İznik
| İznik | |
| Nikaia, Nicaea, Nikea | |
| mesto | |
 Jadna z brán mestského opevnenia
| |
| Štát |  Turecko
|
|---|---|
| Región | Bitýnia |
| Súradnice | 40°25′S 29°43′V / 40,417°S 29,717°V |
| Rozloha | 753 km² (75 300 ha) |
| Obyvateľstvo | 22 170 (2008) [1] |
| Hustota | 29,44 obyv./km² |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) |
| PSČ | 16x xx |
| Telefónna predvoľba | 0224 |
| Kód | 16 |
| Kód 1 | EČV |
  Poloha v mesta v rámci Turecka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
İznik (-po turecky; starší názov bol grécky, a to Νίκαια – prepis podľa starogréčtiny Nikaia [alternatívny prepis s dĺžkami sa v literatúre udáva rôzne, a to Níkaia, Nikáia alebo Níkáia], prepis podľa novogréčtiny Nikea; po latinsky Nic(a)ea; slov. príd. meno znie k starogr. nikajský/níkajský/nikájsky/níkájsky, k novogr. nikejský, k lat. nicejský) je mesto v kraji Bitýnia v Malej Ázii (dnes súčasť Turecka), ktoré je známe predovšetkým ako miesto konania dvoch ekumenických koncilov starovekej cirkvi, prvý z nich bol vôbec prvým kresťanským koncilom.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa nachádza na úrodnej panve východného konca jazera İznik Gölü (gr. Limni Nikeas), na severe a na juhu je obklopené horami. Západná hradba mesta je vybudovaná priamo pri jazere a poskytuje tak mestu ochranu pred dobytím z tohoto smeru – zároveň mesto mohlo byť v prípade ohrozenia z jazera zásobované pitnou vodou aj potravou (rybami). Jazero je zároveň dosť veľké, takže nie je jednoduché ho celé obkľúčiť. Zároveň bolo mesto dostatočne veľké, aby bol priamy útok na prístav vedený pomocou obliehacích zbraní z pobrežia veľmi ťažký.
Mesto je obklopené zo všetkých strán päťkilometrovými byzantskými hradbami vysokými asi 10 m, ktoré sú obohnané dvojitou priekopou a sú lemované na rôznych miestach stovkou veží. Jediný vstup do mesta poskytujú tri brány na pevninských stranách mesta. Opevnenie bolo vybudované v 3. storočí po vpáde Gótov do Rímskej ríše a prebudovávané počas byzantskej doby.
Dnes sú hradby na mnohých miestach prerušené kvôli uliciam, ale doteraz mnoho z monumentálneho starovekého diela zostalo zachované a je stále cieľom turistov. Dnes žije v meste približne 22 000 obyvateľov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na území dnešného mesta žili pôvodne Tráci, alebo Frýgovia, ktorí tu mali dedinu menom Angori, neskôr tu pravdepodobne Gréci založili kolóniu s menom Olbia. V blízkosti boli aj iné grécke kolónie.
Mesto tu založil približne v roku 310 pred Kr. macedónsky vojvodca Antigonos Jednooký, ktorý sa po smrti Alexandra Veľkého, ktorému slúžil ako veliteľ vojska, zmocnil väčšiny Malej Ázie. V novozaloženom meste sa usadili Gréci z rôznych končín gréckeho sveta. Pôvodne sa mesto nazývalo po ňom – Antigoneia. Potom, čo sa mesta zmocnili v rade ďalší Alexandrovi generáli, prešlo nakoniec mesto do rúk vládcovi Trácie Lysimacha (asi 355 pred Kr. – 281 pred Kr.), ktorý mesto premenoval na počesť svojej manželky Nikaie. Etymologicky znamená nikaia víťazná.
V Nikaji sa narodil približne v 194 pred Kr. grécky astronóm Hipparchos; cca v roku 155 grécky historik a konzul Rímskej ríše Cassius Dio a cca v roku 240 grécky matematik a astronóm Sporos.
Roku 325 zvolal do tohto mesta cisár Konštantín Veľký veľké zasadnutie biskupov cirkvi, ktoré sa neskôr stalo známe ako Prvý nicejský koncil, ktorý mal vyriešiť otázku arianizmu. Tento koncil formuloval svoje vyznanie viery, ktoré sa stalo základom, ktorý prijíma väčšina kresťanov. Od roku 395 patrí Nikaia Východorímskej (Byzantskej) ríši. Nikaia patrí od 4. stor. k najvýznamnejším byzantským mestám. Cisár Justinián I. postavil v polovici 6. storočia v meste chrám Svätej Múdrosti (Hagia Sofia) podľa vzoru slávneho chrámu Hagia Sofia v Konštantínopole. V meste sa zišiel roku 787 ďalší cirkevný koncil, Druhý nicejský koncil, ktorý riešil otázku obrazoborectva. Je to zároveň posledný koncil gréckej ortodoxnej cirkvi.
Mesto roku 1080 dobyli Seldžuckí Turci, ale roku 1097 ho križiaci pri prvej križiackej výprave získali späť a predali ho naspäť Byzantskej ríši. Po vyplienení Konštantínopola roku 1204 4. križiackou výpravou odišiel cisár Theodor I. Laskaris do mesta do exilu a založil tu Nikajské cisárstvo, ktoré uchovalo byzantskú kontinuitu. Cisárstvo disponovalo veľkým územím Západnej Anatólie a stalo sa sentrom gréckej kultúry a vzdelanosti. Až roku 1259 cisár Michal VIII. Palaiologos získal trón späť, keď sa mu v roku 1261 podarilo dobyť Konštantínopol, ktorý obsadzovali Európania. Roku 1331 dobyla mesto Osmanská ríša a bolo premenované na İznik[2]. Mesto stratilo význam po páde Konštantínopola roku 1453.
Po dobytí mnohí grécki obyvatelia prestúpili na islam a poturčili sa. Mesto takto postupne získalo tureckú prevahu nad gréckym obyvateľstvom. Medzi Turkami sa zaužívalo meno pre mesto Iznik, čo je skomolenina gréckeho výrazu Is tin Nikean (Do Nikai). Od 16. stor. začína Naikaia znovu prosperovať, stáva sa z nej jedno z najväčších centier Osmanskej ríše, obchod v meste kontrolovali hlavne grécki obchodníci a z mesta sa stalo známe vďaka svojej kvalitnej keramike (Nikajská keramika). Rozmach mesta pokračoval do roku 1923, kedy odtiaľto boli vysídlení miestni Gréci, počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva. Gréci z Nikaje sa usadili v Aténach, kde je dnes na pamiatku mesta štvrť s názvom Nikea. Po odchode Grékov, ktorí tvorili bohatú podnikateľskú vrstvu začalo mesto upadať a dnes má len 15.000 obyvateľov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Údaje tureckého štatistického úradu [online]. TÜRKİYE İSTATİSTİK KURUMU, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. (po turecky)
- ↑ WOLF – MEDNYÁNSZKY, Andy. Veni – vidi – cognovi: po Noeho stopách za jeho potomstvom. [s.l.] : Andreas Wolf, 2006. Dostupné online. ISBN 8096954164.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Zvyšky rímskeho amfiteátra -
Kostol Hagia Sophia -
Miestna keramika
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému İznik
