Púšť Badain Jaran
| Badain Jaran Desert - Towers of Sand and Lakes* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Púšť Badain Jaran - Veže piesku a jazerá | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | prírodná pamiatka |
| Kritériá | vii, viii |
| Identifikačné č. | 1638 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 40°4′21″S 102°12′36″V / 40,07250°S 102,21000°VSúradnice: 40°4′21″S 102°12′36″V / 40,07250°S 102,21000°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2024 (46 zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Púšť Badain Jaran (čín. 巴丹吉林沙漠, pchin-jin: Bādānjílín Shāmò) je púšť v Číne, ktorá sa rozprestiera v provinciách Kan-su, Ning-sia a Vnútorné Mongolsko. Rozkladá sa na ploche 49 tisíc km2. Veľkosťou je to tretia najväčšia púšť v Číne.
Táto púšť je domovom niekoľkých z najvyšších stacionárnych dún na Zemi, pričom niektoré dosahujú výšku viac ako 450 metrov, hoci väčšina je vysoká v priemere okolo 200 metrov. Najvyššia duna púšte, meraná od základne po vrchol, sa radí ako tretia najvyššia duna na svete a najvyššia stacionárna duna na svete.
V púšti sa nachádza aj viac ako 100 jazier napájaných prameňmi, ktoré ležia medzi dunami, z ktorých niektoré sú sladkovodné, zatiaľ čo iné sú extrémne slané. Tieto jazerá dávajú púšti názov, ktorý v mongolčine znamená „tajomné jazerá“. Tieto jazerá nie sú úplne preštudované a jazerá s vysokým pH obsahujú mimoriadne zaujímavé živočíšne spoločenstvá.[1] Preteká ním aj jedna rieka, Žuo-šuej („slabá voda“), ktorá vytvorila aluviálnu nížinu v púšti.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]
S rozlohou viac než 49 tisíc km2 pokrýva púšť Badain Jaran významnú časť južnej a strednej časti autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko, ako aj severnú časť provincie Kan-su. Nachádza sa na náhornej plošine Alxa vo výške asi 1200 metrov nad hladinou mora a je vedená ako podsekcia púšte Gobi. Na severe je ohraničená púšťou Gobi a na východe horou Lang, ktorá ho oddeľuje od púšte Ulan Buh (čín. 乌兰布和沙漠, pchin-jin: Wūlánbùhé Shāmò - Wu-lan-pu-che ša-mo).
Hoci väčšina dún v púšti nie je stacionárna, tie väčšie sa zvyčajne pohybujú nad 200 metrov a stacionárne sú. Pri týchto dunách sa neustále posúva len plytký povrch piesku. Stredné a spodné vrstvy najvyšších dún boli zhutnené počas viac ako 20 000 rokov, čo spôsobilo stvrdnutie častíc piesku, čo malo za následok pevné vrstvy piesku a pieskovca. Vysoká úroveň vlhkosti vo vnútri dún tiež prispieva k udržaniu ich pevného stavu. Táto pevná štruktúra tiež umožňuje, aby sa v dôsledku vodnej erózie a dezertifikácie vytvorili vrcholy, útesy, rokliny a dokonca aj jaskyne.
Púšť Badain Jaran, podobne ako púšť Tengger, ktorá leží na východe (a s ktorou sa púšť Badain Jaran v súčasnosti spája v dôsledku rozsiahlej dezertifikácie), je z polovice neúrodná, piesočnatá a z polovice zmesou pevného a sypkého podložia. Po púšti je rozptýlených niekoľko malých jazier a oáz, okolo ktorých môže rásť obmedzená vegetácia.[2]
Jazerá
[upraviť | upraviť zdroj]Púšť Badain Jaran je známa svojimi početnými roztrúsenými a farebnými jazerami. Je tu viac ako 140 jazier, ktoré sa nachádzajú hlavne v južnej oblasti púšte. Tieto jazerá možno ľahko nájsť vo väčších údoliach medzi veľkými dunami. Verí sa, že poskytujú obživu v púšti a podporujú ťavy, kozy a kone, ktoré sú naháňané nomádmi putujúcimi púšťou. Okolo väčšiny jazier sa nachádza zelený prstenec vegetácie.
V celej púšti v rôznych obdobiach roka menia niektoré jazerá farbu v dôsledku veľkých populácií rias, žiabronôžok a minerálnych útvarov. Odparovanie môže tiež umožniť ostatným premeniť sa na hypersalinné jazero vytvárajúce soľnú kôru okolo okraja jazera.[3]
Hoci sa o ich skutočných zdrojoch stále diskutuje, verí sa, že ich udržiavajú podzemné vodné toky. Väčšina suchých púští v Číne je obklopená horami, ktoré poskytujú zdroje vody, a to je aj prípad púšte Badain Jaran. Odtok z hôr sa potom zhromažďuje cez štrkové nánosy, čo im umožňuje pretekať púšťou a poskytovať zdroje vody pre rozptýlené oázy.
V púšti možno nájsť dva hlavné typy jazier, pokiaľ ide o ich morfometriu. Zväčša pretiahnuté plytké jazerá sa objavujú hlavne v oblasti megadún na juhovýchodnom okraji púšte. Ich hĺbka často dosahuje menej ako 2 metre a meria len asi 0,2 km2. Hlboké jazerá oválneho tvaru možno nájsť aj v oblasti priečnych megadún. Ich maximálna hĺbka dosahuje okolo 15 metrov a dosahujú maximálnu veľkosť približne 1,5 km2. Voda v jazere môže byť extrémne slaná. Plytké jazerá v juhovýchodnej oblasti púšte majú tendenciu mať nízku koncentráciu soli, v priemere menej ako 20 g/l. Iné jazerá môžu vykazovať vyššie koncentrácie soli až nad 400 g/l.[4]
Spievajúce duny
[upraviť | upraviť zdroj]Megaduny Badain Jaran sú jedným z mála miest, kde sa vyskytuje fenomén spievajúceho piesku, v ktorom piesok vydáva ostrý, hlasný hluk, ktorý sa dá udržať dlhšie ako minútu. Aj keď tento fenomén nie je úplne pochopený, predpokladá sa, že je to spôsobené elektrostatickým nábojom, ktorý sa vytvára, keď vietor ťahá vrchné vrstvy piesku po svahu duny. To spôsobí nízky rachot, ktorý môže dosiahnuť viac ako 105 decibelov. „Spev“ začína lavínou piesku po záveternej stene veľkej duny. Tento jav vyžaduje na vytvorenie zvuku veľmi špecifické okolnosti. Duny sú tiché počas zimy, keď sa v piesku drží vlhkosť. V lete, keď je piesok suchý, môže nastať dunenie, ale iba na sklone najmenej 30 stupňov na záveternej strane duny; ten istý piesok na plytkej náveternej strane nemôže vytvárať žiadny hluk. Tento fenomén zdieľa len približne 35 ďalších pláží a púští po celom svete.
Za rovnakých okolností je možné generovať aj iný akustický jav. Jemným pohybom ruky cez suchý piesok „spievajúcej piesočnej duny“ odtrhnete hornú vrstvu piesku zo svahu a vytvoríte vyžarovanie zvuku (pulzovité, krátke záblesky zvuku).[5]
Duny
[upraviť | upraviť zdroj]Púšť Badain Jaran sa skladá zo stoviek dún od malých po veľké. Väčšina megadún v púšti má priemer asi 400 metrov od základne, zatiaľ čo zvyšok je v priemere okolo 200 metrov. Zo všetkých megadún je najznámejší vrchol Pi-lu-tchu. Týči sa vo výške 500 metrov od základne a je najvyššou dunou v Ázii (tretia najvyššia na svete). Na rozdiel od väčšiny menších dún je vrchol Pi-lu-tchu nehybný, čo z neho robí najvyššiu stacionárnu dunu na svete.
Zatiaľ čo väčšie megaduny sú nehybné (pohybuje sa iba horná vrstva piesku), menšie duny sa neustále posúvajú podľa pohybu vetra. To robí dezertifikáciu problémom v okolitých oblastiach, pretože púšť sa neustále rozširuje.[2]
Klíma
[upraviť | upraviť zdroj]Pre turistov ochotných ísť viac z cesty je púšť Badain Jaran obľúbenou turistickou atrakciou. Na základe počasia, teploty a vyhliadkových možností je najlepší čas na návštevu medzi júnom a októbrom. Keďže púšť Badain Jaran spadá do mierne suchých a extrémne suchých klimatických pásiem, je dôležité byť pripravený na cestu cez duny. Priemerné ročné zrážky sú len medzi 50 a 60 mm a sústreďujú sa najmä medzi júnom a augustom; odparovanie zrážok je však 40 až 80-krát väčšie než dopad zrážok. Okrem toho, že je oveľa chladnejšie, v zime a na jar sú veľmi silné vetry prichádzajúce najmä zo severozápadu s dĺžkou viac ako 60 dní. Tieto vetry môžu dokonca dosiahnuť silu vetra 8. Vzhľadom na tieto aspekty púštnej klímy je obľúbený čas turistov založený na tom, kedy je podnebie najpohodlnejšie. Teplota piesku môže presiahnuť 80°C.[6]
| Popis | Priemerná teplota |
|---|---|
| Ročný priemer | 8 °C |
| Absolútne minimum | -30 °C |
| Absolútne maximum | 41 °C |
Turistické atrakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám Badain Jaran
[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám Badain Jaran (čín. 巴丹吉林庙, pchin-jin: bādānjílín miào) je dobre zachovaný tibetsko-budhistický chrám nachádzajúci sa uprostred púšte. Postavili ho v roku 1868 na brehu jazera. Jeho izolácia mu umožnila prežiť v bezpečí pred kultúrnou revolúciou.
Chrám je prístupný len po súši. Návštevníci sa k nemu bežne dostanú prenajatím pieskového džípu v turistických centrách pozdĺž diaľnice S317. Vozidlá dostupné pre turistov sú vojenské džípy 4x4 so zosilnenými rámami a vypustenými pneumatikami. Tieto džípy sú schopné jazdiť púšťou, stúpať a klesať piesočné duny. Výlety po súši zahŕňajú niekoľko zastávok pri jazerách, malebných miestach a na vrchole Pi-lu-tchu.[3]
Vrch Pi-lu-tchu
[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol Pi-lu-tchu (必鲁图峰) je najvyššia stacionárna duna na svete s výškou 450 metrov nad okolitou oblasťou a dosahuje vrchol 1 611 metrov nad hladinou mora.[7] Okolité duny dosahujú len asi 200 metrov. Po dosiahnutí vrcholu sa naskytá výhľad na okolité duny a niekoľko farebných jazier.[3]
Khara Khoto
[upraviť | upraviť zdroj]Tiež známe ako staroveké čierne mesto, nachádza sa na severozápadnej strane púšte v blízkosti rieky Žuo-šuej a nachádza sa pomerne blízko nového mesta Ejin. Staroveké mesto bolo založené v roku 1032, a rýchlo sa stalo centrom Tangutskej ríše. Keď Džingischán dobyl mesto, opäť prekvitalo pod nadvládou Mongolov. Mesto však v roku 1372 počas dynastie Ming padlo do rúk čínskych vojsk a zostalo opustené a v ruinách. Odvtedy je nedotknuté. Hoci nie je prístupné pomocou rovnakých džípov, je možné nájsť dopravu v meste Ejin.[3]
Pracovný tábor Ťia-pien-kou
[upraviť | upraviť zdroj]Neslávne známy pracovný tábor Ťia-pien-kou sa nachádzal na okraji púšte a 27 kilometrov od mesta Ťiou-čchuan v provincii Kan-su. V rokoch 1957 až 1961 bol tábor využívaný na „ prevýchovu prácou “ na väznenie intelektuálov a bývalých vládnych úradníkov, ktorí boli vyhlásení za „pravičiarov“ v Protipravicovom hnutí Komunistickej strany. Z 3 000 väzňov 2 500 zomrelo v rokoch 1957 až 1960, na vrchole veľkého čínskeho hladomoru. Zvyšky tábora a neoznačené cintoríny boli zle udržiavané a sú prísne strážené komunistickou čínskou vládou. Príbuzní zosnulých sú povolení iba počas sviatkov čistoty. V novembri 2013 miestna vláda zničila pamätník venovaný zosnulým. Odvtedy bolo odstránených aj mnoho hrobov a ľudských pozostatkov, aby ich ľudia nemohli navštíviť.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Li, Yuan (2020), „Cladoceran communities in soda lakes of the Badain Jaran desert, NW China“, Journal of Arid Environments 177, https://doi.org/10.1016/j.jaridenv.2020.104133
- ↑ a b Badain Jaran Desert [online]. ForeignerCN.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d Badain Jaran Desert – 巴丹吉林沙漠 [online]. 210countries.com. Dostupné online. Archivované 2015-01-09 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Banda, Joseph Frazer (2021), „Both pH and salinity shape the microbial communities of the lakes in Badain Jaran Desert, NW China“, Science of The Total Environment (791), https://doi.org/10.1016/j.scitotenv.2021.148108
- ↑ Booming Dunes of Badain Jaran Desert [online]. Atlas Obscura. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Liu, Quanwen (2023), „Study on the Sustainable Development of Badain Jaran Desert from the Perspective of World Heritage“, Proceedings of the 3rd International Conference on Culture, Design and Social Development (CDSD 2023), https://doi.org/10.2991/978-2-38476-222-4_14
- ↑ Badain Jaran Desert - Towers of Sand and Lakes [online]. UNESCO. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 艾晓明：夹边沟遗址遭破坏令人痛心
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Badain Jaran Desert na anglickej Wikipédii.
