Preskočiť na obsah

Bezpečnostný vzduchový vankúš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Airbag)
Airbag v aute Seat Ibiza

Bezpečnostný vzduchový vankúš[1] alebo airbag je zariadenie pasívnej bezpečnosti, ktoré sa používa hlavne v automobiloch. Ide o vak z ľahkej nepriedušnej látky, ktorý sa v prípade nehody nafúkne pred pasažierom alebo vedľa pasažiera a zabrzdí náraz jeho tela, ktoré by sa inak mohlo zraniť o volant, sklo alebo inú časť automobilu. Airbag sám iba spomaľuje náraz, nie je však schopný pasažiera zadržať, preto je potrebné používať ho v kombinácii s bezpečnostnými pásmi (aktívny prvok bezpečnosti, pretože pasažier ho musí aktívne uviesť do činnosti). Zo štatistík vyplýva, že airbag podstatne znižuje riziko smrti alebo vážneho zranenia.

História a terminológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vynález bezpečnostného vzduchového vankúša si nezávisle od seba nechali v roku 1951 zaregistrovať nemecký inžinier Walter Linderer a Američan John W. Hetrick. Až po tom, čo ochrana ich patentu v roku 1971 vypršala sa dočkal skutočného využitia v automobilovom priemysle. V 60. a 70. rokoch japonské aj americké automobilky testovali airbagy. Ford začal vybavovať testovacie vozidlá, v ktorých boli bezpečnostné pásy doplnené airbagmi v roku 1971 a General Motors v roku 1973 vo vozidlách Chevrolet. Ale ukázalo sa, že aspoň jedno úmrtie zo siedmych v testovaných automobiloch GM išlo na vrub airbagu. Výrobcovia dávali airbagu vlastné názvy, z ktorých najznámejším sa stal ACRS - Air Cushion Restraint System (bezpečnostný/ochranný systém so vzduchovým vankúšom), ktorý zaviedol GM v roku 1974.

Zjednodušený popis: senzor spomalenia, pri náraze spúšťa obvody, ktorých úlohou je naplniť nylonový nafukovací vak plynom počas veľmi krátkej doby (do 40 ms). Elektronika aktivuje vyvíjač plynu, ktorý najčastejšie funguje na báze rozkladu acidu sodného. Elektronický systém je nastavený tak, aby sa inicioval napĺňanie iba pri spomaleniach auta nad hranicou bežného brzdenia. Zložený vzduchový vak sa nafúkne a vytvorí pred pasažierom ochranný priestor, ktorý stlmí náraz. Krátko po aktivácii sa sa airbag vyfúkne (vak obsahuje viacero malých otvorov, cez ktoré môže plyn uniknúť). Pasažier však spravidla zaregistruje až vyfúknutý airbag. To umožňuje, aby vodič po nehode mohol vozidlo rýchlo opustiť. Podobne fungujú všetky druhy airbagov. Líšia sa len rýchlosťou nafukovania, umiestnením a ďalšími detailmi.

Bezpečnostný vzduchový vankúš v bunde pre motocyklistov

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre bezpečnosť motocyklistov otvorila novú dimenziu v plášti integrovaný systému airbagov. V ktorom aktivačný kábel a stlačený CO2 je v patronu. Pred jazdou na motorke, pri sedení, by mali byť pripojený s prvou pružnou šňúrou k motoru tela. Druhý koniec šňúry je pripojený k CO2 patrónu v bunde. Pri páde a pri zrážke šňúra otvorí patron, tak, aby systém airbag 0,1 - 0,3 sekundy automaticky bude nafúkané. Airbagova bunda výrazne tlmí nárazy na hornú časť tela, čím účinne chráni životne dôležité orgány: chrbticu, krk, rebrá, kľúčové kosti, kostrče. Airbag bunda je maďarský vynález. Vynálezca je Tamás Straub v roku 1976.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. bezpečnostný vzduchový vankúš. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 80.
  2. Dokumenty vynálezu - airbag bunda

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]