Časový multiplex

Časový multiplex (TDM- Time-division multiplexing) je multiplex, pri ktorom sa združovanie kanálov v spoločnom prenosovom prostredí uskutočňuje prepínaním kanálov v časovej oblasti. Jednotlivé signály sú oddelené tým, že sa každý z nich vysiela (prenáša) iba krátky pevne definovaný časový okamih. Prakticky vo všetkých prípadoch sa používa rámcovej štruktúry, ktorá je rozdelená na rovnako veľké timesloty, časové intervaly pre vysielanie. Tento rámec sa v čase neustále opakuje a teda každý signál sa prenáša stále s rovnakou pravidelnosťou.

Hlavný problém spočíva v tom, ako rozlíšiť kde timeslot pre konkrétny signál začína a kde končí. Najčastejším riešením je pridanie špeciálneho timeslotu s presne definovaným obsahom na začiatok rámca, ktorý označuje "toto je začiatok rámca". Pretože sú všetky timesloty rovnako dlhé (časovo), stačí na strane prijímača nájsť tento štartový bod a potom odpočítať potrebnú dobu do začiatku hľadaného TS. Tak vznikne napr ISDN BRI (2 hovory + 1 úzky signalizačné kanál)

TDM je základnou metódou prenosu signálov klasické digitálne telefónie. Hlasový signál sa pomocou modulácie typu PCM digitalizuje a niekoľko hovorových kanálov spolu s pomocnými a riadiacimi kanály sa skladá do časového multiplexu TDM. Časový multiplex je využívaný tiež vnútri klasických digitálnych ústrední, kde s ním pracuje spojovacie pole.

Novšie princíp telefónia využíva princíp VoIP, tj. Prenos hlasu paketových dát cez sieť, ktorá nie je spojovo orientovaná. Neexistuje tu vyhradený kanál pre hlasovú komunikáciu a zdieľanie siete rôznymi dátovými tokmi sa neriadi zásadami synchrónneho časového multiplexu. V tom je VoIP zásadne odlišné od TDM.