Bodkočiarka
Bodkočiarka alebo zastarano stredník (;) je interpunkčné znamienko. Používa sa na členenie zložitých viet namiesto bodky alebo čiarky; svojím významom stojí medzi nimi.
Použitie bodkočiarky v slovenčine
[upraviť | upraviť zdroj]V slovenčine sa bodkočiarka píše pred tou časťou jednoduchej vety alebo súvetia, ktorá podáva vysvetlenie predchádzajúcej časti:
- „Plodom života nemusí byť dielo; život sám môže byť dielom.“
V jednoduchej vete oddeľuje vysvetľovací prístavok:
- „Wikipédia je otvorené žriedlo vedomostí; slobodná encyklopédia.“
Oddeľuje časti výpočtov, ak ide o skupiny, ktorých členy spolu významovo tesnejšie súvisia:
- „K stavovcom patria: kôň, krava, pes; šťuka, sumec a pod.“
V súvetiach oddeľuje väčšie časti kvôli prehľadnosti:
- „Hore na bruchu ucítil slabé svrbenie; na chrbte sa opatrne zošuchol k záhlaviu postele, aby lepšie zodvihol hlavu; objavil miesto, kde ho to svrbelo, bolo posiate drobnými bielymi bodkami, ale nevedel, čo to má znamenať; jednou nožičkou si chcel to miesto ohmatať, ale okamžite ju stiahol naspäť, lebo pri tom dotyku mu po celom tele prebehli zimomriavky.“ (Franz Kafka, Premena)
Používa sa aj vo výpočtoch uvádzaných ako samostatné odseky (tu niekedy možno použiť aj čiarku):
Použitie bodkočiarky v iných jazykoch
[upraviť | upraviť zdroj]
V gréčtine a staroslovienčine vyznačuje bodkočiarka otázku. Väčšie vetné úseky a skupiny vo výpočtoch oddeľuje v gréčtine bodka v strede · (Unicode 00B7).