Vostok 6
| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | Vostok 6 | ||||
| COSPAR ID: | 1963-023A | ||||
| Kozmická loď: | Vostok-3KA (výr. č. 8) | ||||
| Nosná raketa: | Vostok-K 8K72K (výr. č. E103-25) | ||||
| Volací znak: | Чайка (čajka) | ||||
| Posádka: | 1 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
| Štart: | 16. jún 1963, 09:29:51 UTC | ||||
| Pristátie: | 19. jún 1963, 08:20 UTC 7 km južne od obce Bajevo v Rusku 53°12′34″S 80°48′14″V / 53,209375°S 80,80395°V | ||||
| Trvanie: | 2 dni, 22 hodín, 50 minút | ||||
| Počet obehov: | 48 | ||||
| Apogeum: | 231,1 km | ||||
| Perigeum: | 180,9 km | ||||
| Doba obehu: | 88,3 minút | ||||
| Inklinácia: | 65,09° | ||||
| Vzdialenosť: | 1 971 000 km | ||||
| Hmotnosť: | 4 713 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Valentina Tereškovová | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Vostok 6 (rus. Восток-6) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 6 vyštartoval 16. júna 1963 s kozmonautkou Valentinou Tereškovovou na palube, ktorá sa stala prvou ženou vo vesmíre. Podobne ako Vostok 3 a Vostok 4 aj Vostok 5 a Vostok 6 boli spojené misie, a podobne ako predchádzajúci pár aj tento sa k sebe priblížil a nadviazal rádiové spojenie. Išlo aj o posledný let v rámci programu Vostok.
Posádka
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka
Irina Soloviovová, pilot
Rezervná posádka
- Valentina Ponomariovová, pilot
Údaje o kozmickej lodi
Vostok 6 bola jednomiestna kozmická loď s dĺžkou 5 metrov, priemerom 2,3 metra a hmotnosťou 4 713 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 180,9 – 231,1 km nad povrchom Zeme. Neskôr bola zaevidovaná v katalógu COSPAR pod označením 1963-023A.
Priebeh letu
Vostok 6 vyštartoval 16. júna 1963 o 09:29:51 svetového času z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Štart bol odložený kvôli zvýšenej slnečnej aktivite, nevyhovujúcemu počasiu a technickým problémom (unikajúce palivo z rakety). Na palube kozmickej lode sa nachádzala kozmonautka Valentina Tereškovová, ktorú čakal takmer 3-dňový let.
Let Valentiny Tereškovovej neprebiehal bez problémov, kozmonautka odhalila chybu v programovaní systému orientácie a riadiace stredisko muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri brzdiacom manévri – hrozilo, že loď nespomalí, ale zrýchli a nezačne klesať späť do atmosféry. Tereškovovú trápila aj kozmická choroba a únava, na ktorú sa z kozmickej lode opakovane sťažovala. Prvé náznaky značného stresu sa na nej objavili už pri nastupovaní do kabíny kozmickej lode. Krátko po štarte prestala odpovedať riadiacemu stredisku. Kontakt sa s ňou podarilo nadviazať až pri ďalšom komunikačnom okne nad Sovietskym zväzom. V riadiacom stredisku sa ukázal obraz z videokamery, kde Valentina spala. Prebudili ju zvukovým signálom sirény. Reagovala zmätene a opakovane sa sťažovala na únavu. Po týchto udalostiach mala kozmonautka v spolupráci s riadiacim strediskom vykonávať nejakú vedeckú činnosť, ale namiesto toho neustále žiadala predčasné ukončenie letu a pristátie. Hlavný konštruktér Sergej Koroľov trval na tom, že let sa musí uskutočniť podľa pôvodného plánu a v celkovej dĺžke. To sa podarilo schváliť na druhý deň letu a Tereškovová už prestala vyžadovať predčasný návrat. V riadiacom stredisku však bol zaznamenaný jej plač a volanie matky. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.
Tereškovová kvôli spomínaným problémom nedokázala manuálne zorientovať kozmickú loď, čo by bol nevyhnutný manéver, keby zlyhala pristávacia automatika. Napriek veľkej psychickej záťaži a nepohodliu zvládla počas letu aj pracovať. Z paluby Vostoku 6 sa hlásila volacím znakom „Čajka“, a potom vysielala aj živý rozhovor, ktorý bol vysielaný rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5 s kozmonautom Valerijom Bykovským, okolo ktorého loď preletela vo vzdialenosti iba 5 kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo Zeme. Keďže kozmické lode Vostok nemohli meniť charakteristiky obežnej dráhy a obidve lode leteli po značne odlišných dráhach, začali sa obe telesá od seba rýchlo vzďaľovať. S podporou riadiaceho strediska a niekoľkých kozmonautov sa jej ku koncu letu podarilo skúšobne zorientovať kozmickú loď. Zdvihlo jej to náladu a prestala sa sťažovať na všetky svoje nepríjemnosti. Systém automatického pristátia následne pracoval bezchybne a loď vstúpila do atmosféry.
Vo výške 7 km bol odpálený vstupný poklop a Tereškovová bola automaticky katapultovaná. Pri katapultáži však zaujala nesprávnu pozíciu hlavy a jej prilba zavadila o okraj prielezu, čím si spôsobila rozsiahle modriny na tvári a čele. Pristála po takmer troch dňoch letu, 19. júna 1963 o 08:20 svetového času, neďaleko obce Bajevo v Altajskom kraji Sovietskeho zväzu. Napriek tomu, že v štábe panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť – a po politickej stránke – bola jej misia úspechom.
Návratová kabína Vostoku 6 sa dnes nachádza v múzeu RKK Energia v meste Koroľov.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vostok 6
