Preskočiť na obsah

Szelim-barlang

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jaskyňa Selim

Szelim-barlang (doslova Jaskyňa Szelim, iné názvy: Szelim-lyuk, Bánhidai nagy barlang, Eperjes-barlang, Szemi-luki, Szemi-lyuka, Bánhidai Szelim-barlang, Bánhidai Szelimluk barlang, Bánhidai-zsomboly, Szent Vit barlangja) je jaskyňa nachádzajúca sa v Maďarsku v meste Tatabánya v mestskej časti Bánhida.

Názov Szelim pochádza zo slovanského Selim. Skutočnosť, že je v názve l namiesto dl dokazuje, že ide presnejšie o názov pochádzajúci zo stredoslovenských nárečí. Podľa iné vysvetlenie Szelim od sultána meno, alebo pochádza zo slov "oko" (mad.) szem[1]

Opis jaskyne

[upraviť | upraviť zdroj]

Vchod jaskyne sa nachádza na skalistej a strmej strane pohoria Gerecse a je viditeľný už zďaleka. Matej Bel samotnú jaskyňu popisuje nasledovne: „Sťa brána zíza na rovinu dolu sa rozprestierajúcu“, na údolie potoka Által a na priekopu Tata, ktorá oddeľuje pohorie Vértes od pohoria Gerecse.

Tento kraj obývali aj pravekí ľudia. Podľa archeologických výskumov na tomto území žili ľudia od začiatku histórie ľudstva. Archeológovia našli v tejto jaskyni pozostatky zo stredného paleolitu. Napriek tomu, že toto miesto bolo známe a veľmi vyhľadávané, samotné výskumy sa začali vykonávať neskôr. Vychádzajúc z výsledkov speleológa Huberta Kesslera začal v roku 1934 István Gaál pravidelný prieskum. Zistil, že toto miesto od praveku poskytovalo pračloveku v mnohých obdobiach úkryt. Takmer stotisíc rokov slúžila jaskyňa ako bydlisko. Z obdobia neandertálskeho človeka sa tu našli štrkové nástroje a kosti zvierat, žijúcich v tom období. Životne dôležité suroviny zbierali v nánose riek. Počas zberu plodín pochodili aj ďaleké kraje. Preto nazývajú archeológovia priekopu Tata hradskou staršej doby kamennej.

Legenda o jaskyni Szelim

[upraviť | upraviť zdroj]

Legenda o jaskyni Szelim hovorí o tom, že kedysi dávno počas tatárskeho plienenia alebo v období tureckej poroby, tu v dutine horského brala hľadalo úkryt obyvateľstvo siedmich dedín, ale nepriateľ našiel ich úkryt. Pred vchodom rozložili veľký oheň a vzniknutý dym zadusil každého, kto bol v jaskyni. Podľa archeológa Istvána Gaála sa odkrytím pozostatkov ľudských kostí v jaskyni potvrdila pravdivosť legendy. Písal o tom že: „Kosti, nájdené počas hľadania pokladov, potvrdili pravdivosť legendy o obyvateľoch siedmich dedín, ktorí zahynuli v jaskyni.“

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. *Honnan kapta nevét a Kő-hegy barlangja? Komárom-Esztergom Megyei 24 Óra 21. évf. 77. sz. (2010.04.02.)
    • Gyüszi László: Tatabánya történelmi olvasókönyve, 2004 ISBN 9632166302 40. oldal és Gyurkovics György: Adatok Komárom megye történetéhez Kézirat az Országos Széchényi Könyvtárban
    • Dr. Pápa Miklós Barlangvilág 1943