Mil Mi-8
| Mi-8 | |
.jpg) Mil Mi-8T česko-slovenských vzdušných síl na letisku v Ostrave, 1989 | |
| Typ | viacúčelový vrtuľník |
|---|---|
| Výrobca | Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa |
| Prvý let | 9. júla 1961 |
| Zavedený | 1967 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | ZSSR štáty SNŠ krajiny Varšavskej zmluvy |
| Výroba | 1961 – dodnes |
| Vyrobených | vyše 17 000 |
| Cena za kus | 5–8 miliónov USD (v roku 2006) |
| Varianty | Mil Mi-14 Mil Mi-17 |
Mil Mi-8 (v kóde NATO: "Hip") je ruský (pôvodne sovietsky) viacúčelový vrtuľník strednej triedy, ktorý môže byť použitý i na priamu podporu pozemných vojsk (tzv. gunship).
Vznik a vývoj
Stroj vznikol na základe požiadaviek Aeroflotu. Prvý prototyp vrtuľníka Mil Mi-8 bol zalietaný 9. júla 1961. Druhý prototyp, ktorý bol vybavený dvoma turbínovými motormi AI-24W, po prvýkrát vzlietol 17. septembra 1962. Typ Mi-8 sa stal najrozšírenejším transportným vrtuľníkom na celom svete. Doteraz slúži v mnohých armádach a civilných organizáciách. Môže byť vyzbrojený blokmi neriadených rakiet a rôznou hlavňovou výzbrojou. Bolo vyrobených približne 13 000 kusov. Neskôr bola vyvinutá verzia s výkonnejšími motormi a lepším prístrojovým vybavením označená Mi-17, ktorá sa však od svojho predchodcu navonok výrazne nelíši.
Nasadenie
Dňa 24.2.2022 zahájilo Rusko na Ukrajine letecké operácie na podporu pozemných vojsk, ktoré sa snažili obsadiť niekoľko ukrajinských miest. Popri bojových lietadlách sa do misií na Ukrajine zapojili aj viacúčelové vrtuľníky Mi-8/17.
Transportné vrtuľníky Mi-8/17 prevážali hneď v prvý deň invázie ruské výsadkové jednotky na letisko Hostomel.[1] Vrtuľníky v nasledujúcich mesiacoch vojny zabezpečovali aj podporu ruským lietadlám Su-34, Su-25 a Su-35S pre prípad, že by tieto stroje boli počas náletov zostrelené a bolo by potrebné evakuovať ich posádku. Jedna z takýchto misií sa stala osudnou pre ruský Mi-8, ktorý sa snažil 4. marca 2022 zachrániť pilota útočného lietadla Su-25SM3 zostreleného v blízkosti mesta Volnovacha.[2]
V priebehu prvých dvoch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 39 vrtuľníkov Mi-8/17.[3]
Používatelia
Súčasní používatelia
_in_1990_(11032006824).jpg)
Rumunsko
Rusko
Rwanda
Senegal
Severná Kórea
Somálsko
Spojené štáty
Srbsko
Srí Lanka
Sudán
Sýria
Tadžikistan
.jpg)
Bývalí používatelia
Takticko-technické údaje
Mi-8 je dvojmotorový vrtuľník s jedným nosným rotorom, pre dvoj až trojčlennú posádku a 24 až 28 sediacich cestujúcich (prípadne 12 ležiacich), alebo zodpovedajúci náklad. Trup je tvorený kovovou polškrupinou s niekoľkými oceľovými dielmi. Nosný rotor s piatimi listami je kovový rovnako ako trojlistá vrtuľa vyrovnávacieho rotora. Kolesový podvozok je pevný. Kabína je prístupná bočnými dvermi, v zadnej časti trupu sa nachádza nákladná rampa. Civilné stroje majú inštalovaný aj priehľadný hranol na boku trupu, ktorý slúži ako pozorovateľňa operátorovi žeriavu.
Technické údaje (Mi-8)
- Priemer nosného rotoru: 21,29 m
- Priemer vyrovnávacieho rotoru: 2,7 m
- Dĺžka s otáčajúcimi sa rotormi: 25,24 m
- Dĺžka trupu: 18,22 m
- Výška: 5,65 m
- Prázdna hmotnosť: 7 260 kg
- Motor: 2x Izotov TV2-117-A
- Výkon motoru: 1 120 kW (1 500 k)
Výkony
- Maximálna vzletová hmotnosť: 12 000 kg
- Maximálna rýchlosť: 230 km/h
- Cestovná rýchlosť: 200 km/h
- Dostup: 4 500 m
- Stúpavosť pri zemi: 4,9 m/s
- Dolet: 500 – 650 km
- Maximálna preletová vzdialenosť: 950 km
- Nosnosť: 4 000 kg v nákladovej kabíne, alebo 3 000 kg na vonkajšom závese
Referencie
- ↑ static.rusi.org, [cit. 2024-02-26]. Dostupné online.
- ↑ Гелікоптер, який хотів евакуювати збитого російського пілота теж знищили [online]. mil.in.ua, [cit. 2024-02-26]. Dostupné online.
- ↑ Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com. Dostupné online.
- ↑ India vyradila vrtuľníky Mi-8 [online]. [Cit. 2018-01-31]. Dostupné online. Archivované 2018-02-01 z originálu.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mil Mi-8
