Preskočiť na obsah

Jana II. (Navarra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jana II. Navarrská
Navarrská kráľovná
Jana II.
Jana II., erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaKapetovci
Panovanie13286. október 1349
PredchodcaKarol I.
NástupcaKarol II.
Biografické údaje
Narodenie28. január 1312
Úmrtie6. október 1349 (37 rokov)
Navarra
Rodina
Manžel
Potomstvo
Mária, aragónska kráľovná
Blanka, francúzska kráľovná
Karol II.
Agnesa
Filip
Ľudovít
OtecĽudovít X.
MatkaMargaréta Burgundská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJana II.
(multimediálne súbory na commons)

Jana II. (* 28. január 1312 – † 6. október 1349, Navarra) bola v rokoch 13281349 navarrskou kráľovnou. Bola jedinou dcérou francúzskeho kráľa Ľudovíta X. (v Navarre panoval ako Ľudovít I.) a jeho prvej manželky Margaréty Burgundskej.

Zamietnutie nástupníckych práv vo Francúzsku

[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti svojho otca a nevlastného brata Jána I., ktorí obaja zomreli v roku 1316, bola vylúčená z nástupníctva a novým kráľom sa stal jej strýko Filip V. (v Navarre vládol ako Filip II.), brat Ľudovíta X. a syn Filipa IV..

Filip sa dostal k vláde z niekoľkých dôvodov – Jana bola v tom čase veľmi mladá, ďalej spochybnil, že je dcérou Ľudovíta X. a navyše vládnuce vrstvy boli toho názoru, že ženy by nemali mať dovolené, aby mohli Francúzsku vládnuť. Tento posledný dôvod sa však nemohol uplatniť v Navarre, pretože tam už existoval precedens, ktorý povoľoval aj ženám nastúpiť na trón.

Po Filipovi V. nastúpil na trón ďalší strýko (brat Filipa V. a Ľudovíta X.) Jany II. Navarreskej, Karol IV. (v Navarre vládol ako Karol I.), ktorý zomrel v roku 1328. Po jeho smrti už neboli žiadny ďalší dediči trónu, ktorí by boli v priamej príbuzenskej línii s Filipom IV. Na trón si však úspešne nárokoval vzdialený príbuzný Filip, ktorý bol synom mladšieho brata Filipa IV., Karola z Valois. Tým predbehol v nástupníctve nielen Janu, ako priamu nástupníčku, ale aj niekoľko ďalších žien, ktoré boli v bližšom príbuzenskom vzťahu k Filipovi IV., ako on. Na trón nastúpil ako Filip VI..

[upraviť | upraviť zdroj]

Jana sa stala navarrskou kráľovnou vďaka zmluve s Filipom VI., ktorý nebol potomkom skoršieho navarrského kráľa Garciu Ramíreza, a teda nemohol vystúpiť proti ženským následníkom trónu v Navarre. Jana sa v zmluve musela vzdať svojho nároku na francúzsky trón a aj majetkov svojej starej mamy vo francúzskych regiónoch Brie a Champagne, ktoré boli spojené s francúzskymi kráľovskými panstvami. Ako náhradu získala panstvá Angoulême, Mortain a časť Cotentinu (Longueville). Neskôr vymenila panstvo Angoulême za tri majetky vo Vexine – Pontoise, Beaumont-sur-Oise, a Asnière-sur-Oise.

Ako navarrská kráľovná vládla až do svojej smrti v roku 1349. Vládla spolu s manželom, Filipom III.. Filip bol taktiež aj Évreuxským grófom ako dedič grófa Ľudovíta z Évreux (ten bol mladším synom francúzskeho kráľa Filipa III.). Vďaka jeho zdedenými územiami spolu s Janinými majetkami v Normandii a jej právami v Champagne, mali manželia rozsiahle majetky v severnom Francúzsku.

Jana a Filip mali spolu osem detí. Jej nástupcom sa stal ich syn Karol II.. Ich dcéra Blanka d'Evreux sa stala druhou manželkou francúzskeho kráľa Filipa VI..

Francúzsky trón v rukách Janiných potomkov

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci Jana nikdy nezískala francúzsky trón, jej potomkovia a dediči, navarrskí králi, nakoniec získali francúzsku korunu, keď Henrich IV. zdedil o dve storočia neskôr (v roku 1589) trón. Všetci ďalší francúzski králi mali už Janinu krv a boli jej potomkami.

Potomkovia

[upraviť | upraviť zdroj]
Vladárske tituly
Predchodca
Karol I.
Navarrská kráľovná
1328 – 1349
Nástupca
Karol II.
Predchodca
Guy Akvitánsky
Angoulêmeská grófka
1328–1349
Nástupca
Karol de la Cerda
Predchodca
Jana de Dammartinová
Mortainská grófka
1328–1349
Nástupca
Peter d'Évreux
Predchodca
-
Longuevilleská grófka
1328–1349
Nástupca
Filip Longuevilleský

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joan II of Navarre na anglickej Wikipédii.