Chlp (cicavce)

Chlp alebo vlas (lat. pilus) je dlhé, tenké, zrohovatené valcovité vlákno, ktoré prerastá nad povrch kože cicavcov, vrátane človeka, a pokrýva telo. Patrí medzi tzv. kožné deriváty (prídatné orgány kože). Ide o jeden z hlavných znakov cicavcov. Existujú aj užšie definície a podobný je termín srsť - pozri nižšie.

Terminológia

Významy výrazov chlp a/alebo vlas:

• Základný je význam uvedený v úvode tohto článku.
• Niekedy (u človeka) pojem chlp (vlas; lat. pilus) zahŕňa len sekundárne ochlpenie, t.j. len vlas na hlave, riasnicu, obočie a jemné (detské) ochlpenie, alebo dokonca (pre názov chlp) len vlas na hlave.
• Niekedy je (u človeka) naopak z pojmu chlp vylúčený vlas na hlave (capillus) (čiže sa rozoznáva vlas a chlp) a vylúčené je prípadne aj obočie a riasnica.
• Niekedy (vo výrobe a podobne) sú z pojmu chlp či vlas vylúčené vlákna nazývané vlna..

Srsť alebo vlas(y) môže znamenať jeden z nasledujúcich významov:

• najčastejšie: súbor či porast chlpov (t.j. chlpov podľa úvodnej definície tohto článku) (v užšom význame a väčšinou len u zvieracieho cicavca - t.j. u všetkých cicavcov okrem človeka)
• časť súboru či porastu chlpov majúca (okrem iného) tepelnoizolačnú funkciu (t.j. okrem rôznych špecializovaných chlpov, napr. hmatových pri nose psa)
• časť súboru či porastu chlpov vyčnievajúca nad pokožku
• pesíky (ako opak podsád)

Okrem toho pojem srsť (chlp, vlas) niekedy nezahŕňa ostne (оstne majú napr. ježkovia, dikobrazy a pod.)

Typy

Medzi typy chlpov (vlasov, srsti) podľa tvaru a funkcie patria:

• hlavné typy:
  • kontúrová srsť (=оbrysová srsť, srstice, pesíky, vlastná srsť) - kryje telo, môžu plznúť po dosiahnutí určitej dĺžky
  • podsrstie (=podsada, vlnka) – je pod kontúrovou srsťou, funguje ako tepelná izolácia a hydroizolácia, delí sa na vlníky a osiníky,
• špecializované typy:
  • vlna – je to kontúrová srsť, mäkkosťou pripomína podsrstie, má rôznu dĺžku.
  • riasnice - na očiach
  • vlásie - chlpy z konskej hrivy alebo konského (či hovädzieho) chvosta
  • vibrisy (=hmatové chlpy, sínusové chlpy, hmatové brvy) – sú zmyslové chĺpky a najčastejšie sú to fúzy pri papuli
  • štetiny – dlhé hrubé tvrdé pesíky (napr. sviňa domáca)
  • ostne (=ihlice) – sú tuhé ochranné chlpy používané na obranu (napríklad jež, dikobraz)
  • výnimočne: rohy typické pre nosorožce

U človeka môžeme rozlíšiť tieto typy chlpov (vlasov) :

• primárne ochlpenie (=primárne ovlasenie, prvotné ochlpenie, lanúgo) - pokrýva telo plodu v maternici do 7. mesiaca
• sekundárne ochlpenie (= sekundárne ovlasenie, druhotné ochlpenie, detské ochlpenie) - jemné telesné ochlpenie, vlasy na hlave, obočie, riasnice, u žien toto ochlpenie pretrváva celý život
• terciárne ochlpenie (terciárne ovlasenie) - silné chlpy objavujúce sa až v puberte, patria sem chlpy v podpazuší, ohanbí, fúzy, bradu, chlpy na hrudi, na chrbáte, na končatinách, chĺpky v nose, vo vonkajšom zvukovode a hmatové chĺpky

Stavba

Skladá sa z:

• vnútornej časti: koreň vlasu
• vonkajšej časti:
  • dreň vlasu - tvorí vnútro vlasu, ale vyskytuje iba na najhrubších vlasoch (brada, riasnice)
  • kôra vlasu - ktorú tvoria vretenovité zrohovatené bunky
  • kutikula vlasu - tvorí povrch vlasov a je vytvorená z plochých, zrohovatených buniek.

Farbu vlasov spôsobujú pigmenty eumelanín a feomelanín kôrovej vrstvy. Vzduchové bublinky spôsobujú sivú až bielu farbu vlasov.

Do vlasového vačku pri vstupe na povrch kože vyúsťuje mazová žľaza. Prostredníctvom nervových spletí okolo vlasovej cibuľky sa vlasy a chlpy zúčastňujú na hmatovom vnímaní.

Charakteristika

Srsť vačice.

Srsť sa skladá primárne z kombinácie dlhých, silných a mastných srstíc (pesíkov) na vrchnej časti a krátkeho, jemného podsrstia (podsady) pod nimi.

U zvieracích cicavcov

Srsť cicavcov má mnoho využití: ochrana, zmyslové vnímanie, izolácia proti vode a kamufláž, pričom primárnym využitím je termoregulácia.Srstice fungujú ako izolácia proti vode a podsrstie pôsobí ako izolačná prikrývka, ktorá udržuje zviera v teple. Chlpy sú kožný rohovinový derivát.

Dĺžka srsti je pri termoregulácii zanedbateľná, pretože niektoré tropické cicavce, ako napríklad leňochy, majú rovnakú dĺžku srsti ako niektoré arktické cicavce, ale izolujú menej; a naopak, iné tropické cicavce s krátkou srsťou majú rovnakú izoláciu ako arktické cicavce. Hustota srsti môže zvýšiť tepelnú izoláciu zvieraťa a arktické cicavce majú výrazne hustú kožušinu; napríklad pižmoň severský má kontúrovú srsť dlhú 30 cm a husté podsrstie ktoré vytvára vzduchotesný kabát, ktorý im umožňuje prežiť pri teplotách nižších ako -40 °C Niektoré púštne cicavce, ako sú ťavy, používajú hustú kožušinu, aby zabránili slnečnému teplu preniknúť na pokožku, čo umožňuje zvieraťu zostať chladným; srsť ťavy môže v lete dosiahnuť 70 °C ale pokožka ostáva na teplote 40 °C. Vodné cicavce zachytávajú v srsti vzduch, aby zlepšili jej tepelnoizolačné vlastnosti a držali pokožku v suchu.

Rušivé sfarbenie leoparda škvrnitého poskytuje kamufláž.

Srsť býva sfarbená z rôznych dôvodov, medzi hlavné selektívne tlaky patrí kamufláž, výber sexuálneho partnera, komunikácia a fyziologické procesy ako napr. regulácia teploty. Kamufláž je silným vplyvom u veľkého počtu cicavcov, pretože pomáha jednotlivcom skrývať sa pred dravcami alebo korisťou.

Aposematizmus, varujúce sfarbenie, je najpravdepodobnejším vysvetlením čiernobielej koláže mnohých cicavcov, ktoré sa dokážu brániť, napríklad skunk brániaci sa zápachom a silný, agresívny mediar svetlochrbtý. Arktické a subarktické cicavce ako líška polárna (Alopex lagopus), lumík grónsky (Dicrostonyx groenlandicus), lasica hranostaj (Mustela erminea) a zajac menivý (Lepus americanus) majú sezónny polyfenizmus medzi hnedou farbou v lete a bielou v zime, ktorý im pomáha v maskovaní. Rozdiely vo farbe srsti samíc a samcov môžu upozorňovať na ich výživu a hladiny hormónov, ktoré sú dôležité pri výbere partnera. Niektoré stromové cicavcov, najmä primáty a vačkovce, majú na častiach tela odtiene fialovej, zelenej alebo modrej pokožky, čo naznačuje zreteľnú výhodu v ich stromovom biotope v dôsledku konvergenčnej evolúcie. Zelené sfarbenie leňochov je však výsledkom symbiózy s riasami.

Sfarbenie srsti niekedy vytvára sexuálny dimorfizmus, ako je to u viacerých primátov. Farba srsti môže ovplyvniť schopnosť udržať teplo, v závislosti od toho, koľko svetla odráža. Cicavce s tmavšou farbou môžu absorbovať viac tepla zo slnečného žiarenia a zostať teplejší a niektoré menšie cicavce, ako sú hraboše, majú v zime tmavšiu srsť. Biela, bezfarebná srsť arktických cicavcov, ako je medveď biely, môže odrážať viac slnečného žiarenia priamo na pokožku.

Cicavce s malým množstvom srsti sa často nazývajú „nahé“, „lysé“ alebo „bezsrsté“ (rypoš lysý, psie plemeno Naháč). Človekom opracovaná koža so srsťou sa nazýva kožušina. Zviera s komerčne hodnotnou kožušinou je v kožušinovom priemysle známe ako kožušinové zviera. Použitie kožušiny ako odevu alebo dekorácie je kontroverzné; obhajcovia práv zvierat namietajú proti lovu a usmrcovaniu divokých zvierat a chovu a zabíjaniu zvierat na kožušinových farmách.

U človeka ^{[chýba zdroj]}

Základ vlasu vzniká tak, že časť zárodkovej vrstvy pokožky (stratum germinativum epidermis) vrastie do hĺbky zamše (corium) a vytvorí základ vlasovej cibuľky (bulbus pili), v nej sa tvorí malé vyklenutie, do ktorého vrastie väzivo mezenchýmového pôvodu a vytvorí (??)vlasovú cibuľku.

Vlas rastie tvorbou a rohovatením buniek vo vlasovej cibuľke. Cez epitelový vlasový vačok (foliculus pili) rastie vlas smerom na povrch kože.

Vlasy majú rôznu dĺžku od 0,5 až po 150 cm a výnimočne aj viac. Hrúbka vlasov kolíše medzi 0,05 mm až po 0,6 mm. Vlasy sú na celom povrchu tela s výnimkou dlaní, stupají, bočných plôch prstov, nechtov, pier, žaluďa, predkožky dráždca a pošvy. Hustota, hrúbka aj dĺžka vlasov je individuálna.

Pozri aj

• kožušina

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlp (cicavce)