Preskočiť na obsah

Brian May

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 08:52, 3. máj 2015, ktorú vytvoril Bojars (diskusia | príspevky) (preklepy)
Brian May
May v roku 1981 s gitarou Red Special
May v roku 1981 s gitarou Red Special
Základné informácie
Popis umelca britský hudobník, spevák, gitarista, hudobný skladateľ, producent a astrofyzik
Rodné meno Brian Harold May
Narodenie 19. júl 1947 (77 rokov)
Hampton, Spojené kráľovstvo
Žáner Hard rock, Heavy metal, Glam rock,
Pop rock, Progresívny rock
Hrá na nástrojoch gitara, klavír
Roky pôsob. 1965-súčasnosť
Vydavateľstvá Hollywood Records
Parlophone Records
Súvisiace
články 		Queen, Phenomena, G3, Black Sabbath, Queen + Paul Rodgers, Anita Dobson, Kerry Ellis, Queen + Adam Lambert, Lady Gaga
Webstránka brianmay.com

Brian Harold May, CBE (*19. júl 1947) je anglický hudobník, spevák a astrofyzik, ktorý dosiahol medzinárodný úspech ako sólový gitarista rockovej skupiny Queen.

Brian May je od roku 2005 držiteľom Radu britského impéria (Commander). Dostal ho za svoje zásluhy v hudobnom priemysle a charitatívne činy.[1] V roku 2007 dostal na Imperial College London doktorát z astrofyziky a v rokoch 2008-2013 bol kancelárom univerzity v Liverpoole.[2] Býva v Londýne a vo Windleshame (Surrey).[3] Je aktívny v hnutí za práva a ochranu zvierat a od septembra roku 2012 je vymenovaný za viceprezidenta organizácie RSPCA.[4]

V roku 2005 Briana Maya v ankete rozhlasovej stanici Planet Rock zvolili na siedmu priečku zoznamu najlepších gitaristov všetkých čias.[5] Časopis Rolling Stone ho dal na 26. miesto zoznamu Stovky najlepších gitaristov všetkých čias.[6] Čitatelia časopisu Guitar World mu v roku 2012 pridelili druhé miesto medzi „najlepšími gitaristami histórie“.[7]

Brian May sa preslávil ako gitarista a spevák skupiny Queen. Má významný podiel aj ako autor ich viacerých skladieb. Je podpísaný pod viacerými z klasickými hitov tejto kapely ako sú: „Now I'm Here“, „Keep Yourself Alive“, „Tie Your Mother Down“, „I Want It All“, „We Will Rock You“, „Save Me“, „Who Wants To Live Forever“...

Mladosť

Brian Harold May je anglicko-śkótskeho pôvodu.[8] Je jediné dieťa Harolda a Ruth Mayovcov. Narodil na londýnskom predmestí, v Hamptone, kde navštevoval gymnázium.[9][10] V tomto období založil spolu so svojím spolužiakom, spevákom a basgitaristom Timom Staffellom, svoju prvú skupinu, ktorú nazvali podľa románu George Orwella „1984“.[11] Na gymnáziu zmaturoval okrem všeobecných predmetov aj z fyziky, matematiky a aplikovanej matematiky.[11] Po maturite pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky na Imperial College London, kde získal bakalársky titul.[12][13]

Hudobná kariéra

1968–1970: The Smile

V roku 1968 spolu s Timom Staffelom založili skupinu, ktorú nazvali Smile. Staffel spieval a hral na basovú gitaru, neskôr sa k nim pridal hráč na bicie nástroje, Roger Taylor.[14][15] Skupina Smile, ktorá mala oficiálne nacvičených deväť skladieb, existovala krátko medzi rokmi 1968-70.

Dňa 22. decembra 1992 boli na koncert Talyorovej kapely The Cross prizvaný aj Brian May spolu so Staffelom a zahrali si spolu ako The Smile ich spoločné skladby „Earth“ a „If I Were a Carpenter“.[16]

1970–1991... : Queen

Bližšie informácie v hlavnom článku: Queen (skupina)
May (vpravo) na pódiu s kapelou Queen (Hannover, 1979).

Neskôr v roku 1970, keď od skupiny Smile odišiel Tim Staffell, sa k skupine pripojil Timov kamarát z umeleckej školy Ealing Art College, chlapec indického pôvodu, ktorý sa narodil v Zanzibare, Farrokh Bulsara. Farrokh sa nechával oslovovať anglickým menom Freddie. Na Bulsarov podnet si skupina Smile zmenila na názov „Queen“.[17] V skupine Queen sa spočiatku prestriedalo niekoľko hráčov na basovú gitaru až do roku 1971, kedy sa k nim pripojil posledný člen, John Deacon. Niekedy v tomto čase si Freddie pridal priezvisko „Mercury“. Inšpiroval ho k nemu verš „Mother Mercury, look what they've done to me...“ z piesni „My Fairy King“, ktorú neskôr nahrali na svoj debut.[18] Dňa 2. júla 1971 hrala na internáte v Surrey pri Londýne skupina Queen prvýkrát v kompletnom zložení: Mercury, May, Deacon a Taylor.[19]

Od roku 1970 až do súčasnosti je Brian May spolu s Rogerom Taylorom vlastníkom značky Queen a aj po smrti Freddieho Mercuryho, či neskoršou (1997) Deaconovou rozlúčkou s účinkovaním v hudobnom biznise sa pod touto značkou vytvárajú niektoré novšie projekty a kolaborácie s ďalšími osobnosťami populárnej hudby.

Počas kariéry v skupine Queen, Brian May často pre ich repertoár písal skladby, ktoré sa stali celosvetovými hitmi. Sú nimi napríklad: „We Will Rock You“, „Tie Your Mother Down“, „I Want It All“, „Fat Bottomed Girls“, „The Show Must Go On“, „Hammer to Fall“, či „Brighton Rock“ a mnoho ďalších. May v kapele Queen figuroval aj ako vokalista. Jeho spev bol neoddeliteľnou súčasťou harmonických vokálov v nižších rozsahoch. V niektorých svojich piesňach v tejto skupine často vynikol aj ako sólový spevák. Najvýznamnejšími z nich sú „Who Wants to Live Forever“, či „Mother Love“, ale výrazný je jeho spev aj v mnohých iných kompozíciách. Spolu s Mercurym patril medzi autorov väčšiny nahrávok na albumoch kapely. Po slávnom vystúpení v roku 1985 na akcii Live Aid a v nasledujúcich rokoch niekedy označovaných aj ako Magic Years, sa skupina autorsky spájala. Autormi skladieb boli stále viac všeobecne označovaní všetci ako skupina Queen. Ich jednotlivý podiel bol ešte zjavný, ako to bolo napríklad v gitarovej pasáži „One Vision“, ktorú mal pod svojou taktovkou Brian May..[20] Od albumu Innuendo a aj počas výroby nasledujúcich projektov skupiny Queen, bol Brian May aktívny skôr ako hudobný aranžér.

V súčasnosti je zameraný aj na supervíziu počas výrob nových remastrovaných reedícií hudobných projektov a niektorých nových kompilácií. Zároveň spolu s Rogerom Taylorom vystupujú s hosťujúcimi umelcami. Už krátko po smrti Freddieho Mercuryho, po koncert na jeho počesť, vydali niekoľko nahrávok coververzií songov skupiny Queen, na ktorý sa podieľali: David Bowie, Annie Lennox, Lisa Stansfield, George Michael, neskôr Elton John, či Zucchero, alebo aj Robbie Williams. Z mladších súčasných umelcov a vychádzajúcich hviezd so skupinou Queen hosťoval Kris Allen, Jessie J, či Lady Gaga a iní.

Queen + Paul Rodgers, Adam Lambert...

Skupina Queen organizuje aj otvorené projekty, ktoré bývajú označované ako „Queen + (niektorá osobnosť)“. Ako formácia Queen + Paul Rodgers po osemnástich rokoch, od roku 1986 v roku 2004, absolvovali spolu so spevákom Paulom Rodgersom (ex Free/Bad Company) koncertné turné[21] a v roku 2008 vyprodukovali spoločný štúdiový album The Cosmos Rocks, po ktorom nasledovalo ďalšie turné.[22]

Skupina Queen po roku 2000 niekoľkokrát svojou účasťou podporila talentové spevácke súťaže, ako je X Factor, či hlavne na dvoch ročníkoch American Idol, kde pri jednom podujatí nadviazala spoluprácu s mladým talentovaným spevákom, Adamom Lambertom. V roku 2012 tak vznikol projekt, ktorý dostal názov Queen + Adam Lambert. V júni 2012 vystúpili v ukrajinskom Kieve,[23] júli pokračovali v Rusku na Olympijskom štadióne v Moskve,[24][25] nasledovala poľská Wroclaw,[26] potom nasledovali tri londýnske vystúpenia.[27][28][29] Dňa 20. septembra 2013 zoskupenie Queen + Adam Lambert vystúpilo na podujatí iHeartRadio Music Festival, ktoré sa konalo v druhom najväčšom hoteli sveta, MGM Grand Hotel & Casino v Las Vegas.[30]

Ku krátkej virtuálnej reinkarnácii skupiny Queen došlo počas záverečného ceremoniálu Letných olympijských hier v roku 2012 v Londýne, kedy po klasickom, z upraveného videa vysielanom koncertnom dialógu Freddieho Mercuryho a prítomných na Olympijskom štadióne,[31] zazneli najprv v podaní Briana Maya gitarové variácie na tému skladby „Brighton Rock“, ktoré nadviazali na bicie v podaní Rogera Taylora v rytme počas ktorého potom mohli za pomoci speváčky Jessie J zahrať a zaspievať skladbu „We Will Rock You“.[31][32]

1983–1998: The Brian May Band

May v roku 1979

V roku 1983 sa viacerí členovia skupiny Queen začali venovať projektom, ktoré boli mimo oficiálnej činnosti kapely. Brian May bol 21. a 22. apríla spolu s Eddiem Van Halenom v nahrávacom štúdiu, kde spolu skúšali bez priameho zámeru vydať nejaký oficiálny projekt. Vznikol tak mini album nazvaný 'Star Fleet Project', ktorý nemal byť publikovaný. Brian May tiež spolupracoval s bývalým členom kapely Genesis, gitaristom Stevem Hackettom na albume Feedback 86, kde nahral gitarové party v piesni „Cassandra“ a okrem gitary prispel vokálmi v nahrávke „Slot Machine“, ktorej bol aj spoluautorom.

So svojou druhou manželkou, Anitou Dobsonovou, Brian May spolupracoval na jej prvom hudobnom albume, na ktorom spievala vokály štýle anglickej mydlovej opery EastEnders. V takejto podobe bola nahratá pieseň „Anyone Can Fall in Love“, ktorá sa v britských hudobných rebríčkoch v auguste roku 1986 umiestnila na štvrtej priečke.[33][34] V roku 1989 sa Brian May podieľal na nahrávaní štrnásteho albumu skupiny Black Sabbath, Headless Cross, kde nahral gitarové sóla v piesni „When Death Calls“. Skupine Living in a Box v tom istom roku nahral gitaru v skladbe „Blow the House Down“ na ich albume Gatecrashing.

Po Mercuryho smrti v novembri 1991, bol May hospitalizovaný na klinike v Arizone. Podľa jeho vlastného vyjadrenia „sa cítil úplne mizerne, bol fyzicky zničený, mal silné depresie a mal pocity úplnej prázdnoty“.[35] Svoje problémy sa rozhodol riešiť čo najväčšou pracovnou zaneprázdnenosťou a začal tým, že nahral sólový album Back to the Light, po ktorom nasledovalo koncertné turné. Často pre tlač poznamenával, že „je to jeho cesta ako sa zamestnať inými myšlienkami“.[36]

Koncom roku 1992 oficiálne vznikla skupina, nazvaná The Brian May Band. V tejto superskupine okrem gitaristu a speváka Briana Maya spolupracovali: Cozy Powell (bicie, perkusie), Mike Moran a Rick Wakeman (klávesy), Chris Thompson (gitara, vokály) a Maggie Ryderová, Miriam Stockleyová (vokály). Neskôr Mayova skupina prešla zmenami. Priviedol do nej gitaristu Jamieho Mosesa, ktorý nahradil Mikeho Caswella. Zmenou prešla aj skupina vokalistov, ktorých nahradili Catherine Porterová a Shelley Prestonová. Dňa 23. februára 1993 táto nová zostava začala v Spojených štátoch svetové turné, kde skôr vystupovala v programe, kde účinkovali aj Guns N' Roses, neskôr niekoľkokrát aj samostatne.[37] Ďalšie koncerty boli v Európe a Japonsku.

Po skončení tohto turné spolu s ostatnými členmi kapely Queen, Rogerom Taylorom a Johnom Deaconom sa vrátili do nahrávacieho štúdia, kde skompletizovali album Made in Heaven.[38] Použili naň Mercuryho sólové demá a niektoré posledné nahrávky, ktoré zostali z výroby albumu Innuendo. Tieto archívne zvukové stopy boli prepojené zvukovou mixážou spolu s novými vokálnymi a inštrumentálnymi prídavkami, ktoré aktuálne nahrali zvyšní členovia skupiny Queen. Niektoré z nich vyrobili spolu Deacon a May ešte v roku 1992.[39][38]

V roku 1995, okrem práce na rôznych televíznych a filmových projektoch, začal Brian May pracovať na svojom druhom sólovom albume s pracovným názvom Heroes. Zmenil pritom svoj pôvodný spôsob a od coveverzií sa zameral na spoluprácu a nové hudobné materiály. Piesne boli vydané na albume Another World. Nahrávali ho okrem iných aj Spike Edney, Cozy Powell, Neil Murray a Jamie Moses. Dňa 5. apríla 1998 Cozy Powel zahynul pri autonehode na diaľnici neďaleko Bristolu. Táto nehoda, nakoľko bolo treba v krátkom čase nájsť iného bubeníka, skomplikovala dokončovanie albumu a pripravované turné. Na nahrávanie albumu a na počiatočné, promočné turné vypomohol najprv Steve Ferrone, pre zvyšok roku 1998 sa k Brianovi Mayovi na koncertoch pripojil (vtedy) bývalý bubeník skupiny Kiss, Eric Singer.

1998–súčasnosť

May v Chile (2008).

Od oficiálneho posledného projektu Another World z roku 1998 sa Brian May prezentuje skôr ako sólový umelec, prípadne spolupracuje na projektoch iných skupín, či umelcov, menej sa prezentuje s Rogerom Taylorom ako súčasť kapely Queen.

Dňa 22. októbra 2000 sa Brian May predstavil ako hosť na show, ktorá sa konala v Brixton Academy pri 25. výročí skupiny Motörhead, kde vystúpil spolu s bývalým gitaristom tejto kapely, Eddiem Clarkem a zahrali song „Overkill“. Brian May je dobrý priateľ speváka a hudobníka, Phila Collinsa, a bol v roku 2007 špeciálnym hosťom pri opätovnom spojení na koncerte skupiny Genesis v londýnskom Twickenham Stadium. Za výpomoc bubeníka Johna Miceliho sa Brian May odvďačil Meatovi Loafovi tým že v roku 2010 pridal svoje gitarové sólo na jeho album Hang Cool, Teddy Bear.

Dňa 18. apríla 2011 Lady Gaga potvrdila, že Brian May hrá na gitaru v skladbe „You and I“, ktorá je na jej albume Born This Way, ktorý vydala 23. mája toho istého roku.[40] Dňa 28. augusta túto pieseň spolu zahrali Lady Gaga a Brian May v Los Angeles na MTV Video Music Awards.[41]

V júni roku 2011 Brian May vystúpil s Tangerine Dream na podujatí Starmus Festival na Tenerife, ktoré sa konalo v rámci osláv 50. výročia prvého letu kozmonauta, Jurija Gagarina.[42] Dňa 26. augusta 2011, Brian May na Reading Festivale zahral skladby „We Will Rock You“ a „Welcome to the Black Parade“ s americkou kapelou My Chemical Romance.[43] Dňa 10. októbra sa May s podporou skupiny Dark Stares ukázal na oslavách opätovného spojenia britskej kapely The Darkness v londýnskom klube 100 Club.[44][45] Ako ich dlhodobý fanúšik si May s nimi zahral na pódiu na ich následnom turné v Hammersmith Apollo medziiným aj skladbu od Queen, „Tie Your Mother Down“.[46][47]

Dňa 16. septembra 2012 sa Brian May predstavil v Royal Albert Hall na charitatívnom koncerte Sunflower Jam, kde vystúpil spolu s Johnom Paulom Jonesom (Led Zeppelin), Ianom Paicem (Deep Purple) a spevákmi: Bruce Dickinsonom (Iron Maiden) a Alice Cooperom.[48]

V januári roku 2012 sa podieľal Brian May na nahrávaní singlu „Rockstar“, ktorý vydal ako svoj sólový projekt Dappy, frontman N-Dubz.[49] Brian May vytvoril v tejto skôr typickej hip hopovej kreácii gitarové rífy, ktoré kulminujú do elektrifikovaného sóla.[50] Táto dvojica sa stretla v programe Live Lounge (vysielané v BBC Radio One), kde spolu naplno využili hiphopovo rockový potenciál skladby „We Will Rock You“.[51]

V roku 2014 Brian May nahral soundtrack pre nezávislý film 51 Degrees,[52] ktorý režíroval nemecký filmový režisér Grigorij Richters.[53] Film mal premiéru v tom istom roku na Starmus Festivale.[54][55]

V roku 2005 bol od kráľovnej pri príležitosti jej narodením udelený Brianovi Mayovi Rad britského impéria za „služby pre britský hudobný priemysel“.[56]

Spolupráca s Kelly Ellisovou

Potom, ako účinkovala v muzikále We Will Rock You, nadviazal Brian May aktívnu spoluprácu so speváčkou a herečkou Kerry Ellisovou. Produkoval a aranžoval jej debutový štúdiový album Anthems (2010), ktorý nasledoval po EP, Wicked in Rock (2008). Viackrát ju aj sprevádzal na gitare počas jej verejných koncertných vystúpení. Vo februári roku 2011 bolo oznámené, že Brian May spolu s Kerry Ellisovou absolvujú naprieč Britániou dvanásť koncertov.[57] Dňa 1. marca May a Ellis zahrali spolu na londýnskej železničnej stanici v rámci benefície bez nároku na vstupné tridsaťminútový akustický set, v ktorom bola aj skladba „Crazy Little Thing Called Love“.[58]

Inštrumentalizmus

Súbor:Red special before and after restoration.png
Mayova gitara Red Special pred (hore) a po (dolu) oprave

Prvým hudobným nástrojom, na ktorom sa Brian May začal učiť hrať bolo banjolele (brnkací nástroj, ktorý je spojením medzi bendžom a ukulele), ktoré použil pri hraní v skladbe „Bring Back That Leroy Brown“. Pri piesni „Good Company“ použil bežné barytónové ukulele, ktoré si kúpil na dovolenke na Havaji. Príležitostne si May vedel pri nahrávaní pomôcť využitím aj ďalších hudobných nástrojov, ako napríklad hrou na harfe (jedným akordom, ktorý mu potom zvukový technik upravil do súvislého hrania), či basovú gitaru, ktorú bežne používal pri demonahrávkach, či vo svojich sólových projektoch, alebo v čase prípravy albumu pre kombináciu Queen + Paul Rodgers.

V detstve sa Brian May učil hrať aj na klavír a aj keď primárne bol v skupine Queen hráčom na tento nástroj Freddie Mercury, počas koncertov ho Brian bežne za klávesami zaskočil. Od roku 1979 Brian May hrával aj na syntetizátoroch, či používal programované bicie nástroje.

Brian May je takisto rešpektovaný ako spevák.[59] Od druhého albumu skupiny Queen po The Game na každom z projektov naspieval aspoň jeden song. Spolu so skladateľom, Leem Holdridgem je spoluautorom mini-opery Il Colosso, ktorá bola komponovaná v roku 1996 pre film The Adventures of Pinocchio (réžia Steve Barron). May v tejto opere aj spieva, no nie je priamo na obraze, ale znie v dabingu, ktorý hrá pre účinkujúce bábky.

Gitarista

V prvom rade je Brian May vo viacerých publikáciách odborníkmi, ako aj ďalšími hudobníkmi z brandže hodnotený ako virtuózny hráč na gitaru.[60][61][62][63][64] Jeho meno sa nachádza na popredných pozíciách hodnotení najlepších gitaristov: 26. miesto má v rebríčku časopisu Rolling Stone medzi stovkou najlepších gitaristov všetkých čias.[6] Bývalý spevák kapely Van Halen, Sammy Hagar sa pozitívne vyjadruje k hudobným diela skupiny Queen a skvelej gitarovej technike Briana Maya.[64]

Gitary

Pre Briana Maya je charakteristická, dnes už legendárna gitara, ktorá dostala meno „Red Special“. Nahrával s ňou albumy a často ju používal na koncertoch. Gitaru mu vyrobil jeho otec, elektrotechnický inžinier, keď mal šestnásť rokov.[9][65][66][67] Bola vyrobená z dreva z krbu, ktorý pochádzal z osemnásteho storočia. Brian bol na ňu zvyknutý a vyjadroval sa, že „sa mu páči, že má hrubý plochý a široký krk. Sám lakoval plastovou vrstvou jej hmatník. Páka tremola gitary bola zaujímavá tým, že bola vyrobená z bicyklového nosiča, pri výrobe gitary boli použité štrikovacie ihlice, či tlačné pružiny z ventilového rozvodu starej motorky.“ V súčasnosti je Brian May vlastníkom spoločnosti, ktorá vyrába gitary majúce dizajn založený na pôvodnom originálnom modele Red Special. Okrem tejto gitary samozrejme používa aj iné modely. Boli to napríklad:

  • júl 1973 – máj 1974: Fender Stratocaster
  • október 1974 – máj 1975: Gibson Les Paul Deluxe, a Stratocaster od predchádzajúceho turné.
  • november 1975 – máj 1976: tie isté dva modely ako predtým, plus repliku Red Special, ktorú urobil John Birch.
  • september 1976: tie isté tri ako predtým, plus akustickú gitaru Martin D-18 pre skladbu „'39“.
  • január 1977 – august 1979: iba repliku od Bircha a v niektorých skladbách akustickú dvanásťstrunovku Ovation Pacemaker („'39“, „Love of My Life“, „Dreamer's Ball“).
  • november 1979 – jún 1982: repliku od Bircha, Fender Telecaster („Crazy Little Thing Called Love“), Ovation (akustické piesne).
  • júl – november 1982: zo záloh pribudla gitara Gibson Flying V. Dňa 9. augusta Brian rozbil repliku od Bircha a musel používať záložnú gitaru.
  • august – október 1984: Gitara Flying V sa stala záložnou a používal repliku od firmy Guild. Používal aj Taylorovu gitaru Gibson Chet-Atkins Classical Electric.
  • júl 1985 – august 1986: prestal dlhodobo používať gitaru Gibson Flying V.
  • Inv roku 2012 dostal dvojkrkú repliku gitary Red Special, ktorá má druhý krk dvanásťstrunový. Použil ju niekoľkokrát aj pri vystúpeniach, na ktorých spieval Adam Lambert.[68]

Pre akustickú hru sú Mayovými favoritmi gitary Ovation, Martin, Tōkai Hummingbird, Godin a Guild. Na niektorých videách ho môžme vidieť aj s inými nástrojmi ako napríklad kópia gitary Stratocaster pri skladbe „Play the Game“ (1980) a Washburn RR2V pri „Princes of the Universe“ (1986).

V roku 1984 firma Guild začala vyrábať prvé oficiálne repliky gitary Red Special a bola vyrobená aj sada prototypov pre Briana Maya. Nakoľko táto verzia gitary mala rozdielnu konštrukciu, nebola úplne presná a May s takouto verziou nebol spokojný. Asi po 300 vyrobených kusoch bola preto výroba replík stopnutá. V roku 1993 sa firma Guild vrátila k výrobe týchto replík, no po 1000 vyrobených kópiách ich výroba skončila. Niektoré z nich May používa ako záložné nástroje. V súčasnosti používa May aj dve gitary, ktoré vyrobil husliar Greg Fryer a v roku 1998 opravenú „Starú dámu“, ktorú má už iba ako zálohu. Repliky od Fryera sú takmer identické s pôvodnou, len majú na vretenníku Fryerove logo. Mayova pôvodná Red Original má ako logo šesťpencovú mincu.

Okrem toho, že používa doma vyrobenú gitaru, bolo o Brianovi známe, že na brnkanie rád používal mince. Užíval si pritom kvality brnkania s šesť-pencovej britskej mince, najlepšie zo sady z roku 1970. Vyhovovalo mu, že tvrdosť kovu mu oproti plastovým trsátkam dáva možnosť lepšej kontroly nad hrou.[69] Pre tento jeho zvyk bol všeobecne známy, tým, že vždy musel mať vo vrecku niekoľko mincí.[69]

Mayove gitarové inšpirácie

Prvými inšpiráciam pre Briana Maya bol Cliff Richard a the Shadows. O mnoho rokov neskôr si užil možnosť zahrať si pri rôznych príležitostiach s oboma: s Cliffom Richardom a gitaristom Shadows, Hankom Marvinom. Spolupracoval s Cliffom a skupinou The Shadows na reedícii ich hitu z roku 1958, „Move It“, ktorý vyšiel 6. novembra 2006 na duetovom albume Cliffa richarda s názvom Two's Company.[70] Podľa vyjadrení Briana Maya boli jeho veľkými vzormi aj The Beatles, Led Zeppelin, The Who a Jimi Hendrix. V roku 1989 počas interview pre BBC Radio 1 Brian May ako svoje gitarové vzory vymenoval: Jimiho Hendrixa, Jeffa Becka a Erica Claptona. V roku 1991 v rozhovore pre magazín Guitar World pridal k svojim vzorom aj kapely The Who a Led Zeppelin.[71] Jimmy Page bol podľa neho „jeden z najväčších mozgov rockovej hudby“.[72][73]

Ďalšie nástroje

V štúdio May používal klávesy Yamaha DX7. Bolo to napríklad pri začiatku nahrávky „One Vision“ a na pozadí skladieb „Who Wants to Live Forever“, „Scandal“ a „The Show Must Go On“. Používal a aj dodnes vlastní Mercuryho klavír Steinway. Stávalo sa, že May použil ako hudobné nástroje aj niektoré hračky ako napríklad plastikové piáno značky Yamaha v piesni „Teo Torriatte“ a miniverziu nástroja Koto v nahrávke „The Prophet's Song“ (album A Night at the Opera), či ukulele-bendžo napríklad v skladbách „Bring Back That Leroy Brown“ a „Good Company“.

Osobný život

Brian May v roku 2010

Medzi rokmi 1974 až 1988 bol Brian May ženatý s Chrissie Mullen, s ktorou má tri deti: Jimmy (*15. jún 1978), Louisa (*22. máj 1981) a Emily Ruth (18. ferbuár, 1987). Ich rozvod v roku 1988 bol bulvárom komentovaný ako dôsledok vzťahu s herečkou Anitou Dobsonovou (v Británii sa preslávila v 80. rokoch v mydlovej opere ako postava menom Angie Watts), s ktorou sa stretol v roku 1986.[74] V roku 1986 po koncerte na štadióne vo Wembley Dobsonová inšpirovala Maya na napísanie skladby „I Want It All“. Brian May s Anitou Dobsonovou uzavreli manželstvo 18. novembra 2000.[75]

Brian May sa priznáva, že koncom 80. a začiatkom 90. rokov trpel ťažkými depresiami do takej miery, že uvažoval o samovražde.[76] Ťažko vtedy vnímal ako dopadlo jeho manželstvo, že zlyhal aj ako otec aj ako manžel, zasiahla ho otcova smrť a ochorenie a smrť Freddieho Mercuryho.[77]

Mayov otec, Harold pracoval ako technický kreslič na ministerstve letectva a bol dlhodobým silným fajčiarom.[9] Výsledkom toho bolo, že Brian má averziu voči fajčeniu,[78] až do takej miery, že je počas koncertov zakázané fajčiť vo všetkých vnútorných priestoroch.[79] Brianov otec bol sklamaný, že jeho syn pre kariéru rockového hudobníka zanechal seriózne vzdelanie, ale potom ako vzal obidvoch svojich rodičov na ich prvý koncert do New Yorku v Madison Square Garden, otec uznal, že to „vychytil“.[9][80] Podľa novín The Sunday Times bol v roku 2011 majetok Briana Maya odhadovaný na 85 miliónov libier, respektíve na 135 miliónov dolárov.[81]

Brian May je vegetarián.[82]

Astrofyzik

Brian May skončil štúdium fyziky a matematiky na Imperial College London s bakalárskym titulom. Medzi rokmi 1970 až 1974 pokračoval v doktorantsko štúdiu na tému: odrazené svetlo od medziplanetárneho prachu a rýchlosť prachu v rovine slnečnej sústavy. Potom, ako skupina Queen začala mať v roku 1974 medzinárodný úspech, doktorantské štúdium prerušil, no Brian zostal ako spoluautor dvoch vedeckých prác: MgI Emission in the Night-Sky Spectrum (1972)[83] a An Investigation of the Motion of zodiacal dust Particles (Part I) (1973),[84], ktoré pochádzali z jeho pozorovania na observatóriu Teide nachádzajúcom sa na Tenerife.

V roku 2006 sa Brian May znovu zaregistroval na doktorandské štúdium na Imperial College a v auguste v roku 2007, rok skôr ako bol odhadovaný čas, predložil svoju prácu, ktorá sa zaoberala javmi súvisiacimi s jeho predošlými prácami o skúmaní pásu zodiakálneho prachu s prihliadnutím na 33 ročnú históriu pozorovaní s podporou výskumov získaných zo satelitu NASA IRAS.[85][86][87][88][89] Štúdium ukončil slávnostnou ceremóniou, ktorá sa konala v Royal Albert Hall dňa 14. mája 2008. V októbri 2007 bol May menovaný ako hosťujúci vedec v Imperial College a odvtedy pokračuje v jeho záujme o astronómiu a zapája sa do činnosti spolu s Imperial Astrophysics Group. Spolu s astrofyzikmi Patrickom Moorom a Chrisom Lintottom je Brian May spoluautorom publikácií Bang! – The Complete History of the Universe (2006)[90] a "The Cosmic Tourist" (2012).

Na návrh, ktorý podal Sir Patrick Moore je od 18. júna 2008 je na počesť Briana Maya je pomenovaný asteroid 52665 Brianmay.[91][92]

Brian May spolu s Chrisom Lintottom, Jonom Culshawom, Prof. Brianom Coxom, bol hosťom 700. pokračovania populárnovedeckého týždenníka The Sky at Night, ktorý od roku 1957 do 2013 vysielala BCC a po celý čas, až do smrti, ho moderoval Sir Patrick Moore. S nimi bol v štúdiu aj držiteľ titulu Astronomer Royal, Martin Rees, ktorý pri pohľade na prítomných hodil smero k Brainovi poznámku, že „ešte nestretol vedca, ktorý sa na Isaaca Newtona podobal tak veľmi ako on“.[93] Dňa 8. januára, 2013 bol Brian May hosťom v prvej časti tretej série programu BBC, Stargazing Live.

Dňa 17. novembra 2007 Brian May prebral od Cherie Blairovej vymenovanie za kancelára liverpoolskej školy Liverpool John Moores University,[94][95] Tento post zastával medzi rokmi 2008 až 2013.[93]

V roku 2011, pri príležitosti 50. výročia prvého letu človeka do vesmíru, Brian May participoval na organizácii podujatia Starmus Festival, ktorý sa s mottom „Čo robíme vo vesmíre?“ konal na Kanárskych ostrovoch. Zámerom festivalu, na ktorého oragnizácii participoval aj Mayov kolega, Garik Israelian, bolo spopularizovať astronómiu. V predstavenstve predstavenstva bol aj kozmonaut Alexei Leonov, fyzik Stephen Hawking, evolučný biológ Richard Dawkins a iní. Súčasťou akcie boli kultúrne podujatia spojené s hudobným koncertom, na ktorom vystúpil aj Edgar Froese a Tangerine Dream.

V roku 2014 Brian May participoval na druhom ročníku tohto festivalu, ktorý sa konal tiež na Kanárskych ostrovoch. tentoraz sa na ňom vyjadroval o svojej vášni k stereskopickej imaginácii astronomických objektov, ktoré u prítomných zdôraznil sledovaním špeciálnych 3-D snímkoch. Festival vrcholil koncertom, na ktorom účinkoval okrem Briana Maya aj Rick Wakeman.

Aktivizmus

Brian May pri nakrúcaní pre BBC v The One Show roku 2011, pri kampani za záchranu jazvecov.

Brian May je zakladateľom hnutia na ochranu práv zvierat. Aj keď väčšinu svojho života bol voličom Konzervatívnej a unionistickej strany,[96] hovorí že pre postoj konzervatívcov k tradičného honu na líšku a hubeniu jazvecov sa rozhodol, že počas volieb v roku 2010 ich voličom nestane. Jeho ochranárske združenie, ktoré podľa známeho hitu skupiny Queen nazval „Save Me“, začalo kampaň na ochranu všetkých zvierat proti neprípustnému, krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu. Vzhľadom na pôvod je silne zameraný na príklad, akým sa na britských ostrovoch zaobchádza s líškami a jazvecmi.[97] Primárne je zameraný na dodržiavanie britského zákona známeho ako Hunting Act 2004, ktorý sa zaoberá zákazom lovu lesných zvierat prenasledovaním psou svorkou a ďalšími, či dodržanie ostatných miestnych ochranných zákonov a nariadení.[98] Ako volič Brian May v poslednej dobe aktívne podporuje britských kandidátov Strany zelených, či ekologicky zameraných politikov z Konzervatívnej strany.[99] [100]

V jednom z interview v septembri roku 2010 pre televíziu BBC v programe HARDtalk, Brian May poznamenal, že by sa chcel stať radšej známy za to, čo urobil pre práva zvierat, ako pre jeho hudbu, či vedecké práce.[101] May je horlivým stúpencom RSPCA, medzinárodného fondu na ochranu zvierat, ligy proti krutým športom, PETA a ochrany voľne žijúcich zvierat.

Stereoskopia

V roku 2003 May oznámil, že sa zaujíma o vyhľadanie skutočných miest, kde vznikli obrázky publikované v knihe Scenes in Our Village. V roku 2004 miesta lokalizoval na vidieckom sídle a farnosti Hinton Waldrist v Oxfordshire. Spolu so spisovateľkou Elenou Vidalovou vydal Brian May v roku 2009 knihu nazvanú A Village Lost and Found: Scenes in Our Village.[102] Kniha je komentovanou zbierkou stereoskopických obrázkov, ktoré vo Viktoriánskom období urobil fotograf Thomas Richard Williams. Je predávaná spolu so streoskopom. Zanietenosť pre stereskopické fotografie u Briana Maya pochádza ešte z čias jeho detstva, a koncom 60. rokov kedy sa prvýkrát stretol s Williamsovou prácou.

Potom, ako v roku 1973 kúpil prvú kartu, ktorá patrila k sérii obrázkov Les Diableries, pochádzajúcich z 19. storočia, sa po celý život zaujímal o vyhľadávanie a zbieranie týchto výtvarných dielok,[103] ktoré sa v trojdimenzionálnom zobrazení zaoberajú „každodenným životom v pekle“. Dňa 10. októbra 2013[104] bola publikovaná kniha Diableries: Stereoscopic Adventures in Hell, na vzniku, ktorej sa spoločne podieľali: Brian May, Denis Pellerin a Paula Flemingová.[105]

V roku 2012 Brian May dostal od Kráľovskej fotografickej spoločnosti Saxbyho medailu za zásluhy na poli trojdimenzionálneho zobrazovania.[106]

Sólová diskografia

Štúdiové albumy
Koncertné albumy
EP

Bibliografia

Referencie

  1. ↑ Queen star May hails Muse album [online]. News.bbc.co.uk, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  2. ↑ May installed as uni chancellor [online]. BBC, 14 April 2008, [cit. 2009-10-23]. Dostupné online.
  3. ↑ COOKE, Rachel. Brian May: The Interview. The Guardian (London), 5 September 2010. Dostupné online [cit. 2010-10-08].
  4. ↑ Brian May named vice-president of RSPCA [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  5. ↑ BBC News: Planet Rock Radio poll [online]. 10 July 2005, [cit. 2008-01-28]. Dostupné online.
  6. ↑ a b 100 Greatest Guitarists Of All Time: Brian May [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  7. ↑ Readers Poll Results: The 100 Greatest Guitarists of All Time [online]. Guitarworld.com, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  8. ↑ I'm Exactly Half English and Half Scot... [online]. 13 September 2014. Dostupné online.
  9. ↑ a b c d Brian May: Me, my dad and ‘the old lady’ [online]. The Guardian, 17 October 2014, [cit. 2014-10-25]. Dostupné online.
  10. ↑ HODKINSON, Mark. Queen: The Early Years. [s.l.] : Omnibus Press, 1995. ISBN 978-1-84449-012-7. S. 40.
  11. ↑ a b The dude in the cardigan with the guitar [online]. [Cit. 2008-07-27]. Dostupné online.
  12. ↑ List of lists: Celebrities and remarkable people [online]. 22 May 2008, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  13. ↑ Brian May
  14. ↑ Pre-Queen – Smile! [online]. Web.archive.org, [cit. 2010-12-20]. Dostupné online.
  15. ↑ Hodkinson, Mark (2009). "Queen: The Early Years". p.118
  16. ↑ Tim Staffell Biography
  17. ↑ Queen Biography for 1970 [online]. Queen Zone. Dostupné online.
  18. ↑ Blake, Mark. "Is This the Real Life?: The Untold Story of Queen". p. 96
  19. ↑ "Queen: The Ultimate Illustrated History of the Crown Kings of Rock". p.26. Voyageur Press, 2009
  20. ↑ Queen – One Vision [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  21. ↑ Owen Gibson, media correspondent. Queen most loved band [online]. Guardian, 5 July 2005. Dostupné online.
  22. ↑ 2008 The Cosmos Rocks Tour [online]. Ultimatequeen.co.uk, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  23. ↑ Queen Rock Kiev With Adam Lambert [online]. Ultimateclassicrock.com, 1 July 2012. Dostupné online.
  24. ↑ Press Release: Queen + Adam Lambert Will Rock Moscow [online]. 28 February 2012, [cit. 2012-03-03]. Dostupné online.
  25. ↑ Adam Lambert has second show with Queen [online]. Content.usatoday.com, 28 February 2012. Dostupné online.
  26. ↑ Press Release: Queen + Adam Lambert Announce Poland Show [online]. 27 April 2012, [cit. 2012-04-30]. Dostupné online.
  27. ↑ Press Release: Queen To Play Hammersmith [online]. 12 April 2012, [cit. 2012-04-12]. Dostupné online.
  28. ↑ Queen + Adam Lambert Playing Four Shows This Summer [online]. Billboard.com. Dostupné online.
  29. ↑ "After 'Instant' Sell-out, Queen and Adam Lambert Add Third London Date"[nefunkčný odkaz]
  30. ↑ Lineup announced for the 2013 iHeartRadio festival [online]. Cbsnews.com, 15 July 2013, [cit. 2014-09-28]. Dostupné online.
  31. ↑ a b Olympics Closing Ceremony: Jessie J Joins Queen For 'We Will Rock You' Performance [online]. 12 August 2012, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  32. ↑ Olympics closing ceremony – playlist [online]. 12 August 2012, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  33. ↑ "ANITA DOBSON AND BRIAN MAY SURPRISE WEDDING". Hello!, 5 December 2000, republished at "Brian May and Anita Dobson Wedding Reports". BRIANMAY.com. Retrieved 22 May 2010.
  34. ↑ Roberts, David (2006). British Hit Singles & Albums. London: Guinness World Records Limited
  35. ↑ This week the Queen idol would've been 65... now pop star Dave Clark reveals: 'Freddie chose to die when his life stopped being fun' [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  36. ↑ HORNE, Nicky. Queen – Royal Legend: Interviews: Brian May: Talk Radio '98 [online]. [Cit. 2011-10-24]. Dostupné online.
  37. ↑ 1993 Back To The Light North American Tour (1st leg) [online]. Ultimatequeen.co.uk, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  38. ↑ a b Buckley, Peter (2003). "The Rough Guide to Rock". p.837. Rough Guides, 2003
  39. ↑ Made in Heaven [online]. Queenonline.com, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  40. ↑ RAINBIRD, Ashley. Lady Gaga to collaborate with Queen guitarist Brian May. Daily Mirror (UK), 18 April 2011. Dostupné online [cit. 2011-06-01].
  41. ↑ Lady Gaga as Jo Calderone and Brian May perform 'Yoü And I' on stage during the 2011 MTV Video Music Awards [online]. Mtv.com, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  42. ↑ Sonic Universe featuring Brian May on 25th April [online]. . Dostupné online.
  43. ↑ My Chemical Romance joined by Queen's Brian May at Reading Festival [online]. 26 August 2011, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  44. ↑ The Darkness Wow The 100 Club At Intimate Show [online]. JustinHawkinsRocks.co.uk, 11 October 2011. Dostupné online.
  45. ↑ The Darkness @ 100 Club 10th October 2011 [online]. Planet Music Reviews, 13 October 2011. Dostupné online.
  46. ↑ Queen Guitarist Brian May Joins The Darkness On Stage [online]. Ultimate Classic Rock, 26 December 2011. Dostupné online.
  47. ↑ QUEEN's BRIAN MAY Performs With THE DARKNESS In London [online]. Blabber Mouth, 26 December 2011. Dostupné online.
  48. ↑ Led Zeppelin, Iron Maiden and Queen band members perform at charity rock show [online]. 17 September 2012, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  49. ↑ Dappy says his hook-up with Queen's Brian May 'pays tribute to Amy Winehouse and 27 club' [online]. NME, 18 January 2012. Dostupné online.
  50. ↑ Dappy ft. Brian May: 'Rockstar' - Single review [online]. Digital Spy, 16 February 2012. Dostupné online.
  51. ↑ Dappy & Brian May perform We Will Rock You in the Live Lounge [online]. BBC, 27 February 2012. Dostupné online.
  52. ↑ Brian May IMDB [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  53. ↑ Brian May's Official Blog [online]. Brianmay.com, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  54. ↑ Starmus announces 51 Degrees [online]. Starmus.com, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  55. ↑ Starmus announces Stephen Hawking [online]. Starmus.com, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  56. ↑ 11 June 2005.
  57. ↑ 2011 Brian May Concertography: Kerry Ellis 'Anthems' Tour [online]. Ultimatequeen.co.uk, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  58. ↑ They Will Rock You! Former The Voice star Kerry Ellis and Brian May kick off outdoor charity gig. Daily Mail (London), 1 March 2013. Dostupné online.
  59. ↑ We STILL rock you: Re-releases chart Queen's rise to power [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  60. ↑ Queen. [s.l.] : [s.n.], 2007.
  61. ↑ SHARPE-YOUNG, Garry. Brian May. [s.l.] : Rockdetector. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  62. ↑ COLEMAN, Mark. A Kind of Magic. Rolling Stone, 9 October 1986. Dostupné online.
  63. ↑ DONAGHY, James. Not another axe to grind. The Guardian (London), 17 February 2007. Dostupné online [cit. 2010-04-26].
  64. ↑ a b Phil Sutcliffe, Peter Hince, Reinhold Mack Queen: The Ultimate Illustrated History of the Crown Kings of Rock p.164. Voyageur Press, 2009
  65. ↑ David McNamee. Hey, what's that sound: Homemade guitars [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  66. ↑ . The Music Biz (1992). Retrieved 19 August 2011
  67. ↑ Songwriters Hall of Fame – Brian May Biography [online]. Songwritershalloffame.org, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  68. ↑ Simon Bradley. Brian May's Guyton Double Neck [online]. Musicradar.com, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  69. ↑ a b Laura Jackson (2011). "Brian May: The Definitive Biography" Hachette UK, 2011
  70. ↑ Two's Company: The Duets [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  71. ↑ The Life of Brian in Guitar World [online]. Intellectualonly-mercury.ru, [cit. 2011-08-29]. Dostupné online.
  72. ↑ Brian May: Personal Quotes [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  73. ↑ PRATO, Greg. Brian May at Allmusic [online]. Allmusic.com, 18 July 2012, [cit. 2012-07-18]. Dostupné online.
  74. ↑ I'll be dancing my heart out in memory of my mum! How Anita Dobson weathered the loss of her parents with the help of her husband, Queen's Brian May [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  75. ↑ [1] [nefunkčný odkaz]
  76. ↑ MAY, Brian. News December 2005 [online]. [Cit. 2007-08-14]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  77. ↑ The Legendary Rock Star at home in Surrey, 19 June 1998 [online]. 19 June 1998, [cit. 2011-10-24]. Dostupné online.
  78. ↑ MAY, Brian. SMOKING: WE DO NOT HAVE TO WAIT !! [online]. 6 February 2006, [cit. 2008-07-27]. Dostupné online.
  79. ↑ QUEEN WANTS MOSCOW SPORTS COMPLEX TO BECOME NON-SMOKING AREA. Queen News June 2008 (REGNUM News Agency), 19 June 2008. Dostupné online [cit. 2008-07-27].
  80. ↑ Johnston, Jenny. Brian May: Snivelling dweeb? I let that hunt-loving Tory get off lightly!. Daily Mail (UK), 25 April 2010. Dostupné online [cit. 2011-11-26].
  81. ↑ The top 50 richest people in music: Sunday Times Rich List [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  82. ↑ Vegetarian rock stars don't vote Tory. I did. But I'll never vote for Cameron after his bloody badger cull [online]. 28 August 2012. Dostupné online.
  83. ↑ T. R. Hicks; B. H. May; N. K. Reay. MgI Emission in the Night Sky Spectrum. Nature, 1972, s. 401–402. DOI: 10.1038/240401a0.
  84. ↑ T. R. Hicks; B. H. May; N. K. Reay. An investigation of the motion of zodiacal dust particles-1. Radial velocity measurements on Fraunhofer line profiles. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, 1975, s. 439–448. DOI: 10.1093/mnras/166.2.439.
  85. ↑ Never Mind The Buzzcocks. .
  86. ↑ BRIAN MAY – Official Biography [online]. [Cit. 2011-10-24]. Dostupné online.
  87. ↑ MAY, Brian. News [online]. . Dostupné online.
  88. ↑ Queen star hands in science PhD [online]. BBC News, 3 August 2007, [cit. 2007-08-03]. Dostupné online.
  89. ↑ Queen star celebrates doctorate [online]. BBC News, 23 August 2007, [cit. 2007-08-25]. Dostupné online.
  90. ↑ Queen star hands in science PhD. BBC News, 9 March 2007. Dostupné online [cit. 2010-01-02].
  91. ↑ MAY, Brian. the may-keeters homepage [online]. brianmayworld.com, 2004, [cit. 2008-12-02]. Dostupné online.
  92. ↑ NASA. JPL Small-Body Database Browser [online]. [Cit. 2010-07-19]. Dostupné online.
  93. ↑ a b ANTHONY, Andrew. Wonders of the Universe; The Sky at Night [online]. London: The Guardian, 13 March 2011, [cit. 2012-05-23]. Dostupné online.
  94. ↑ New Chancellor confirmed [online]. Liverpool John Moores University, 23 November 2007, [cit. 2011-10-24]. Dostupné online.
  95. ↑ May installed as uni chancellor. BBC News, 14 April 2008. Dostupné online [cit. 2008-04-14].
  96. ↑ Brian May on saving the fox. BBC News, 9 June 2010. Dostupné online.
  97. ↑ MAY, Brian. Kill the cull, not the badgers. The Guardian (London), 12 July 2010. Dostupné online.
  98. ↑ SAVE ME 2010 | Home – Welcome [online]. Duck Productions, [cit. 2011-10-24]. Dostupné online.
  99. ↑ https://www.youtube.com/watch?v=HjKP4p4njB0
  100. ↑ http://www.crawleynews.co.uk/Queen-legend-Brian-urges-Crawley-residents-vote/story-26243354-detail/story.html
  101. ↑ HARDtalk . , BBC, 22 September 2010.
  102. ↑ KENNEDY, Randy. A Village Preserved, Green and All: Brian May's Photographic Recovery. The New York Times, 25 July 2010. Dostupné online.
  103. ↑ Brian May’s Visions Of Hell [online]. [Cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  104. ↑ Retrieved 8 March 2014 [online]. Londonstereo.com, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  105. ↑ Brian May: there’s life in the old devil yet [online]. 25 October 2013, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.
  106. ↑ Royal Photographic Society's Saxby Award Accessed 29 October 2012 [online]. Rps.org, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brian May
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Brian_May&oldid=6042023“