Šansón
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Šansón, v origináli chanson, má svoj pôvod vo Francúzsku. Táto stredoveká francúzska pieseň bola spievaná francúzskymi truvérmi. Pieseň mala jednoduchú melódiu a rytmus. Text býval často humorný, satirický a často aj frivolný. Najskôr býval šansón jednohlasný, od 13. storočia tiež viac hlasový. Formou chansonu boli ballade, rondeau a virelai a kanzona (inštrumentálna). Medzi najznámejších komponistov chansonov tej doby patria: Orlando di Lasso, Johannes Ockeghem alebo Josquine Desprez.
V 19. storočí vznikla vo francúzskych kabaretoch moderná forma šansónu, ktorá našla svoje uplatnenie najmä v zábavnom priemysle. Posun nastal aj v textoch šansónov, ktorý sa od jednoduchých popevkov vyvinul v poeticky hodnotné básnické diela. Textári šansónov nezriedka boli a sú prední básnici. Medzi najznámejších interpretov francúzskeho šansónu patria napr. Édith Piaf, Charles Aznavour, Jacques Brel, Gilbert Bécaud, Lucienne Boyer, Charles Trenet, Yves Montand alebo Pierre Bachelet.
Šansón na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenskí šansonieri [1]
[upraviť | upraviť zdroj]- Kristína Bartošová
- Alena Čermáková
- Emília Došeková
- Ria Ferčáková
- Katarína Feldeková
- Jana Hubinská
- Petra Humeňanská
- Katarína Koščová
- Zoro Laurinc
- Michaela Merklová
- Jana Orlická
- Igor Roy
- Peter Skočil
- Monika Stanislavová
- Michal Suchý
- Igor Šebo
- Igor Šimeg
- Lucia Šoralová
- Szidi Tobias
- Andrea Zimányiová
Šansón v Česku
[upraviť | upraviť zdroj]V Česku možno rozvoj šansónu datovať od 30. rokov 20. storočia. Od kabaretných začiatkov, kde mali význačné postavenie Karel Hašler, cez tvorbu Jaroslava Ježka, až po moderný šansón, ktorého najvýznamnejšou predstaviteľkou je dodnes Hana Hegerová.
V Prahe pôsobila od sedemdesiatych rokov napriek normalizácii skupina „Šanson – věc veřejná“, ktorého jadrom boli hudobníci: Jaroslav Jakoubek, Milan Jíra a speváci Alena Havlíčková a Rudolf Pellar.
Z mladších tvorcov sú to napr.: Radůza, Sestry Steinovy, Martina Trchová, Jana Husáková, Ester Kočičková ďalší.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DÁVIDOVÁ, Veronika. Manažérske pozadie šansónovej hudby na Slovensku. Musicologica (Bratislava: Katedra muzikológie Filozofickej fakulty UK), 2008, čís. 1. Dostupné online [cit. 2023-10-10]. ISSN 1337-9070.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šanson na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).