Preskočiť na obsah

Joan Crawford

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Joan Crawford
Crawford v roku 1936
Celé menoLucille Fay LeSueur
Narodenie 23. marec 1904
San Antonio, Texas, USA
Úmrtie10. máj 1977 (73 rokov)
New York, New York, USA
PovolanieFilmová a televízna herečka, tanečníčka, obchodná riaditeľka
Roky pôsobenia1924 – 1972
ManželDouglas Fairbanks Jr.
(1929 – 1933)
Franchot Tone
(1935 – 1939)
Phillip Terry
(1942 – 1946)
Alfred Steele
(1955 – 1959)
Deti4, vrátane Christiny Crawfordovej
RodičiaThomas E. LeSueur (1868 – 1938)
Anna Bell Johnsonová (1884 – 1958)

Joan Crawford (vlastným menom Lucille Fay LeSueur; * asi 23. marec 1904, San Antonio, Texas, USA – † 10. máj 1977, New York, New York) bola americká filmová a divadelná herečka.[1]

Detstvo a mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako Lucille Fay LeSueur v San Antoniu v Texase. Bola tretím a zároveň najmladším dieťaťom Thomasa E. LeSueura (1868 – 1938) a Anny Bell Johnson (1884 – 1958). Jej otec opustil rodinu, keď mala Crawford desať rokov. Neskôr sa jej matka vydala druhý krát a spoločne s jej nevlastným otcom, bývali v Lawtone v Oklahome.

Od detstva sa túžila stať tanečnicou. V júni 1917 sa spoločne s rodinou presťahovala do Kansas City v Missouri. Krátko po presťahovaní jej nevlastný otec Crawford poslal do internátnej školy v Kansas City. Ako študentka trávila veľa času prácou, hlavne varením a upratovaním.

V roku 1922 sa prihlásila na Stephens College v Columbii, neskôr ani túto školu nedokončila a až do svojej smrti mala len základné vzdelanie.

Pod menom Lucille LeSueur začala tancovať v zboroch. Neskôr si ju všimol producent Jacob J. Shubert. Ten jej dopomohol sa dostať na divadelné dosky.

Crawford bola s prácou v divadle spokojná a tak oslovila Loews Theaters Nils Granlund, ktorá jej zaistila pozíciu na televíznych obrazovkách. Na Vianoce, roku 1924 podpísala zmluvu so spoločnosťou Metro-Goldwyn-Mayer, známou ako MGM. Bola platená týždenne 75 dolármi.

Jej prvým filmom bol film Lady of the Night v roku 1925. Crawford bola nespokojná však zo svojím menom, pretože si bola istá, že znie nevkusne. Preto požiadala vedúceho MGM, Petea Smitha, aby jej pomohol vybrať nejaké meno, pod ktorým môže umelecky vystupovať. Prvou voľbou bol pseudonym Joan Arden, ale neskôr sa rozhodla, že chce aby jej umelecké meno znelo Jo-Anne Crawford.

Od začiatku svojej kariéry považovala herečku Normu Shearer za najobľúbenejšiu herečku štúdia, za svoju profesionalitu.

V roku 1932, stvárnila prostitútku Sadie Thompson, vo filme Rain.

Na plagáte filmu Love on the Run, z roku 1936

Crawford patrila medzi populárne filmové herečky až do polovice 30. rokov. Napriek filmom v ktorých sa objavovala, stále túžila po dramatickejších úlohách a preto často prosila vedúcich spoločnosti MGM aby jej hľadali úlohy toho typu. V roku 1935 hrala vo filme I Live My Life, film mal úspech a tiež aj jej herecký výkon. Jej ďalšie úspešné filmy boli The Gorgeous Hussy z roku 1936 a Love on the Run, z rovnakého roku.

V roku 1939 hrala jednu z hlavných úloh vo filme The Women, po boku Normy Shearer. Jej herecký výkon bol ocenený mnohými filmovými kritikmi.

Po 18 rokoch, dňa 29. júna 1943 bola jej zmluva s MGM ukončená. 1. júla 1943, podpísala zmluvu s Warner Bros. Jej prvým filmom pre štúdio bol Hollywood Canteen.

V roku 1945 hrala hlavnú úlohu v dráme Mildred Pierce. Crawford musela kvôli filmu robiť kamerové skúšky, pretože režisér ju pôvodne nechcel obsadiť. Film sa stal veľmi úspešným. Získala ocenenie Academy Awards, za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe. Jej ďalším filmom bol film Humoresque z roku 1946, v hlavnej úlohe s Johnom Garfieldom. Druhú nomináciu v rovnakej kategórii získala za jej herecký výkon v roku 1947, v dráme Possessed.

V roku 1952 po dokončení filmu This Woman Is Dangerous, požiadala o zrušenie zmluvy so spoločnosťou Warner Bros. V rovnakom roku získala aj svoju tretiu nomináciu na Academy Awards, za jej herecký výkon vo filme Sudden Fear.

Joan Crawford, počas natáčania filmu Whatever Happened to Baby Jane? z roku 1962

V roku 1954 hrala vo filme Johnny Guitare, spolu s Sterlingom Haydenom a Mercedes McCambridge. V roku 1959, hrala vo filme The Best of Everything. Aj keď nehrala hlavnú úlohu, získala od kritikov pozitívne recenzie. V roku 1961 prijala rolu Blanche Hudson, v dráme Whatever Happened to Baby Jane?. Režisér filmu bol Robert Aldrich. Vo filme hrala aj herečka Bette Davis, ktorá v roku 1962 získala za svoju úlohu nomináciu na Academy Awards. Bola nahnevaná, že za svoju rolu nezískala nomináciu na Academy Awards a preto kontaktovala každého z nominovaných (Katharine Hepburn, Lee Remick, Geraldine Page a Anne Bancroft), že v prípade ich neprítomnosti či by mohla prebrať ich ocenenie. Nakoniec sa tak aj stalo, ocenenie získala Anne Bancroft, a cenu za ňu prevzala Crawford. Jej herecká kolegyňa Bette Davis celý život tvrdila že ju Crawford nenávidí. Veľkou inšpiráciou ich niekoľko ročného sporu a tiež aj natáčania filmu Whatever Happened to Baby Jane? bol seriál Feud, ktorý sa natáčal v roku 2017 a postavu Crawford vo filme stvárnila herečka Jessica Lange. Postava Blanche Hudson vo filme Whatever Happened to Baby Jane?, bola poslednou väčšou rolou Crawford. V roku 1968 nahradila jej nevlastnú dcéru pri natáčaní seriálu The Secret Storm.

V roku 1970, hrala v menej úspešnom filme Trog. V roku 1972 ukončila svoju kariéru, ktorá trvala 45 rokov a na svojom konte mala viac ako 80 filmov. V rovnakom roku získala ocenenie Cecil B. DeMille Award. Tiež publikovala svoju knižnú autobiografiu s názvom A Portrait of Joan, ktorú napísala Jane Kesner Admore, v roku 1962. V roku 1971, publikovala svoju ďalšiu knihu, s názvom My Way of Life.

Jej posledné vystúpenie na verejnosti sa uskutočnilo 23. septembra 1974, na knižnej párty, kde ju sprevádzala jej dobrá kamarátka Rosalind Russell. Keď na druhý deň Crawford videla fotografie z večierka, bola natoľko pobúrená svojím vzhľadom, že zrušila všetky vystúpenia a rozhovory.

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]
Joan Crawford v Night Gallery, v roku 1969

Crawford bola štyrikrát vydatá. Jej prvé manželstvo bolo s Douglasom Fairbanksom Jr. Ich manželstvo skončilo v roku 1933 a herečka to odôvodnila tým, že sa cítila veľmi menejcenná, neskôr sa objavili aj informácie o nevere jej manžela.

V rokoch 1935 až 1939 bola vydatá za filmového herca Franchota Tonea. Manželstvo bolo spočiatku idylické ale neskôr boli medzi Crawford a Toneom nezhody. Manželstvo bolo rozvedené v roku 1939 a zostali po rozvode priateľmi. Dokonca sa o neho herečka postarala v dobe keď Tone trpel rakovinou pľúc a tiež pomáhala s prípravami na jeho pohreb v roku 1968.

Na jar 1942 sa spoznala s hercom Phillipom Terrym. Po šiestich týždňoch vzťahu sa pár zosobášil. Manželstvo skončilo v júni 1946. Herečka sa k jej tretiemu manželstvu málo kedy vyjadrovala.

V roku 1955 sa vydala za riaditeľa spoločnosti Pepsi-Cola, Alfredom Steeleom. Crawford očaril preto, pretože zbožňoval deti a nebol z hereckej brandže. Často sprevádzala svojho manžela na obchodných rokovaniach v Spojených štátoch, Kanade, Južnej Amerike a Európe. Dňa 4. apríla 1959 Steele zomrel v spánku na zlyhanie srdca. Crawford bola vymenovaná za riaditeľku spoločnosti Pepsi-Cola, kde fungovala v tejto pozícií do roku 1973, ale úspech spoločnosti nezabezpečila.

Herečka nemala vlastné deti, hoci ich veľmi chcela. Počas svojej kariéry však mala niekoľko potratov. Preto sa rozhodla si deti adoptovať. Crawford si adoptovala svoje prvé dieťa, v roku 1940. Keďže bola slobodná, kalifornský zákon jej zabránil v adopcii v štáte; preto zabezpečila adopciu prostredníctvom agentúry v Las Vegas. Dieťa bolo dočasne nazvané Joan, kým herečka nezmenila jej meno na Christina. Crawford si neskôr s manželom Phillipom Terrym, osvojili syna, ktorého nazvali Christopher Crawford.

V roku 1947 si adoptovala ďalšie dve deti, ktoré pomenovala Cindy a Cathy. Deti boli adoptované z Tennessee Children's Home Society.

V roku 1978 jej najstaršia dcéra Christina napísala knihu Mommie Dearest, v ktorej tvrdila, že Joan ju a jej brata zneužívala fyzicky a duševne. Podľa Christiny bola matka veľká alkoholička a že milovala len seba samú. Mnoho ľudí ako príklad Van Johnson, Marlene Dietrich, Myrna Loy, Katharine Hepburn a tiež Bette Davis neverili tvrdeniam Christiny, ktoré popísala v knihe. Betty Hutton a Helen Hayes však tvrdili, že boli svedkami agresívneho správania Crawforda voči deťom.

Posledné roky

[upraviť | upraviť zdroj]

Crawford rušila všetky verejné vystúpenia a začala odmietať rozhovory. Od roku 1972 do polovice roku 1975 ju trápili problémy so zubami. V októbri 1974 tento zdravotný problém liečila antibiotikami. V posledných rokoch jej života sa pošmykla a udrela sa do tváre, keď bola v podnapitom stave.

Crawford zomrela 10. mája 1977 v jej byte v New Yorku. Príčinou smrti bol infarkt myokardu. 13. mája 1977 sa uskutočnil pohreb v Campbell Funeral Home v New Yorku. Vo svojej poslednej vôli, ktorá bola napísaná v roku 1976, herečka odkázala svojim dvom najmladším deťom, Cindy a Cathy, z jej majetku výše 2 milióny dolárov. Vydedila dcéru Christinu a Christophera. Ostatné peniaze darovala jej obľúbeným charitatívnym organizáciám.

16. mája 1977 sa uskutočnila spomienková bohoslužba pre Crawford v Unitary Church of All Souls na Lexington Avenue v New Yorku. Bohoslužby sa zúčastnila jej dlhoročná kamarátka Myrna Loy či Geraldine Brooks. 24. júna 1977 v divadle Samuela Goldwyna sa konala ďalšia spomienková bohoslužba. Crawford bola spopolnená a jej popol je v krypte so svojím štvrtým a posledným manželom Alfredom Steeleom na cintoríne Ferncliff Cemetery v Hartsdale v New Yorku.

Odkaz v kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]

Má svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy, za jej prínos do filmového priemyslu, ktorú dostala v auguste 1960. Časopis Playboy, zaradil Crawford medzi „100 Sexiest Women of the 20th century“, kde sa zaradila na 84.mieste.

V roku 1999, bola zvolená ako Americkým filmovým inštitútom ako desiata najväčšia hviezda klasického amerického filmu.

Tiež bola obľúbená u homosexuálov, ktorých počas svojho života obdivovala.

Štyri roky po jej smrti vydala skupina Blue Öyster Cul pieseň s názvom Joan Crawford. V roku 1989 vyšla kniha s názvom Bette a Joan: The Divine Feud, ktorý hovorí o ich konfliktoch počas natáčania filmu Whatever Happened to Baby Jane?.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Lawrence J. Quirk; William Schoell. Joan Crawford: The Essential Biography. [s.l.] : University Press of Kentucky, 30 September 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-8131-2254-0. S. 1.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joan Crawford na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]