Preskočiť na obsah

Lieska turecká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia tlače už nie je podporovaná a môže obsahovať chyby pri vykresľovaní. Prosím aktualizujte záložky vo svojom prehliadači a použite predvolenú funkciu pre tlač v prehliadači.
Lieska turecká

Lieska turecká, listy a nezrelé oriešky
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Corylus colurna
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lieska turecká[2] (Corylus colurna) je opadavý strom z rodu lieska (Corylus) z čeľade brezovité (Betulaceae).

Pradávnym domovom liesky tureckej bola veľká časť Malej Ázie, odkiaľ jej areál pokračuje ďalej na východ. Prirodzene však rastie aj v juhovýchodnej Európe, najmä v horských masívoch Balkánu.

Pre svoj vzpriamený vzrast sa často vysádzala aj do alejí a stromoradí. Našla však uplatnenie aj ako zdroj kvalitného dreva, rovnomerne červenkastého, ktoré sa používalo na dyhovanie náročnejšieho nábytku na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia.

Lieska turecká sa od liesky obyčajnej líši vzpriameným vzrastom, sivastou korkovitou borkou, veľkými široko vajcovitými listami, nápadne dlhými jahňadami a predovšetkým plodmi, orieškami s plodovými obalmi hlboko prečnievajúcimi plod. [3]

Opis

Lieska turecká je pyramidálne rastúci strom, vysoký až 25 m, s priemerom v prsnej výške 50 až 60 cm, vo výnimočných prípadoch (v závislosti od lokality) môže dosiahnuť priemer až 170 cm a vek do 400 rokov. [4]

Má bohatý koreňový systém, pričom spočiatku vytvára len hlavný kolovitý koreň, neskoršie sa tvorí aj množstvo bočných koreňov, ktoré zaisťujú dobré ukotvenie aj v plytkých pôdach.

Listové púčiky sú vajcovité, na vrchu špicaté a zelenohnedé. Listy sú striedavé, jednoduché a začínajú sa rozvíjať v apríli. Čepeľ listu je dlhá 8 až 15 cm, široká 5 až 10 cm, na báze srdcovitá, po obvode dvakrát pílkovito zubatá, na vrchole špicatá. Na hornej strane je sýto zelená, lysá a lesklá, na spodnej strane svetlejšia, páperistá a obvykle má päť až šesť párov mierne vystupujúcich žiliek. Listová stopka je dlhá v priemere 3 cm.

Samčie kvety sú jahňady, ktoré rastú na letorastoch už v jeseni a dorastajú do dĺžky 8 až 12 cm. Kvet má štyri tyčinky a každá nesie jednopuzdrovú peľnicu so svetlo žltým peľom.

Samičie kvety sú guľovitého tvaru a vyrastajú na starších vetvičkách. V dobe kvitnutia sú uzatvorené v šupinatom obale, z ktorého vyčnievajú iba karmínovo červené nitkovité blizny, semenník je dvojpuzdrový. K oplodneniu dochádza ešte pred rozvinutím listov.

Plodom je oriešok vyrastajúci v súplodí guľovitého tvaru spoločne s ďalšími piatimi až deviatimi orieškami. Oriešky, veľké do 2 cm, sú guľaté, tmavožlté s pomerne hrubou a tvrdou škrupinou, ktorá ukrýva jedlé jadro. Plodové obaly ďaleko prečnievajú plod. Oriešky dozrievajú postupne od konca augusta do začiatku októbra.[3][5]

Stromy plodia vo veku 10 rokov a pokračujú každé 2 až 4 roky. Orechy by sa mali zbierať pred úplnou zrelosťou od augusta do októbra. Jeden kilogram semien obsahuje asi 600 orechov. Priemerná klíčivosť je 40 až 75 % a uchováva sa po dobu 1 ½ roka.[4]

Lieska turecká má skorú vegetačnú aktivitu, preto by mala byť vysádzaná do konca marca. Z dôvodu intenzívnej tvorby koreňov by sadenice nemali isť do výsadby staršie ako dva roky. Liesku možno rozmnožovať aj jesenným výsevom, čo semená chráni pred neskorým mrazom.[4]

Rozšírenie

Prirodzená oblasť rozšírenia liesky tureckej zahŕňa oblasti Malej Ázie, Kaukazu, Afganistanu a Balkánskeho polostrova. Jej výskyt na Balkáne zahŕňa Bosnu a Hercegovinu, Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Macedónsko, Kosovo, Čiernu Horu, Albánsko a Grécko. V týchto oblastiach môže rásť v nadmorských výškach od 100 do 1300 m n.m. ale jej výskyt je hlavne v rozmedzí 300 a 800 m. Na Kaukaze sa lieska vyskytuje najmä v dubových a bukových lesoch v nadmorských výškach 600 až 1700 m. Druh je odolný voči suchu a väčšinou sa vyskytuje na slnečných svahoch.[4]

Ekológia

Vo vhodných podmienkach, kde lieska turecká rastie prirodzene, je charakterizovaná ako teplomilná drevina, ktorá obľubuje teplejšie a slnkom exponované svahy. Na dozrievanie orechov potrebuje teplejšie stanovištia s dlhším slnečným svitom a dlhším vegetačným obdobím.

Lieska má vo všeobecnosti veľmi vysokú odolnosť voči abiotickým a biotickým činiteľom a dokáže prežiť pri krátkodobých teplotných extrémoch -38,2 °C až +40 °C. Niektoré populácie dokážu rásť v nadmorských výškach až do 1700 m.

Lieska má pevné a silné vetvenie, takže dobre odoláva aj prípadnému poškodeniu hrubšími vrstvami snehu a je tolerantná voči vzdušnému znečisteniu.

Lieska turecká má nízke nároky na úrodnosť pôdy. Rastie na širokej škále stanovíšť - od plytkých po hlboké, suché až takmer vlhké, na živiny chudobné aj na živiny bohaté stanovištia. Vďaka silnému, 3 až 4 m dlhému kolovitému koreňa a neskoršie aj bočným koreňom (môžu dosiahnuť dĺžku 15-18 m), má lieska vysokú stabilitu a je schopná osídliť aj stanovišťa s kamenistou a plytkou pôdou, preto je vhodná aj na ochranu proti pôdnej erózii. Pre liesku je optimálny rozsah pH medzi 5,5 až 8,0 čo znamená, že kyslé pôdy sú možné ale nie optimálne.

Pomerne ťažké orechy padajú veľmi blízko materského stromu a šíria ich najmä voľne žijúce zvieratá. Vegetatívne rozmnožovanie je skôr zriedkavé. Väčšinu plodov konzumujú voľne žijúce zvieratá. Lieska turecká sa považuje za neinvázny druh.[4]

Význam a využitie

Liesku tureckú, ktorá rastie v zmiešaných porastoch, možno spravidla klasifikovať ako relatívne necitlivú na biotické a abiotické riziká, preto môže prispievať k stabilizácii lesných porastov. Lieska môže dopĺňať existujúce spektrum drevín a môže sa miešať v porastoch buď jednotlivo alebo v skupinách s inými druhmi. V prvých rokoch po výsadbe sa odporúča chrániť sadenice pred divou zverou a myšami.[4]

Lieska turecká je nenáročná drevina. V kultúrnych porastoch sa rozmnožuje obyčajne len zo semien. Používa sa ako podpník pre stromovito rastúce kultivary plodonosných liesok obyčajných.[3]

Hrozby a choroby

Lieska turecká môže byť poškodzovaná všetkými druhmi voľne žijúcich zvierat. Mladé liesky sú hojne obhrýzané králikmi. Škodlivý hmyz nepredstavuje pre druh vážnu hrozbu. Lieska turecká bola v roku 2014 zaradená do Červeného zoznamu IUCN so statusom „najmenej ohrozený“.[4]

Galéria

  • Samčie jahňady liesky tureckej
    Samčie jahňady liesky tureckej
  • Vetvička liesky tureckej s rozvíjajúcimi sa listami
    Vetvička liesky tureckej s rozvíjajúcimi sa listami
  • Súplodie nezrelých orieškov liesky tureckej
    Súplodie nezrelých orieškov liesky tureckej
  • Lieska turecká, listy a zrelé oriešky
    Lieska turecká, listy a zrelé oriešky
  • Súplodie zrelých orieškov liesky tureckej
    Súplodie zrelých orieškov liesky tureckej
  • Kmene stromov liesky tureckej
    Kmene stromov liesky tureckej
  • Skupina stromov liesky tureckej
    Skupina stromov liesky tureckej
  • Oriešky liesky tureckej v mierke
    Oriešky liesky tureckej v mierke

Referencie

  1. ↑ Shaw, K., Roy , S. & Wilson, B. 2014. Corylus colurna. The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T194668A2356927. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-3.RLTS.T194668A2356927.en. Accessed on 03 April 2022.
  2. ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 179.
  3. ↑ a b c Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
  4. ↑ a b c d e f g A Review on Turkish Hazel (Corylus colurna): A Promising Tree Species for Future Assisted Migration Attempts [online]. South-east European forestry (SEEFOR), 25.3.2019. Dostupné online. (anglicky)
  5. ↑ Líska turecká [online]. Lesnická práce, s. r. o., Kostelec nad Černými lesy, 2012. Dostupné online. (česky)

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lieska_turecká&oldid=7927446“