Preskočiť na obsah

Československá socialistická republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Československá socialistická republika
1948/1960 – 1990
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
127 900 km²
Najvyšší bod
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
15 624 021 (v roku 1989)[1]
Národnostné zloženie
Česi (62%), Slováci (31%), Maďari (4%), ostatní (3%)[1]
štátny ateizmus
Štátny útvar
Vznik
25. februára 1948 (komunistický prevrat)
11. júla 1960 (Ústava ČSSR zaviedla nový názov štátu „Československá socialistická republika“)
Zánik
29. marca 1990 (ústavná zmena názvu v reakcii na pád komunistického režimu)
Predchádzajúce štáty:
Tretia česko-slovenská republika Tretia česko-slovenská republika
Nástupnícke štáty:
Česko-slovenská federatívna republika Česko-slovenská federatívna republika

Československá socialistická republika (skratka: ČSSR) bol oficiálny názov Česko-Slovenska od 11. júla 1960 do 29. marca 1990. Česko-Slovensko bolo v tom čase (presnejšie: do decembra 1989) socialistickým (od roku 1969 aj federatívnym) štátnym útvarom na území dnešného Česka a Slovenska.

V roku 1990 bol názov nakrátko nahradený názvom Česko-slovenská federatívna republika (pozri pomlčková vojna) a potom natrvalo názvom Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Ústava Československej socialistickej republiky z roku 1960 zaviedla nový názov štátu Československá socialistická republika, nové štátne symboly, zakotvila ako štátne zriadenie socializmus a vedúcu úlohu KSČ. V druhej polovici 60. rokov sa vtedajšie vedenie štátu pokúsilo vykonať ekonomické reformy, ktoré mali viesť k zvýšeniu efektívnosti národného hospodárstva (pozri ekonóm Ota Šik). V tejto dekáde bola plne dokončená kolektivizácia poľnohospodárstva, ktoré sa stabilizovalo a poľnohospodárska produkcia sa začala zvyšovať. Významným krokom bolo zahájenie industrializácie Slovenska.

Snahy o ekonomické reformy sa ďalej rozvinuli v roku 1968 a vyústili v obrodný proces demokratizácie spoločnosti, zvaný tiež Pražská jar, ktorý bol pokusom vtedajšej KSČ o tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Táto snaha vtedajšieho vedenia štátu, ktorá mala medzi obyvateľstvom širokú podporu, však bola zmarená vpádom vojsk Varšavskej zmluvy dňa 21. augusta 1968.

Dňa 1. januára 1969 sa Česko-Slovensko stalo federáciou dvoch suverénnych štátov, Česka a Slovenska.

Sedemdesiate roky sa niesli v znamení tzv. normalizácie, čo bol proces vedúci k zastaveniu demokratizácie spoločnosti a návrat k stavu pred obrodným procesom. V 70. rokoch bol normalizačný režim veľmi silný. Hospodárstvo zaznamenalo v prvej polovici 70. rokov pomerne vysokú dynamiku rastu, ktorá sa však v závere tejto dekády postupne znižovala. Počiatočné ekonomické úspechy režimu umožnili zvýšiť výdavky v sociálnej oblasti. Štát investoval do rozsiahlej bytovej výstavby. To sa okrem iného prejavilo aj výrazným zvýšením pôrodnosti (najvyšší počet narodených detí bol zaznamenaný v roku 1974 a doteraz nebol prekonaný). V tomto období bola dokončená industrializácia Slovenska, mechanizácia poľnohospodárstva a naša krajina sa stala v základných potravinách plne sebestačná. V priemysle dochádzalo k ďalšiemu rozširovaniu sortimentu výroby tak, aby sme nemuseli tieto výrobky dovážať zo zahraničia, a to najmä v strojárstve, čo so sebou prinášalo rastúce zaostávanie technickej úrovne produkcie. Ekonomika veľkosti ČSSR nebola schopná držať krok v takom širokom zábere výroby a v spojení s neexistenciou konkurencie viedlo k rastúcim problémom predať našu produkciu do západných krajín a tým k silnejúcemu nedostatku devízových prostriedkov. V tomto období došlo k definitívnemu vyčerpaniu možností extenzívneho rastu ekonomiky, kedy boli do výroby nasadené všetky ľudské rezervy, vrátane vysokej zamestnanosti žien, dôchodcov a pod. Ďalší rast ekonomiky tak bol možný už len zvýšením technologickej úrovne produkcie, zavádzaním automatizácie a pod., čo sa vďaka absencii tlaku na efektivitu v centrálne plánovanej ekonomike nedarilo. V politickej oblasti dochádzalo k stupňovaniu tlaku na odporcov režimu. Represie síce neboli tak kruté ako v 50. rokoch, nedochádzalo už k popravám odporcov režimu, ale napriek tomu režim tvrdo postihoval akékoľvek náznaky iného ako oficiálneho názoru (najznámejšia akcia tohto druhu bola napr. anticharta v roku 1977). V tomto období sa prevažná väčšina národa dobrovoľne podrobila a aktívne sa zúčastňovala všetkých prorežimných podujatí ako boli spartakiády, prvomájové demonštrácie pod.

V osemdesiatych rokoch sa začala prejavovať hospodárska stagnácia, ale aj spoločenský a kultúrny úpadok zo sedemdesiatych rokov.

Po sérii protirežimných demonštrácií sa nakoniec v novembri 1989 komunistický režim zrútil. Socialistické Česko-Slovensko sa začalo otvárať okolitému svetu a vydalo sa na cestu k demokracii a trhovému hospodárstvu.

V marci 1990 sa názov štátu zmenil na Česko-slovenská federatívna republika a v apríli na Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Brian Hunter. The Statesman's Year-Book 1991-92. 128  . vyd. Praha : Palgrave Macmillan UK, 1991. 1 728 s. ISBN 978-0-230-27120-3. S. 408.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století: spolupráce a konflikty 1914-1992. Praha : Vyšehrad, 2012. 688 s. ISBN 978-80-7429-133-3.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československá socialistická republika na českej Wikipédii.