Fanariot
Fanarioti (gr. Φαναριώτες - Fanariotes, rum. Fanarioţi, bul. Фaнариоти - Fanarioti) sú:
- a) grécki obyvatelia Fanaru (prípadne celého Konštantínopolu/Istanbulu)
- b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru)
Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka diaspora, vrátane helenizovaných Rumunov, Arumunov a ortodoxných Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentná konštantínopolská štvrť Fanar (slovensky: maják), kde mal svoje sídlo aj ekumenický patriarcha. Medzi fanariotmi boli aj potomkovia byzantskej aristokracie.
Fanarioti sa už od 17. storočia postupne presadzovali v štátnej správe Osmanskej ríše, najviac vo Valašsku a Moldavsku, kde zastávali významné úrady. Vo svojich rukách však mali, spoločne s ostatnými miestnymi Grékmi aj celkový obchod Konštantínopola. Rodiny fanariotov boli medzi sebou sobášne prepojené. Väčšina z nich stála v opozícii voči gréckemu povstaniu, ktoré prepuklo v 20. rokoch 19. storočia. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Napriek tomu sa hlavne mladší členovia Fanariotov k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku Filiki Eteria sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros Ypsilantis a Dimitrios Ypsilantis či Alexandros Mavrokordatos). Alexandros Ypsilantis stál na čele vôbec prvého veľkého protiosmanského povstania vo Valašsku, zatiaľ čo jeho brat Dimitrios patril medzi najvplyvnejších generálov a politikov počas gréckeho povstania.
Priezviská hlavných fanariotských rodov:
- Argyropoulos, pôvodný byzantský rod
- Filantropenos, pôvodný byzantský rod
- Kallimachos (Călmaşu), pôvodne bojarský helenizovaný rod z Moldavska
- Kantakuzinos, byzantský rod pôvodne zo Smyrny
- Karatheodoros, pôvodom z Východnej Trácie, do tohto rodu patrí aj grécky premiér Antonis Samaras
- Karatzas (Caragea), byzantský rod
- Gikas (Ghica, Ghyka či Ghika), pôvodom z Epiru, pôvod bol buď grécky, alebo arumunský, či albánsky.
- Kavadas (Kavvadas), pôvodom z ostrova Chios
- Komninos (Komnenos), potomkovia byzantskej cisárskej dynastie
- Manos, pôvodom Gréci z mesta Kastoria
- Mavrokordatos (Mavrocordat), pôvodom z ostrova Chios
- Mavrogenis (Mavrogheni)
- Mourousis (Moruzi), pôvodom byzantský rod z mesta Trapezunta
- Musuros, pôvodom z Kréty
- Paleologos, potomkovia poslednej byzantskej cisárskej dynastie
- Racovitzas (Racoviţă), helenizovaný valašský šľachtický rod
- Rosettis (Ruset či Russeti)
- Sutzos (Suţu či Sutzu), pôvodom Arumuni z Epiru
- Ypsilantis (Ipsilanti), Gréci pôvodom z Trapezunty
- Vacarescu (Vakareskos), helenizovaný valašský rod
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- PEČENKA, Marek; LUŇÁK, Petr. Encyklopedie moderní historie. 2. vyd. Praha : Libri, 1998. 631 s. ISBN 80-85983-46-X. S. 135.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fanarioti na českej Wikipédii.