S-300
S-300 (iné názvy 35Р6, 70Р6, 75Р6, 9К81, 3М-41, v kóde NATO SA-10 Grumble, SA-12 Giant/Gladiator, SA-20 Gargoyle) je séria protilietadlových a protiraketových raketových systémov dlhého doletu sovietskej a ruskej výroby. Systém je určený k obrane strategických cieľov pred riadenými strelami a lietadlami za každého počasia a aj za podmienok elektronického rušenia. Od roku 1979 je vyrábaný v Sovietskom zväze, a neskôr Rusku firmou Almaz, v ČĽR je vyrábaný od roku 1993 pod názvom 红旗 (v preklade Červená vlajka).
História
[upraviť | upraviť zdroj]Vývoj S-300 začal v 60. rokoch. Cieľom bolo vytvoriť náhradu za S-75 a S-125. Hlavným cieľom bolo, aby S-300 dokázal ničiť viac objektov súčasne.
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]Označenia variantov S-300 boli pôvodne 3. P pre protivzdušnú obranu štátu (PVO), F pre vojenské námorníctvo (flot) a V pre protivzdušnú obranu vojsk. a V (ako Vojsko).[1]
S-300P
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý S-300P bol do vojenskej obrany Moskvy zaradený v roku 1978. Prvky systému boli umiestnené na ťahačoch vozidiel Ural-375, KrAZ-255 a KrAZ-260. Systém používal strely 5V55 s doletom 47 km, neskôr 75 km. Rozsah striel bol od 25 metrov do 25 kilometrov. Strely boli dlhé 7,25 m a široké 0,5 m. Hmotnosť výbušnej hlavice činila 130 kg. Neskôr boli stroje modernizované a označené ako S-300T.
S-300PS
[upraviť | upraviť zdroj]Exportný variant typu S-300P. Do výzbroje bol zaradený v roku 1982. Oproti S-300P mal S-300PS kratší čas nabíjania o 5 minút a väčší dosah rakiet, až 90 km. Systém bol umiestnený na nákladných vozidlách MAZ-543.
S-300PM
[upraviť | upraviť zdroj]Modernizovaná verzia S-300P. V ČĽR sa vyrábal pod označením 红旗-10 (HQ-10). Jej vývoj bol začatý v roku 1983. S-300PM bola vybavená modernejšími raketami typu 48N6. Raketa bola prvýkrát testovaná vo februári 1984. Dosah rakety je 150 km a do výšky 27 km. S-300PM mala modernejší rádiolokátor PN64.
S-300PMU a PMU 1
[upraviť | upraviť zdroj]Predstavoval ďalšiu modernizáciu verzie S-300P. S-300PMU vstúpil do služby sovietskych ozbrojených síl v polovici 80. rokov.
Exportná verzia S-300PMU-1 nesie viacero komponentov zo staršej verzie S-300PM. Objavila sa v roku 1993. Radar 30N6E-1 má dosah 300 km, dokáže odhaliť 100 cieľov a zasiahnuť 6 z nich. Dostrel rakiet proti lietadlám je 150 km, proti balistickým raketám do 40 km.
S-300PMU 2
[upraviť | upraviť zdroj]V ČĽR vyrábaný pod názvom 红旗-15 (HQ-15). Vozidlo má novšie rakety typu 48N6E2 s dosahom 200 km a rádiolokátor 96N6. Vývoj bol začatý v roku 1995 a prvýkrát bol predstavený na MAKS-97.
S-300F
[upraviť | upraviť zdroj]Námorný variant S-300. Do výzbroje bol zavedený v roku 1984. Systém používa rakety 5V55RM s dosahom 90 km. S-300F majú vo výzbroji krížniky Kara, Slava a Kirov.
S-300FM
[upraviť | upraviť zdroj]Modernizácia S-300F. S-300FM sa využíva na raketovom krížniku Peter Veľký. Používa rakety 48N6. Jeho exportná verzia je známa pod názvom Rif M a je umiestnená na čínskom torpédoborci 051C.
S-300V
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným rozoznávacím znakom S-300V je umiestnenie na pásovom vozidle. Výškový rozsah rakiet proti lietadlám je 30 km a proti balistickým strelám 28 km. Systém je schopný bojovať proti 24 cieľom a súčasne vystreliť dve rakety. V ČĽR sa vyrába pod označením 红旗-18 (HQ-18).
Rodina systémov S-300 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
S-300V | S-300P | S-300F | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
S-300V1 | S-300V2 | S-300PT | S-300PS | Fort | Rif | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
S-300VM | S-300PT-1 | S-300PM | S-300PMU | Fort-M | Rif-M | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Favorit-S | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
S-300VM1 | S-300VM2 | S-300PT-1A | S-300PM1 | S-300PMU1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Antej 2500 | S-300PM2 | S-300PMU2 | Domáca verzia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
S-300V4 | Favorit | Exportná verzia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
S-300VMD | S-400 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]- Arménsko
- Bielorusko
- Bulharsko
- Cyprus
- Čína
- Grécko
- India
- Irán
- Kazachstan
- Slovensko: Po zániku Česko-Slovenska disponovalo batériou S-300PMU vyrobenou v roku 1987. Rakety 5V55R s dostrelom 75 km proti lietadlám, neúčinné proti balistickým raketám.[1] Slovensko darovalo svoj systém S-300 začiatkom mája 2022 Ukrajine.[2]
- Sýria
- Ukrajina
- Venezuela
- Vietnam
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Barič, M., S-300. Obrana, 5/2022, s. 4, Dostupné online
- ↑ Slovensko darovalo Ukrajině raketový systém S-300, další vojenské vybavení pošle Londýn [online]. Praha: Česká televize, 2022-04-08, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému S-300
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov S-300 na českej Wikipédii a Slovak Air Force na anglickej Wikipédii.