Lumír Lýsek
Prof. Ing. arch. Lumír Lýsek, CSc. | |
Narodenie | 12. december 1934 (89 rokov) Ostrava Československo |
---|---|
Alma mater | Slovenská vysoká škola technická v Bratislave |
Rodičia | František Lýsek |
Prof. Ing. arch. Lumír Vojtěch Lýsek, CSc (* 12. december 1934, Ostrava) je český architekt.
Život
Je synom zbormajstra profesora Františka Lýska a Ľudmily Lýskovej, rodenej Košťálovej. [1] Po ukončení štúdia na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave kde žil a pôsobil významnú časť svojho života ako pracovník rôznych projektových organizácií (napr. Stavoprojekt Bratislava v ateliéri Štefana Svetka) či pedagóg na univerzite.
Od 90. rokov až do roku 2010 pôsobil v Castel d´Azzano v Taliansku ako architekt.
V seniorskom veku sa vrátil do svojho rodného regiónu a dnes žije v Olomouci.
Štúdium
- 1953: maturita na Gymnáziu Dr. Vladimíra Helferta v Brne
- 1953 - 1959: Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave
- 1959: Akadémia výtvarných umení v Prahe (prof. Jaroslav Fragner)
- 1977: obhajoba dizertačnej práce „Architektonicko-estetické problémy diaľnice a jej obslužných zariadení“ (školiteľ prof. Emil Belluš)
Prax
- Stavoprojekt Bratislava
- Člen Zväzu slovenských architektov
- Obchodný projekt Praha, stredisko 10 Bratislava
- Obchodný projekt Praha / DRUPRO Bratislava
- Člen redakčnej rady architektonickej revue "Projekt", (v rokoch 1986 - 1989 jej predseda)
- 1984 - 1989: Člen redakčnej rady revue "Architektúra ČSR"
- 1985: Člen IKAS/ICAT (Internationales Kongres für Architektur und Stadtebau – International Congress for Architecture and Townplanning)
- 1991 - 1994: Architektonický ateliér L.LYSEK ARCHITECT and ASSOCIATES. Hlavnou činnosťou ateliéru bolo projektovanie v oblasti architektúry, urbanizmu, interiéru a dizajnu, inžinierska, expertízna a konzultačná činnosť.[2]
- od roku 1997: Spoločnosť Green village a Studio tecnico associato vo Vigasiu (Taliansko)
Pedagogická činnosť
- od roku 1974: externý učiteľ na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, Katedra architektonickej tvorby
- od roku 1983: pedagóg na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave
- 1987 - 1988: vedúci Katedry architektonického projektovania a dizajnu[3]
- 1990: vedúci Katedry konštrukčno - technických disciplín[4]
- 1998: končí pravidelné pôsobenie na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzite v Bratislave
Dielo
Viacero Lýskových stavieb vzniklo v slovenských lokalitách, do ktorých predtým projektoval stavby profesor Emil Belluš. Ten bol jeho školiteľom pri obhajobe svojej dizertačnej práce.
- 1957 - 1964: Hotel Magura, Ždiar, Monkova Dolina, spolupráca s: Soňa Kvasničková - Lýsková, Lýdia Švihrová - Titlová, projekt - súťaž 1956
- Ústav merania a meracích prístrojov SAV, Bratislava
- 1965: Koliba červený kút, Kráľova Lehota, realizácia
- 1972 - 1976: Administratívna budova Jednoty a hotel Bajkal v Bratislave (spolupráca s Lýdiou Titlovou, projekt z roku 1969)
- 1974 - 1978: Výskumný ústav energetický, Bratislava (spolupráca s Lýdiou Titlovou, projekt z roku 1973)
- 1976 - 1980: Obchodný dom COOP Jednota, Trnava (projekt: 1973)
- Dom obuvi v Tatranskej Lomnici
- Nákupné stredisko s reštauráciou v Hronskom Beňadiku
- Rodinný dom v Bratislave (1. miesto v kategórii mestských rodinných domov v súťaži "Rodinný dom 1971")[5]
- Obchodný dom s restauračným komplexom v Sečovciach
- Budova Slovenského zväzu spotrebných družstiev v Bratislave (dvojnásobné ocenenie)
- Budova Výskumného ústavu energetického v Bratislave (spolupráca s Lýdiou Titlovou)
- Hotel Minerál v Dudinciach
- Hotel Slovan v Rimavskej Sobote
- Administratívna budova a Obchodný dom Jednoty v Trebišove
- Slovenská koliba na výstavisku Wels v Rakúsku (spolupráca s J. Poštulkom 1968, kontrakt arch. Dworzak).
- So statikom Jozefom Poštulkom pripravil experimentálnu realizáciu kruhových, lanovou konštrukciou zastropených garáží na Pionierskej ulici v Bratislave.
- urbanistické štúdia, zastavovacie plány, štúdie rodinných domov a občianskej vybavenosti pre Studio technico associato a Green Village (Vigasio, Taliansko)
- zastavovacie štúdie, štúdie rodinných domov a šúdia viacpodlažného bytového komplexu s obchodnou vybavenosťou (Nairobi, Keňa)
- Náhrobok čestného hrobu pre svojho otca, zbormajstra prof. Františka Lýska (Ústřední hřbitov města Brno)[6]
Ocenenia
- 1976: Cena Dušana Jurkoviča - Lumír Lýsek, Lýdia Titlová: Administratívna budova COOP Jednota, Bratislava
- 1980: Cena Dušana Jurkoviča - Lumír Lýsek: Obchodný dom Jednota, Trnava
- 1983: Medaila a Cena svetového bienále architektúry "Interarch 83" v Sofii za realizáciu Obchodného domu Jednota v Trnave (ocenenie komplexnosti stavby z hľadiska využitia a zasadenia do historickej zástavby)
- 2018: Cena Joža Plečnika za celoživotný prínos architektúre a staviteľstvu. Slávnostné odovzdanie v Španielskej sále Pražského hradu bolo súčasťou osláv 100. výročia založenia Československa organizovaných medzinárodným festivalom architektúry a urbanizmu Architecture Week Praha a Správou Pražského hradu.[7]
Výstavy
2019 - 2020: Celoživotná výstava Lumíra Lýseka mapujúca všetky jeho významné etapy architektonickej práce[8]
Odkazy
Referencie
- ↑ Encyklopedie dějin města Brna [online]. encyklopedie.brna.cz, 2004, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
- ↑ L.LÝSEK ARCHITECT and ASSOCIATES IČO 13971492, kontakty | Register.finance.sk - Obchodný register, Živnostenský register, zbierka listín [online]. register.finance.sk, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
- ↑ BRATISLAVA, S. T. U.. Z histórie vzniku fakulty [online]. www.fa.stuba.sk, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
- ↑ BRATISLAVA, S. T. U.. Z histórie vzniku fakulty [online]. www.fa.stuba.sk, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
- ↑ SPIŠKA, Ivan. Rodinný dom, účelné a moderné bývanie. 2. vyd. [s.l.] : Príroda, 1972. S. 328.
- ↑ Encyklopedie dějin města Brna [online]. encyklopedie.brna.cz, 2004, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Laureáti Ceny Jože Plečnika 2018 – architectureweek.cz [online]. [Cit. 2020-05-15]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ FLIPSNACK. Novinky z radnice február 2020 [online]. Flipsnack, [cit. 2020-05-15]. Dostupné online. (po anglicky)