Hormizd IV.
Hormizd IV. (stredoperzsky: Óhrmazd; * asi 540 – † jún 590, Ktésifón) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov vládnuci v rokoch 579 – 590. Jeho otcom bol kráľ Husrav I., jeden z najvýznamnejších reformátorov v perzských dejinách, matkou turecká princezná Kákin, Chákánova dcéra (odtiaľ Hormizdov prídomok Turkzád, syn Turkyne).
Hormizd bol panovníkom, ktorého východné pramene (Tabarí), ako aj pramene byzantské (Theofylaktos Simokattes) zhodne vyobrazujú celkom negatívne. Vytýkajú mu najmä krutý postup proti šľachte, zavraždenie vlastných bratov (možných nápadníkov trónu) a konflikty so zaratuštrovským kňažstvom (mágmi). Menej už kronikári zdôrazňujú pozitívne stránky Hormizdovej osobnosti, napríklad jeho všestrannú starostlivosť o poddaných a náboženskú toleranciu.
Štátne záležitosti na začiatku Hormizdovej vlády viedol vezír Vazurgmihr, oceňovaný väčšinou neskorších dejepiscov, po troch rokoch bol však uväznený a jeho miesto zaujali väčšinou pochlebovači, zbavení funkcií Husravom I. Kráľ začal tvrdo vystupovať proti veľmožom aj vzdelancom a prenasledovať kňažstvo, ktoré sa mu stavalo na odpor. Veľa popredných predstaviteľov ríše skončilo na popravisku – bývalý vezír Jazd-Gušnasp, minister Ádharmáh, vrchný mág Zartušt a ďalší. Počas svojho panovania Hormizd vraj dal popraviť celkom 13 600 osôb. Či tým chcel iba upevniť svoje postavenie a poistiť sa pred prípadnou opozíciou, alebo to bol prejav podozrievavosti či nejaké poruchy osobnosti, možno len tažko usúdiť.
Po otcovi Hormizd zdedil vojnu s Byzantskou ríšou, ktorá s prestávkami trvala počas celej jeho vlády. Bojovalo sa aj s Turkami na severovýchode, tu však vojvodca Báhrám Čóvén dokázal nepriateľov rozhodne poraziť v oblasti dnešného Herátu.
Na prelome rokov 589/590 sa Báhrám Čóvén z osobných dôvodov vzbúril proti Hormizdovi, a zatiaľ čo jeho armáda pochodovala na Ktésifón, bol kráľ 6. februára 590 zvrhnutý palácovým prevratom a posadený do väzenia. Novým panovníkom sa stal Hormizdov syn Husrav II., neskôr veľký bojovník proti Byzancii. Sám Hormizd bol vo väzení najskôr oslepený, po úteku Husrava II. pred Báhrámom Čóvénom ho však veľmoži Vistám a Vindóé zaškrtili. Či sa to stalo s Husravovým vedomím, je nejasné.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- J. Martindale, The Prosopography of the Later Roman Empire IIIa, Cambridge 1992, s. 604.
Hormizd IV.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Husrav I. |
kráľ 579 – 590 |
Nástupca Husrav II. |