Preskočiť na obsah

Viera Gergeľová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viera Gergeľová
slovenská grafička a knižná ilustrátorka
Narodenie3. november 1930
Nové Zámky, Slovensko
Úmrtie24. august 2004 (73 rokov) [1]
Záhorská Bystrica, Slovensko

Viera Gergeľová (* 3. november 1930, Nové Zámky – † 24. august 2004, Záhorská Bystrica)[2] bola slovenská grafička, maliarka a knižná ilustrátorka.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky jej výtvarného prejavu sa utvárali od roku 1948 u významného českého ilustrátora Petra Dillingera na Vyššej škole umeleckého priemyslu a neskôr v grafickom oddelení Vysokej školy výtvarných umení v Prahe. V rokoch 1952 – 1958 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Na tejto škole pokračovala v štúdiu v tzv. čestných rokoch 1959 – 1960. Po ukončení vysokoškolských štúdií rok učila v tzv. prípravke na Strednej umeleckopriemyselnej škole. Potom sa stala umelkyňou v slobodnom povolaní v Bratislave.

Vo svojej rodine nebola jedinou výtvarníčkou. Jej manžel Ján Lebiš (1931 – 1996) bol maliar, ilustrátor a výtvarný pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení a dcéra Lucia vyštudovala tiež túto školu.

Súčasťou života Viery Gergeľovej bola i záhrada, ktorú projektoval taliansky kamenár Brumisso okolo roku 1890, a ktorú po presťahovaní reštaurovali a dali do pôvodnej podoby. Pohľad z ateliéru do záhrady jej slúžil ako inšpirácia. Mnohé z jej grafických príbehov sa akoby odohrávali v tajuplných, skrytých zákutiach vybájených záhrad.

Patrí k mladšej generácii slovenských výtvarných umelcov, ktorí začínali svoju umeleckú tvorbu na prelome 50. a 60. rokov. Jej grafická tvorba bola od počiatku ovplyvňovaná niekoľkými základnými faktormi. Spočiatku sa vyvíjala smerom k dramatickej emotívnosti s humanizujúcim zameraním a s citovým zaujatím o problémy človeka a spoločnosti. Po krátkom období sokolovskej expresívnosti a príslušnosti ku grafickej škole Vincenta Hložníka nadobúda jej prejav kľudnejší meditatívny výraz. Do popredia sa dostáva romantická stránka autorkinej povahy. Širokú škálu citovej výrazovosti umocňuje aj prostredníctvom využívania koloristických, jemných farebných valérov tónu alebo kresby.
Kresliarskemu naturelu Gergeľovej sú najbližšie leptacie techniky.

Osobitý význam v jej produkcii zaujíma dlhoročná ilustrátorská tvorba. Realizovala niekoľko súborov ilustrácií klasickej literatúry, poézie a detskej literatúry.

Ilustrované knihy
  • 1959 - Hudobná výchova (6. vydanie)
  • 1959 - Lazárová: Osie hniezdo
  • 1959 - Podjavorinská: Do školy (5. vydanie), 1961 Čin-čin (5. vydanie), 1968 Chorý medvedík
  • Eugen Onegin
  • 1961 - Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie,
  • 1962 - Ferko: Snehový strom, 1963 Dobrodružstvo s kolieskom
  • 1964 - Klátik: Rozprávky spod slnečníka
  • 1964 - Jarry: Kráľ UBU
  • 1966 - Bieloruské rozprávky: Kocúrik – Zlatá labka (2. Vydanie)
  • 1966 - Gronin: Zelené roky
  • 1966 - Illyes: Ťažká zem
  • 1968 - Martáková: Tri prasiatka
  • 1971 - Válek: Dotyky (3. vydanie)
  • 1971 - Tolstoj: Vzkriesenie
  • 1972 - Tanská: Puf a Muf (11. vydanie)
  • 1973 - Gorkij: Tri poémy
  • 1976 - Horov: Asonancie
  • 1980 - Rímske príbehy
  • Eugen Onegin - súbor ilustrácií, ktoré sprevádzajú Puškinov lyricko-epický román je významným umeleckým dotvorením básnického textu, jeho výtvarnou transformáciou. Je dôkazom vysokých výtvarných schopností autorky a vyhraneného štýlu jej grafických a kreslených výrazových prostriedkov. Z kompozičného hľadiska prevažuje vertikálne riešenie, často zdynamizované prudkou horizontálou. Figuratívny základ týchto ilustrácií je dopĺňaný jednotlivými komponovanými predmetmi reálneho sveta a umocnený lyricko-epickými metaforami.
  • Dotyky - sú ukážkou autorkinho zmyslu pre ilustrovanie poézie, v tomto prípade básnickej zbierky Miroslava Válka. Osvedčil sa tu jej zmysel pre vypracovanie detailu i pre pochopenie básnikových myšlienok. Pôsobivosťou miniatúr vynikajú drobné litografie. Za toto dielo získala v roku 1972 čestné uznanie v súťaži o najkrajšiu knihu, spolu s dielom Puf a Muf.
Detská tvorba s prvkami naivity

Gergeľová sa tu ukazuje ako citlivá a pozorná interpretka, schopná preniknúť k základu obrazovej predstavivosti detí. Ilustrovala prevažne diela určené predškolskému veku a mladším čitateľom. Jej výtvarná fantázia imponuje svojou pohodou a tým ako súvisí s logikou života, do ktorej uvádza detských čitateľov. Vďaka je jej ilustračný výraz tak osobitne blízky naivnej maľbe. Nepodáva výtvarný obraz textu, nebuduje na výlučnom základe literárneho diela, ale na zámere autora. Nad dejom prevažuje snaha odraziť naivné detské hľadanie a chápanie.

  • Puf a Muf - autorka tu spojila rozprávkový svet s celkovým konkrétnym prostredím, s úsmevnou prírodou kam zasadila svojich hlavných hrdinov. Zvieratá stavia do nových súvislostí, pri jemných náznakoch poľudšteného zjavu a myslenia. Pri výtvarnom stvárnení dejovej zápletky zachováva svoju mieru úspornosti a venuje sa najmä rozvíjaniu plošných dekoratívnych hodnôt s bohato odstupňovanou farebnou škálou. Za toto dielo dostala v roku 1972 dve čestné uznania.

Kariéra a ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Počas svojej najintenzívnejšej tvorby v rokoch 1959-1980 získala 20 ocenení (hlavné ocenenia, čestné uznania, odmeny a pod).
  • Zúčastnila sa na 20 domácich (v tom období tam boli zahrnuté výstavy na Slovensku, v Česku a Moskve) a 32 zahraničných výstav československého umenia po celom svete.
  • Zúčastnila sa 10 medzinárodných výstav, hlavne v Európe, ale aj Japonsku, či Brazílii.
  • Mala 7 samostatných výstav v zahraničí, najvýznamnejšie v roku 1972 v Káhire a Alexandrii.
  • Po roku 1980 sa stiahla z umeleckej scény; zomrela v roku 2004, vo veku 74 rokov.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 5. mája až 10. júna 2005 sa na jej počesť uskutočnila v priestoroch knižnice A. Bernoláka v Nových Zámkoch výstava pod názvom Návrat Domov.
  • V roku 2007 sa konalo v Bratislave Bienále ilustrácií Bratislava, kde reprezentovala Slovensko svojou tvorbou. Zároveň prebiehala prehliadka jej tvorby, ako pokračovanie cyklu prezentácií o už nežijúcich autoroch.
  • Jedným z najväčších úspechov slovenského ilustrátorstva bola Výstava detskej ilustrácie v Bologni v Taliansku. Výstava sa konala v roku 2010 a bol na nej prezentovaný výber 32 najlepších ilustrátorov všetkých čias na Slovensku. Na tomto podujatí Slovensko zožalo veľký úspech v roli čestného hosťa. Zaujímavosťou bola osobná návšteva spisovateľa Umberta Eca, ktorý vyjadril úctu a obdiv k ilustrátorskej tvorbe na Slovensku. „... v Poľsku, na Slovensku a v Čechách vznikajú veľmi krásne obrázky do detských kníh a je to prostredie veľmi žičlivé voči vydávaniu kníh. Je to naozaj Bohom požehnané územie, kde sa robia krásne knihy pre deti. Je tam veľká tradícia tvorby plagátov aj ilustrácie kníh pre deti. Aj táto výstava ilustrácií je prekrásna.“(kultúra.sme.sk, 2010).
  • Zatiaľ posledná väčšia expozícia tvorby Viery Gergeľovej sa uskutočnila v Skalici na Čarovnom svete ilustrácií a animácií v decembri 2011. Súčasťou tejto výstavy bol aj tvorivý workshop pre deti. Konala sa v predvianočnom čase, a teda aj svoju atmosféru prispôsobila tomuto obdobiu. Taktiež mala veľký úspech u fanúšikov detskej ilustrácie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Viera Gergeľová via Webumenia.sk [online]. . Dostupné online.
  2. Viera Gergel̕ová ; Jan Lebiš. Bratislava : Virvar, 2017. Dostupné online. ISBN 9788089693115.