] : LIT Verlag Münster, 2000. 346 s. ISBN 978-3-8258-5237-5. S. 301.
  42. ROSENBERGER, A. L. et al. "14. Rooneyia, Postorbital Closure, and the Beginnings of the Age of Anthropoidea". In: E.J. Sargis and M. Dagosto (eds.), Mammalian Evolutionary Morphology: A Tribute to Frederick S. Szalay, 325–346. Springer Science + Business Media B.V. 2008 [11] Archivované 2022-06-28 na Wayback Machine
  43. Argentina. Comisión Directiva del Censo. Segundo censo de la República argentina: pts. Teritorio. [s.l.] : Taller tip. de la Penitenciaria nacional, 1898. 798 s. Dostupné online. S. 146 a nasl..
  44. La Semana médica. [s.l.] : [s.n.], 1918. 748 s. Dostupné online. S. 282.
  45. KRAGLIEVICH, Lucas. Obras de geología y paleontología. [s.l.] : Taller de impresiones oficiales, 1940. 834 s. Dostupné online. S. 143.
  46. Annuaire géologique universel. [s.l.] : Comptoir géologique de Paris, 1890. 1218 s. Dostupné online. S. 623.
  47. DELBOS, L. CONVENTION B.N.I.S.T.-B.R.G.M. - THESAURUS MULTILINGUE EN SCIENCES DE LA TERRE - ETABLISSEMENT D'UN THESAURUS MULTILINGUE POUR LES SCIENCES DE LA TERRE. 1976 [12]
  48. Zdrojom sú zdroje uvedené nižšie pri konkrétnych systémov
  49. heslá Anthropoidea a Primates. In: DELSON, E. et al. Encyclopedia of Human Evolution and Prehistory, 2000.
  50. Takai, M., Shigehara, N., Aung, A. K., Tun, S. T., Soe, A. N., Tsubamoto, T., & Thein, T. (2001). A new anthropoid from the latest middle Eocene of Pondaung, central Myanmar. Journal of Human Evolution, 40(5), 393–409. doi:10.1006/jhev.2001.0463
  51. Anthropos. [s.l.] : Zaunrith'sche Buch-, Kunst- und Steindruckerei, 2005. 356 s. Dostupné online. S. 635.
  52. John G Fleagle; KAY, Richard F.. Anthropoid Origins. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 708 s. ISBN 978-1-4757-9197-6. S. 236.
  53. COPPENS, Yves. Histoire de l'homme (L') (22 ans d'amphi au Collège de France (1983-2005)). [s.l.] : Odile Jacob, 2008. 246 s. Dostupné online. ISBN 978-2-7381-1990-2. S. 90.
  54. [13]
  55. GODINOT, M., MAHBOUBI, M. Les petits primates simiiformes de Glib Zegdou.... In: Comptes Rendus - Academie des Sciences, Serie II: Sciences de la Terre et des Planetes. 319. 357-364. [14]
  56. Seiffert, Erik & Tejedor, Marcelo & Fleagle, John & Novo, Nelson & Cornejo, Fanny & Bond, Mariano & de Vries, Dorien & Campbell, Kenneth. (2020). A parapithecid stem anthropoid of African origin in the Paleogene of South America. Science. 368. 194-197. [15]
  57. Seiffert, Erik & Boyer, Doug & Fleagle, John & Gunnell, Gregg & Heesy, Christopher & Perry, Jonathan & Sallam, Hesham. (2018). New adapiform primate fossils from the late Eocene of Egypt. Historical Biology. 30. 204-226. [16]
  58. JAEGER, J.-J. et al. Amphipithecine primates are stem anthropoids: cranial and postcranial evidence. In: Proceedings of the Royal Society B 11 November 2020 Volume 287 Issue 1938 [17]
  59. JAEGER, J.-J. et al. New Eocene primate from Myanmar shares dental characters with African Eocene crown anthropoids. In: NATURE COMMUNICATIONS | (2019) 10:3531 |[18]
  60. BENTON, Michael. Vertebrate Palaeontology. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2014. 468 s. ISBN 978-1-118-40755-4. S. 404-405, 409, Appendix.
  61. SOUKUP, Václav. Prehistorie rodu Homo. 1. vyd. V Praze : Univerzita Karlova, 2015. 1150 s. ISBN 978-80-246-2966-7. S. 181, 208, 355, 356, 363-365.
  62. FLEAGLE, John G.. Primate Adaptation and Evolution. [s.l.] : Academic Press, 2013. 464 s. ISBN 978-0-12-378633-3. (najmä Appendix 1)
  63. DELSON, E. Fossil primates. In: McGraw-Hill Encyclopedia of Science and Technology. 11th ed. 2012 [19]
  64. DELSON, E. et al. Encyclopedia of Human Evolution and Prehistory, 2000. klasifikácia v úvode knihy (v heslách knihy sú sčasti odlišné klasifikácie)
  65. VANČATA, Václav. Paleoantropologie a evoluční antropologie. [s.l.] : Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta, 2012. 303 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7290-592-8.
  66. CARTMILL, Matt; SMITH, Fred H.. The Human Lineage. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 624 s. Dostupné online. ISBN 978-1-118-21145-8. (Table 3.1)
  67. WILIAMS, B. A. et al. New perspectives on anthropoid origins. In: PNAS 107 (11) 4797-4804 [20]
  68. Seiffert, Erik & Simons, Elwyn & Fleagle, John & Godinot, Marc. (2010). Paleogene Anthropoids. [21]
  69. ROSE, Kenneth D.. The Beginning of the Age of Mammals. [s.l.] : JHU Press, 2006. 428 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-8472-6. S. 166.
  70. GEISSMANN, Thomas. Vergleichende Primatologie. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 357 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-55798-9. S. 17-18.
  71. HARTWIG, Walter Carl. The Primate Fossil Record. [s.l.] : Cambridge University Press, 2002. 530 s. ISBN 978-0-521-66315-1. S. 136 ,163, 178, 207, 223, 243, 258, 259, 314, 344, 375, 388, 410, 427.
  72. Thurzo 1998 (kap. 3) [22]
  73. Ross, Callum & Williams, Blythe & Kay, Richard. (1998). Phylogenetic Analysis of Anthropoid Relationships. Journal of human evolution. 35. 221-306. [23]
  74. Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5.
  75. SHOSHANI, J., GROVES, C. P. et al. Primate Phylogeny: Morphological vs Molecular Results. In: Molecular Phylogenetics and Evolution. 1996 [24]
  76. VAN VALEN, L. M. The origin of the plesiadapid primates and the nature of Purgaotorius. 1994 [25]
  77. CARROLL, R.L.. Vertebrate Paleontology and Evolution. New York. 1988
  78. primáti. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok V. Pom – S. Praha : Academia, 1987. 1008 s. S. 99.
  79. THURZO, Milan. Milióny rokov človeka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 33, 187-189 s. (Obrázky z prírody.)
  80. THURZO, M.: Pôvod a vývoj človeka. Bratislava: Pedagogický ústav mesta Bratislavy. 1973 (citát: "Opice, ktoré nás vo vzťahu k človeku zaujímajú, rozdeľujeme na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria opice ploskonosé , do druhej skupiny zaraďujeme opice úzkonosé /mačiakovité, gibonovité, orangutanovité/ a dnešného človeka, predstavovaného jediným druhom — Homo sapiens"
  81. [26]
  82. [27]
  83. DELSON, E. Catarrhine Phylogeny and Classification: Principles, Methods and Comments. In: Journal of Human Evolution (1977) 6. S. 433-459
  84. [28]
  85. SIMPSON. The principles of classification and a classification of mammals. 1945 [29]
  86. heslá opice, Primates, savci, polopice, ľudoopi, antropoidi. In: Slovenský náučný slovník I-III. 1932
  87. opice. In: Masarykův slovník naučný V. S. 372
  88. Catarrhina. In: Masarykův slovník naučný I. S. 758
  89. Affen. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 1. Leipzig 1905, S. 127-128
  90. Primaten. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 16. Leipzig 1908, S. 345.
  91. Säugetiere. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 634-638.