Viching

	Viching
	biskup pasovský
Štát pôsobenia	Veľká Morava
Funkcie a tituly
Biskup pasovský
	898 – 899
Biskup nitriansky
	880 – 881;; 885 – 891/892/893
Biografické údaje
Narodenie	?
Úmrtie	zrejme 12. septembra 900/912
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Rád svätého Benedikta
Biskup
Konsekrácia	880
Svätiteľ	Štefan V.; 107. rímsky biskup
Odkazy
	Viching na catholic-hierarchy.org angl.
	Biografický portál

Verzia tlače už nie je podporovaná a môže obsahovať chyby pri vykresľovaní. Prosím aktualizujte záložky vo svojom prehliadači a použite predvolenú funkciu pre tlač v prehliadači.

Viching je aj starší tvar slova Viking, pozri Vikingovia.

Viching^[1] alebo Wiching^[2] (* ? – † po roku 900/912, zrejme 12. septembra) bol švábsky duchovný, v rokoch 880 – 881 a 885 – 891/892/893 nitriansky a v rokoch 898 – 899 pasovský biskup, poradca Svätopluka I., jediný známy sufragán arcibiskupa Metoda. Ako vedúci latinského kléru Veľkej Moravy mal časté spory s arcibiskupom Metodom.^[3]

Viching bol pôvodne benediktínsky mních zo Švábska. Po Forchheimskom mieri (874) sa spriatelil so Svätoplukom I. (sú zapísaní ako osoby, ktoré uzavreli bratstvo v príslušnej knihe kláštora na ostrove Reichenau). Z rokov 874 až 879 je známe, že Viching spolu s Jánom z Benátok (vodcovia latinského kléru na Veľkej Morave), ohovárali Metoda pred Svätoplukom a vyprovokovali početné spory.

Koncom roka 879 latinskí kňazi na Veľkej Morave presvedčili Svätopluka, aby vymenoval Vichinga za (historicky) prvého biskupa Veľkej Moravy a v roku 880 sa Viching zúčastnil delegácie k pápežovi do Ríma. V Ríme ho v roku 880 pápež odskúšal a vysvätil za nitrianskeho biskupa. Hoci sa zvyšok delegácie vrátil do Ríma, Viching ešte zostal v Ríme a napísal Svätoplukovi sfalšovaný list údajne od pápeža, podľa ktorého má Svätopluk zosadiť Metoda. V roku 881 sa Metod dozvedel od pápeža, že taký list nikdy nenapísal^[4] a v dôsledku tejto informácie Metod zosadil Vichinga z biskupského stolca a poveril ho misiou „na území, ktoré Svätopluk len nedávno pripojil k svojej ríši,“ čo mohlo byť jedine Vislansko (dnes južné Poľsko). Viching sa opätovne snažil vrátiť (napr. 882), ale Metodovi žiaci mu v tom bránili.^{[chýba zdroj]}

V roku 885 Viching krátko pred Metodovou smrťou opustil Vislansko a so Svätoplukovým súhlasom išiel do Ríma, kde falošne informoval nového pápeža Štefana V. o Metodovom pôsobení a pápež bulou Quia te zelo fidei zakázal sloviensku liturgiu (v domácom jazyku sa mohlo iba kázať a vykladať biblické texty).^[5] Na jeseň 885 rímsky pápež Štefan V. vymenoval Vichinga (opäť) za biskupa nitrianskeho a asi aj cirkevného správcu (nie však arcibiskupa a pápežského legáta) Veľkej Moravy. Viching potom zabránil Gorazdovi ujať sa nástupníctva po Metodovi a dal vyhnať Metodových žiakov.

V roku 891 vznikol jeden z ďalších konfliktov medzi Svätoplukom a Arnulfom Korutánskym. V tomto roku alebo v roku 892 – zrejme pre tento konflikt – Viching opustil Nitru a stal sa sluhom Arnulfa Korutánskeho, ktorý ho v roku 892 vymenoval za svojho kancelára. Viching bol aj súčasťou delegácie poslanej k Svätoplukovi, aby rokovala o mieri.

Roku 896 prevzal Viching popri kancelárstve aj vedenie opátstva Mondsee. Od septembra 898 do roku 899 bol Viching pasovským biskupom.

Po Arnulfovej smrti a páde Veľkej Moravy sa Viching stiahol z verejného života.

Referencie

↑ VICHING. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 660 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 279.
↑ Wiching. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 853 s. S. 473.
↑ WICHING. In: LUTOVSKÝ, Michal. Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 431 s. ISBN 80-7277-054-3. S. 365.
↑ MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 550, 711 – 714.
↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska. Zväzok 1 : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 101.

Ďalšia literatúra

VICHING (Wiching), OSB. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 1462.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Nová diecéza	1. biskup nitriansky 880 – 893?	Nástupca Bystrík

[SBS-1] VICHING. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 660 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 279.

[ES-2] Wiching. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI. T – Ž. Bratislava : Veda, 1982. 853 s. S. 473.

[ESA-3] WICHING. In: LUTOVSKÝ, Michal. Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 431 s. ISBN 80-7277-054-3. S. 365.

[Měřínský-4] MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 550, 711 – 714.

[Kronika_Slovenska-5] KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska. Zväzok 1 : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 101.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]