Preskočiť na obsah

Prokaryoty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Baktéria druhu Escherichia coli, najlepšie preskúmaný prokaryotický organizmus, zástupca veľkého taxónu Bacteria.
Zástupcovia archaeí, druhého veľkého taxónu, ktorý spolu s baktériami patrí medzi prokaryoty.

Prokaryo(n)ty (lat. Prokaryo(n)ta; iné názvy pozri nižšie) sú organizmy (spravidla mikroorganizmy), ktorých bunky (tzv. prokaryotické bunky alebo prokaryontné bunky) sa nedelia na bunkové jadro a cytoplazmu (čiže protoplazma jadra nie je od ostatnej plazmy oddelená jadrovou membránou). Ich dedičná látka (DNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny a neexistujú v nich organely endomembránovej sústavy (mitochondrie a podobne). Táto definícia je opakom eukaryotov.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy tohto taxónu sú:

  • prokaryoty[1], prokaryonty[2][3], prokaryotá[4], prokaryontné/prokaryotické organizmy[5][3], prvojadrové organizmy[6][7], predjadrovce[8], predjadrové organizmy[9], monéry[10] - lat. Prokaryota (Procaryota), Prokaryonta (Procaryonta), Prokaryotae (Procaryotae), Prokarya, Procytota, Monera[11];
  • anukleobionty, akaryonty[2], akaryony[12], akaryonta[5], bezjadrové organizmy[7][2] - lat. Anucleobionta, Akaryobionta, Akaryota, Akaryonta[11][13];
  • s vylúčením praorganizmov (Eobionta) aj: prvobunkové organizmy[6], prvobunkovce[8] - lat. Protocellulata[6].

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Z evolučného hľadiska ide asi o „najpôvodnejšie“ organizmy predstavujúce veľmi skoré fázy vývoja života.

Veľké sú spravidla 0,2 až 10 μm. Prokaryoty sú vždy jednobunkové, ale často tvoria bunkové zväzy (najmä v podobe vlákna), v ktorých niekedy dochádza aj k diferenciácii buniek (na trvalé bunky, záchytné bunky a pod.)

Sú rozšírené po celej planéte Zem vo všetkých prostrediach. Podobné štruktúry, ako skameneliny prokaryotických organizmov, sa našli v meteorite pochádzajúcom z Marsu, ale nepodarilo sa dokázať, že ide o skutočné skameneliny mikroorganizmov. Prežívajú aj v extrémne nepriaznivých podmienkach (aj napríklad pri teplotách ďaleko vyše 100 stupňov Celzia).

Ich spôsob výživy a života je veľmi rozmanitý. Môžu byť voľne žijúce či parazitické či symbiotické; aeróbne či anaeróbne, viažúce dusík či iné látky; a autotrofné či heterotrofné. Výživa sa vždy prijíma cez povrch bunky.

Rozdielne znaky s eukaryotickými organizmami

[upraviť | upraviť zdroj]

Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty – ich funkciu preberajú plazmatická membrána, jej vyhĺbeniny a jednoduché chromatofory. Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo. Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch – sú také veľké ako ribozómy mitochondrií a chloroplastov eukaryotov. Ribozómy sú typu 70 S. Bunková stena je spravidla pevná. Prípadné bičíky pozostávajú vždy z niekoľkých bielkovinových fibríl, ktoré sú okolo seba ovinuté. V prokaryotických bunkách sa vždy vyskytujú plazmidy (v eukaryotických len niekedy).

Základnou stavebnou jednotkou ich bunkovej steny je peptidoglykán. Nevyskytujú sa v nich izoprenoidné lipidy, ani históny. U prokaryotov nedochádza k plazmatickému prúdeniu a amébovitému pohybu. Nie sú schopné pinocytózy a fagocytózy. U prokaryotov môže byť energetický metabolizmus anaeróbny – to znamená, že niektoré prokaryoty prežívajú aj bez prístupu kyslíka.

Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou. Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu – prokaryotický chromozóm. Prokaryotické bunky nikdy netvoria pohlavné bunky – gaméty, môžu si však vymieňať časť svojho genetického materiálu.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

V dnešných systémoch prokaryoty väčšinou netvoria taxonomickú jednotku, sú len súhrnným označením pre:

Podrobnosti o systematike pozri v príslušných dvoch článkoch.

V minulosti prokaryoty tvorili taxonomickú jednotku (spravidla tzv. ríšu). Príklady pozri pod Systém živých organizmov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ prokaryoty. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 992.
  2. ↑ a b c akaryonty. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 25
  3. ↑ a b prokaryonty. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
  4. ↑ MURÍNOVÁ, S. et al. ADAPTAČNÉ ODOZVY BAKTERIÁLNYCH KMEŇOV NA ENVIRONMENTÁLNY STRES SPÔSOBENÝ PRÍTOMNOSŤOU TOXICKÝCH ORGANICKÝCH ZLÚČENÍN. In: Chemické listy 107 2013 [1]
  5. ↑ a b prokaryotické organizmy. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 403
  6. ↑ a b c LENOCHOVÁ, Mária et al. "Biológia pre 1. ročník gymnázia". 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-021318-X. S. 63
  7. ↑ a b nižšie rastliny. In: Pyramída
  8. ↑ a b TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2015-12-17]. S. 3, 8. Dostupné online.
  9. ↑ STLOUKAL, M. et al. Biológia pre 3. ročník gymnázií. Bratislava: SPN, 1991. S. 34
  10. ↑ UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2. S. 6
  11. ↑ a b https://species.wikimedia.org/wiki/Prokaryota
  12. ↑ akaryon. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 42.
  13. ↑ Akaryobionten. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Biologický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prokaryoty&oldid=7928338“