Antokyán
Antokyány alebo antokyaníny (z gréckych slov ἀνθός (ánthos) = kvet, κυανός (kyanos) = oceľovo modrý) sú vodou rozpustné pigmenty vo vakuolách niektorých buniek. Sú zodpovedné za červenú, fialovú a modrú farbu rôznych častí rastlín.[1] Patria k flavonoidom, v rastlinách sa vyskytujú vo forme glykozidov a ich aglykonová (bezcukrová) časť sa označuje ako antokyanidín.[2] Ako sacharid môže byť prítomná napríklad glukóza, galaktóza, ramnóza alebo iné cukry.[1]
Farba sa mení v závislosti od kyslosti (pH). Kyslé roztoky antokyánov bývajú červené, neutrálne fialové, a zásadité modré, zeleno-žlté až bezfarebné.[2] Okrem pH a ich štruktúry je za farbu antokyanínov zodpovedný i komplex, ktorý v bunke tvoria s rôznymi kovmi, napr. železom či molybdénom.[1][3]
Antokyány majú početné zastúpenie v prírode. Podieľajú sa napr. na modrom sfarbení kvetov fialiek, červenom sfarbení kvetov divých makov, či ruží. Sú obsiahnuté v mnohých plodoch, ako napríklad vtáčí zob, ríbezľa čierna. Ak sa nachádzajú v listoch, tak ich sfarbujú do modra, napríklad červená kapusta.[chýba zdroj]
Zmena reakcie bunkovej šťavy spôsobuje u niektorých rastlín počas kvetného vývoja zmenu farby korunných listov. V prípade pľúcnika lekárskeho sú nerozvinuté kvety červené, pri rozkvete fialové a nakoniec, obvykle po opelení, sa sfarbia do modra. Modro sfarbené kvety už opeľovači nenavštevujú (farba kvetov tak môže signalizovať aj množstvo dostupného nektáru).[chýba zdroj]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Používajú sa ako potravinové farbivá s označením E163 (a – f). Ide o povolené prírodné aditíva.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c antokyaníny. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 110.
- ↑ a b CIGÁN, Miroslav. Antokyánové farbivá, ich význam a prítomnosť v prírodných zdrojoch (bakalárska práca) [online]. Nitra: Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU, 2010, [cit. 2016-10-29]. Dostupné online.
- ↑ YOSHIDA, Kumi; MORI, Mihoko; KONDO, Tadao. Blue flower color development by anthocyanins: from chemical structure to cell physiology. Natural Product Reports, 2009-06-24, roč. 26, čís. 7, s. 884–915. Dostupné online [cit. 2022-09-13]. ISSN 1460-4752. DOI: 10.1039/B800165K. (po anglicky)
- ↑ TÓTH, T., TOMÁŠ, J., VOLLMANNOVÁ, A., LAZOR, P., BAJČAN, D.. Rizikové faktory potravového reťazca IV: Riziká potravinárskych farbív [online]. Nitra: Katedra chémie, Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU, 2004-07-10, [cit. 2016-10-29]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antokyan na českej Wikipédii.
