Divišov

Divišov
mestečko
Úrad městysu
Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Stredočeský (CZ020)
Okres (LAU 1)	Benešov (CZ0201)
Obec s rozš. pôs.	Benešov
Poverená obec	Benešov
Historická krajina	Čechy
Nadmorská výška	466 m n. m.
Súradnice	49°47′21″S 14°52′42″V
Rozloha	30,98 km² (3 098 ha)
Obyvateľstvo	1 616 (1. 1. 2014)
Hustota	52,16 obyv./km²
Starosta	Zdeněk Eichler
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	257 26
Miestne časti	8
Zákl. síd. jednotky	8
Katastrálne územie	6
LAU 2 (obec)	CZ0201 529621
Adresa úradu mestečka	Obecní úřad Divišov Horní nám. 21-22 257 26 Divišov
E-mailová adresa	eichler@divisov.cz
Poloha mestečka v Česku
Wikimedia Commons: Divišov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.divisov.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Mestečko Divišov (v latinských textoch Divischovium, v nemeckých Diwischau) sa nachádza medzi mestami Benešov a Vlašim, na 41 km diaľnice Praha-Brno v Posázaví v okrese Benešov. Kataster obce má rozlohu 3 098 ha. Obec a jeho okolie tvoria región Divišovsko. Obec Divišov sa skladá z ôsmich miestnych častí - Dalovy, Divišov, Křesice, Lbosín, Měchnov, Radonice, Šternov a Zdebuzeves. V obci bolo registrovaných v roku 2005 celkom 711 domov a 1 400 obyvateľov.

História Divišova

Divišov bolo poddanské mesto, ktorého založenie spadá do obdobia doby vlády Břetislava I. pred rok 1130. Zakladateľom obce bol Diviš, člen družiny kniežaťa Břetislava.

Názov obce je v 1. polovici 13. storočia zachytený v podobách Divišov a Divišovice: "1218 ... testis Dyuvis de Dyuviscov ...1219 Diuis de Diuisoviz ..."; potom sa ustálila podoba Divišov. Týmto názvom bolo vyjadrené, že ide o majetok Divišov. Osobné meno Diviš, ktoré je základom názvu mestečka, je českou podobou gréckeho mena Dionýzos, čo znamená „boh vína“, prípadne tiež "božské dieťa"; v češtine je možnosť výkladu tiež ako „divoký“ (asi vplyvom formálnej podoby s prídavným menom divý).

Na mieste dnešnej historickej budovy dekanstva stávala tvrdza okolo ktorej sa začala tvoriť osada. Pred rokom 1242 založil Zdislav, prvorodený syn Diviša z Divišova, hrad Šternberk (dnešná obec Český Šternberk). Pomenovaný bol po pôvodnom erbe Diviša z Divišova, zlatej osemcípej hviezde na modrom poli. Následne sa teda z Divišovcov stal rod Šternberkov, ktorí vlastnia hrad do dnešných dní. V priebehu roku 1545 bola osada Divišov povýšená na mesto, ktoré získalo privilégiom kráľa Ferdinanda I. na žiadosť Jána Holického zo Šternberku trhové právo (poriadanie sobotných trhov) a hrdelné (trestanie zločincov). Mesto súčasne dostalo znak v podobe zlatej hviezdy, ktorý pripomínal pánov zo Šternberku, a mestskú pečať. O pomeroch v Divišove vypovedá aj Smolná kniha z rokov 1617 - 1751, ktorá pretrvala hrozný požiar v roku 1742, kedy takmer celé mesto ľahlo popolom.

Kresťanské pamiatky

Divišovský kostol svätého Bartolomeja, ktorý bol po prvýkrát v literatúre uvedený v roku 1350, bol pôvodne klasickou gotickou stavbou inšpirovanou vtedajšou španielskou architektúrou. Kostol v roku 1742 vyhorel a požiarom boli zničené dokonca aj kostolné zvony. V roku 1745 mestskí radní páni kostol, v ktorom sa nachádza kostolná rodinná hrobka rodu Šternberkov, prestavali v neskoro barokovom štýle a bol uliaty nový zvon pomenovaný Bartolomej. Vysoká veža vystupujúca ako rizalit zo západného vstupného priečelia bola dokončená až roku 1793. Barokový kostol je jednoloďový s presbytériom ukončeným segmentovo a s pozdĺžnymi prístavkami (oratórium a sakristia). Loď má strop s fabiónom, presbytérium sklenuté plackou a v závere lunetami. Vnútorné zariadenie bolo sem dané z iných kostolov, kaplniek a chrámov (napr. z Karlovho chrámu v Prahe rano barokový stĺpový oltár , v nástavku s kópiou Madony Ara coeli z roku 1760, stĺpový pozlátený oltár sv. Kríža z roku 1687 a stĺpový oltár sv. Václava z roku 1661; z kláštorného chrámu sázavského rámový oltár sv. Prokopa s veľkolistým akantom, z doby okolo roku 1700).

Drevená kazateľnica je z roku 1751. Vtedajšie barokové kazateľnice prevzali polygonálnu formu neskoro gotických a renesančných ambón a zachovali tiež tradičné rozdelenie na rečnisko s vchodom zväčša zo strany a na vlastnú striešku, na ktorej vrcholila plastická výzdoba. Rečnisko je architektonicky členené pilastrami a stĺpikmi, ďalej zdobené plastikami a reliéfmi. Na vydutom rečnisku je medzi vojnovými trofejami a rokajovou výzdobou plastický aliančný znak majiteľov českošternberského panstva Františka A. z Roggendorfu a Barbory Márie, rodenej z Götzenu. Barokové sošky nad spovednicou sú z prvej štvrtiny 18. storočia. Na vonkajšej stene zákristie sú zasadené tri hlboko zošlapané figurálne náhrobníky. Na jednom je postava rytiera so šternberským znakom, na ostatných dvoch ženské postavy so znakom rodu pánov z Říčan. Pochádzajú z konca 16. storočia.

Druhou pamiatkovou budovou je barokové dekanstvo naproti kostola, obytná poschodová budova s manzardovou strechou, stredná časť priečelia má bosované lizény. Celkový vtedajší pohľad na mestečko z vtáčej perspektívy od juhu zachytil v kresbe Antonín F. Zástera v roku 1753.

Teraz je tu pochovaná Eliška, dcéra kráľa Jiřího z Poděbrad, pretože jej matka Kunhuta, prvá manželka Jiřího z Poděbrad bola rodená zo Šternberku. V kostole sa nachádza aj populárna kópia obrazu Panny Márie Divišovskej z rímskeho kostola Ara coeli.

Židovské pamiatky

Vedľa kresťanského a prevažujúceho protestanstského ľudu žili do 20. storočia v Divišove aj Židia, ktorí si postavili svoju modlitebňu - synagógu. Prvé zmienky o židoch nájdeme v roku 1685, v 18.storočí tu žilo 10 rodín a najviac v roku 1888 - už celkom 133 osôb. Za prvej republiky počet židov klesol na 20 osôb žijúcich prevažne v dnešnej Šternberskej ulici okolo synagógy vystavanej v neskoro klasicistickom štýle s polvalcovou apsidou. Interiér osvetľuje menší mosadzný a zaujímavý veľký železný klasicistický luster a rad nástenných svietidiel. Hlavný priestor zaberajú dva rady s 10 lavicami pre 5-6 osôb (celkom 120 mužských sedadiel). Pravidelné bohoslužby sa tu konali až do tridsiatych rokov 20. storočia, pred druhou svetovou vojnou iba počas hlavných sviatkov. V roku 1935 bolo všetko kostolné zariadenie prevezené do Benešova. Po roku 1950 bola budova adaptovaná na kaderníctvo, vonkajší vzhľad bol zachovaný a v dnešnej dobe je kompletne opravená a sídli v ňom múzeum mapujúce život židovského osídlenia v regióne Divišovsko. Pri obnove divišovskej synagógy bol vykonaný archeologický a reštaurátorský prieskum, ďalej zistená pôvodná keramická dlažba, v sutiach vo vnútri nájdená časť pôvodného železného lustra. Stavba je veľmi dobre zachovaná, asi chýbajú iba Dávidove hviezdy na streche a pôvodný nápis nad vstupom.

Rabíni a správcovia synagógy:

• 1852 - 1860 - Lazar Freund
• 1893 - 1905 - Henrich Schwarzkopf
• 1906 - 1912 - Rudolf Glaser z Ledče
• 1913 - 1917 - Mojžiš Reither

potom nepravidelne zachádzali do obce rabíni:

• Adolf Loewy z Uhlířských Janovic
• Alois Schircus z Uhlířských Janovic a
• Rudolf Blán

Starostovia židovskej náboženskej obce:

• 1892 - 1910 - Vilém Meisl
• 1911 - 1916 - doktor Alfréd Kafka
• 1924 - 1939 - Karel Justitz

Svojich mŕtvych pochovávali na židovskom cintoríne za mestom od roku 1776. Dnes je možné tento cintorín s barokovými a klasicistickými náhrobkami nájsť pri dialničnom zjazde Šternov. Druhá svetová vojna znamenala koniec židovského obyvateľstva v Divišove.

Obchod a priemysel

Na konci 19. storočia tu vznikla továreň na výrobu a spracovanie zamatu, ktorej plyše a zamaty boli na svetovej výstave vo Francúzsku na prelome storočia vysoko ocenené. Tri roky po druhej svetovej vojne založil Jaroslav Simandl továreň na pretekárske motocykle značky Jawa (pôvodne ESO). V roku 1995 začala ďalšia etapa výstavby rodinných domov na východnom okraji obce v lokalite Vrcha (Vrchy). V roku 2004 bola uskutončnená plynofikácia a výstavba kanalizácie v celej obci.

Pozri aj

• Zoznam obcí v Česku

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Divišov

Externé odkazy

• Oficiálna stránka